Miroslav Ondřejíček | Články / Recenze | 27.04.2017
Americká kapela Grandaddy patrila na prelome tisícročí k tomu najlepšiemu, čo vtedajšie alternatívne gitarovky ponúkali. Z veľkej časti to bola zásluha málo známeho pesničkárskeho géniusa Jasona Lytlea. V roku 2006 vydali album Just Like the Fambly Cat, predali svoje nástroje, Lytle odišiel nájsť samého seba a chovať zvieratá niekam do Montany a s Grandaddy bol koniec.
Našťastie len chovať kone a kravy ho nebavilo dlho. Po dvoch sólových albumoch a jednej spolupráci s kamarátmi z kapely Earlimart na skvelom albume I Heart California (2010) sa v roku 2012 objavili prvé správy, že s Grandaddy by to až tak definitívne byť nemuselo. Prebehlo niekoľko spomienkových koncertov a zabralo ďalšie skoro štyri roky, kým sa pôvodná zostava dostala k úvahám o novom albume. Zlomovým momentom bola malá súkromná tragédia, ktorá z Jasona spravila rozvedeného muža, s čím sa on nedokázal vyrovnať inak ako napísať niekoľko skvelých pesničiek, ktoré tvoria základ novinky Last Place.
Samotnému vydaniu predchádzala trojica singlov Way We Won't, A Lost Machine a Evermore. Ten prvý je typická priamočiara skladba s klávesovou vyhrávkou presne v duchu ich z minulosti známych skladieb Summer Here Kids, The Crystal Lake či Now It's On. Dvojka je šesťminútové klavírom a slákmi podporené zmapovanie trosiek, ktoré ostali z jeho životného vzťahu, zhmotnených do smutného konštatovania „everything about us is a lost machine“. A Evermore je absolútny vrchol albumu. Pesnička vystavaná okolo vrčiaceho analógového syntetizátora, zasneného vokálu a prekvapivých gradácií. Prosto trademark Grandaddy pohodlne prežívajúci aj v roku 2017. Zo zvyšku vytŕča falošný prísľub ďalšieho príbehu o humanoidovi Jedovi (ten známi z albumu The Sophtware Slump, 2000) v Jed the 4th alebo aj záverečná, čisto akustická balada Songbird Son.
Last Place je skvelý album plný smútku a pocitov straty. Roztomilé vŕtanie sa vo vzťahu, ktorý už patrí minulosti, bez problémov navodzuje pocity ľútosti. Grandaddy sú späť a zdá sa, že v lepšej kondícii, ako keď pár rokov dozadu hlásali vlastný koniec.
Grandaddy - Last Place (30th Century, 2017)
Filip Peloušek 25.03.2024
Jejich pojetí rocku s prvky gothic punku nedává moc prostoru pro jednoduchou zaměnitelnost.
Jiří V. Matýsek 10.03.2024
Hudba tu plyne s fantastickou lehkostí, při pozornějším poslechu ale jasně vyplývá komplexnost, s níž se musel opavský kytarista vyrovnat.
Dan Sywala 19.02.2024
Ke slunné Makarské se blíží nevyzpytatelná tma. To je výjev, který bych přál cestovatelům, kteří se spokojí s prvoplánovým strávením letní dovolené.
Jiří V. Matýsek 16.02.2024
Leaving of Liverpool nebo na Dylanovu Maggie’s Farm odkazující skladba Maggie’s Ship jsou příjemným oťukáváním nových teritorií.
Dušan Šuster 12.02.2024
Left field je defenzívna bejzbalová pozícia a hráč, ktorý ju zastáva, býva vraj najosamelejším na ihrisku.
Veronika Tichá 25.01.2024
Deska je mixem nostalgických stesků i veselí v podobě melancholických balad, bedroom popových lovesongů nebo rychlejších kytarovek.
Jaroslav Myšák 23.01.2024
Už předchozí deska projektu Metro Riders, za kterým stojí švédský hudebník Henrik Stelzer, pracovala se zvukovým prostředím, který si asociujeme s filmy osmdesátých let.
Eva Karpilovská 19.01.2024
Flat Worms na albu Witness Marks v krátkých a úderných písních skvěle pracují s doplňujícími se nástroji a efekty.
Veronika Vagačová 16.01.2024
V porovnaní s predchádzajúcimi albumami vidno posun, Babie leto v podzemí je mierne serióznejšie, vyspelejšie.
Mária Karľaková 28.12.2023
Adichie poznáme ako bojovníčku za práva žien skrz knihy Feminizmus je pro každého a Milá Ijeawele aneb Feministický manifest v patnácti doporučeních.