Pavol Gajdoš | Články / Recenze | 17.03.2017
„Jsem trochu z ocele a trochu smířená,“ tvrdila jedinečná Zuzana Navarová z kapely Nerez vo svojich dvadsiatich deviatich rokov. Rovnako jedinečný Daniel Gildenlöw, zosobnenie švédskych Pain of Salvation, k tomuto zisteniu dospel až o štrnásť rokov neskôr, no potrebuje ho svetu oznámiť o to hlasnejšie.
Album In the Passing Light of Day má v dvadsaťročnej diskografii skupiny špeciálne miesto. V prvom rade ide o ďalší koncept, v ktorom tentokrát nehrajú „he“ a „she“, ale predmetom je samotný kapelník a jeho úspešný boj s mäsožravou baktériou. Už sa niet na koho vyhovárať, viniť, prosiť o odpustenie, ak nie iba seba samého. Hudba, texty a celková atmosféra sú ako vždy silné a útočia rovnako intenzívne na hlavu, srdce a brucho. Najväčší vklad do kapely okrem Gildenlöwa, jediného pôvodného člena, priniesol mladý Islanďan Ragnar Zolberg. Popri speve a gitare dostala priestor dokonca jedna jeho skladba, klipovka Meaningless, čo je u kapely nevídané, keďže všetko do poslednej činely skladal v minulosti control freak Gildenlöw.
Album tvorí desať presvedčivých piesní postavených na progresívnom metale s alternatívnymi ambíciami. Skladby sú tradične prepracované a chytľavé, no treba úprimne priznať, že na nahrávke nenájdeme nič, čo by kapela nespravila už v minulosti a nespravila to možno aj lepšie. Celok aj napriek tomu znie moderne a sebavedome. Riffuje sa precízne a matematicky (On a Tuesday, Full Throttle Tribe), emóciám pomáhajú miestami sláčikové nástroje, akordeón, akustické gitary (Silent Gold, If This Is the End) a nad všetkým majestátne stojí záverečná The Passing Light of Day, opus pominuteľnosti.
Tvrdiť obľúbenej kapele, že už nikdy nebude, ako bola, je niečo ako tvrdiť milovanej osobe, že prvé roky vzťahu boli najlepšie a od vtedy to ide už z kopca. Zastať unavený v púšti je ľahké, no ísť ďalej v bolesti s nádejou na spásu je živý manifest Pain of Salvation.
Pain of Salvation - In the Passing Light of Day (InsideOut, 2017)
www.painofsalvation.com
Live: Pain of Salvation (swe)
1. 4. 2017 Rock Café, Praha
redakce 19.04.2018
Skrze samotnou intenzitu a žánrovou hutnost by Sekyra prohnaná kolenem klidně mohla být sekyrou zatnutou do temene.
redakce 19.04.2018
Matt Flegel říká, že nová deska Preoccupations je óda na depresi, sabotování vlastního života a taky pohled na sebe sama s extrémní nenávistí. Máme radost?
redakce 15.04.2018
Zkroušené tváře nebo naprostá apatie, gesta zdvižených rukou v bolestném vytržení nebo exaltované euforii, to jsou hlavní znaky... Výstava.
redakce 13.04.2018
Je precizní a zvláštně odtažitá, jako by ji komponovaly samotné stroje v časech technologické dystopie.
redakce 10.04.2018
Raritní nahrávka možná přišla o své kouzlo nedostupného pomníku, její nadčasovost to ale bohatě vynahradí. Spojení Hrabě – Kovářík – Etc… – Mišík vytvořilo velmi specifický tvar.