Rebríček obyčajný (podle Flippaha)

I get up in the evening
And I ain't got nothing to say
I come home in the morning
I go to bed feeling the same way I ain't nothing but tired
Man I'm just tired and bored with myself
Hey there baby, I could use just a little help
You can't start a fire
You can't start a fire without a spark

Rebríček obyčajný (Achillea millefolium L., česky žebřík obecný), ľudovo nazývaný myší chvost, stolistník, je liečivá rastlina z čeľade astrovité (Asteraceae). Achillova päta, o ktorej každý vie, ale nikoho nezaujíma. Podobne ako s koncoročnými tabuľkami KHL.

Ak chekujem niekde hudobné zúčtovania, idem iba po názvoch albumov/interpretov, ktoré mi vypadli z mozaiky. Jebať. Tu žiadne zoznamy nebudú, tak je zaručená nečitateľnosť už na začiatku. Prebehnem tie predzadané editorské položky v súvislých riadkoch. V roku 2015 som sa po takmer 15 rokoch vrátil k tomu, že nežerem mäso. To bude aktuálne asi jediná podstatná informácia. Objavil som čaro Spotify, presnejšie Artist radio, a bol prekvapený, že tie algoritmy celkom fungujú. Osvieženie nastalo hlavne počas idylického vianočného času, keď človek dostane chuť popočúvať si v kuchyni pri vaľkaní cesta starý dobrý hip hop, za oknom jar v plnom prúde a intro v Robbin Hood Theory od Gang Starr káže pravdu: "And no matter what we say our religion is, whether it's Islam, Christianity, Juddaism, Buddhism, Old School-ism or New School-ism, If we're not schooling the youth with wisdom, then the sins of the father will visit the children, And that's not keepin it real... that's keepin it - WRONG."

Veľmi dlhú dobu som strávil prehrabávaním sa nekonečnými výberovkami z rock'n'rollovej éry od Time Life Music, vyšlo ich asi milión, čisté jukeboxové srdce. Hit za hitom, vrele odporúčam, ak chcete do smrti počúvať už iba rock'n'roll. Anyway, históriu treba poznať, aj jej lost treasures & weird stránku. Najviac som počúval tohto roku jednoznačne Sun Kil Moon, všetky albumy od 2008, najviac Among the Leaves, Benji a Universal Themes, jeho cameo v Mladosti je biedne a zaobišiel by sa svet bez neho rovnako ako bez jeho vtieravých kolied z minulého roku. Druhá zastávka je Ceremony, L-Shaped Man, poznám to naspamäť. Geniálne epigónstvo. Willy Fog okolo sveta za 80 dní.

Rozdiel oproti minulému roku je, že veľkú časť z albumov, o ktorých som písal, máme na LP, niežeby mi ich Full Moon posielal ako na bežiacom páse, ale v poslednej dobe je to ideálna (jediná) možnosť, ako si doma niečo vypočuť v klude. Keď sa môžem spoľahnúť na newyorské spojky, ktoré sa postarajú aj o to, aby sa u mňa válali také veci ako 2xLP soundtrack True Detective (Lera Lynn je pesničkárka roka, ktorá dopovedá príbehy za hlavné postavy!!!) Tým môžem premostiť k položke zo zoznamu, kde by bolo vhodné sa vyjadriť: Události, o kterých se tolik nemluvilo, ale mělo by. Rodičovstvo. Celkovo výchova, školstvo a pod., kamoška mi poslala článok o tom, že Having your first baby makes you miserable, hej, starosti/radosti sú pravdepodobne fifty-fifty, ale treba o tom viacej kecať, lebo z vlastnej skúsenosti viem, že pomyselná zlatá stredná cesta býva zahataná tŕním a náložami, na ktoré ponorky zvyknú naraziť. Dcérka mala prednedávnom ovčie kiahne (lat. Varicella, česky plané neštovice), trápili sme sa doma skoro mesiac, ak by som mal zostaviť rebrík najlepších animákov za posledných 50 rokov, nemal by som problém. Ako hovorí jeden nebohý slovenský detský psychológ: Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá. Keď si sťažujem na vlastné deti, tak si vlastne sťažujem na to, ako som ich vychoval, ako som s nimi žil. Prasátko Peppa, Požiarnik Sam, Doktorka Plyšáková, Krtek...

Mr. Sanderz vie svoje a vďaka Tofu za Kerouaca: ...už děti jistě pláčou v zemích, kde nechávají děti plakat, a dnes večer vyjdou hvězdy a cožpak nevíš, že Bůh je medvídek Pú? Večernice už jistě zapadá a rozlévá svou bledou diamantovou zář po prérii jen chvilku předtím, než se snese naprostá noc, co požehná zemi, ztemní řeky, přikryje vrcholky, zavine poslední pobřeží a nikdo neví, co koho čeká, kromě beznadějných trosek stárnutí, myslím na Deana Moriartyho, myslím dokonce na starého Deana Moriartyho, na tátu, kterého jsme nikdy nenašli... Ešte predtým dovolenka, kde som si nabalil Esoasisi do playeru, svoju vlastnú vojnu, Goradže od Sacca a knižku Akoby si kameň jedla z edície prekliatych reportérov, veď ideme na prvú rodinnú dofču, československá tradícia - na chorvátsky ostrov, treba sa dovzdelať, našťastie sme skončili pri Karlovačku a Ožujsku a večer sme počúvali z chabých prenosných reprákov Songs of Leonard Cohen, až kým sme boli moc hluční a domáci došiel ponúknuť rakiu, to sa nám ľahko potom o tom hovorí.

Teda koncerty, tých som zažil pár, ale všetky boli popiči. Mišmaš je klasika, tento rok som prekonal všetky rekordy a videl tri kapely, najväčší zážitok Stinka, možno by prospela neskoršia hodina a menej problémov so zvukom, ale nádhera, tešil som sa na to a bolo to krásne, musel som sa schovávať vzadu, aby nebolo za bieleho dňa vidno slzy. Dva koncerty su bratislavské, Dog Eat Dog, s verným kamošom Robotom (inak gitaristom z legendárnej kapely ze Stránskeho - Disident) sme si išli splniť pubertálny sen, bolo všetko, my najebaní na šrot hoďku pred koncertom, pogo aj saxofónové sólo v Who's the King, áno, starým fotrom stačí málo na to, aby sa zabavili, prespal som niekde na autobuske a čakal kým sa do veľkomesta vrátime znova. A prišli sme, tentokrát aj s mojou drahou polovičkou, ale tá radšej koncert vo Fuge prekacala so starými známymi a prišla o zážitok! Red Dons, portlandskí uctievači trojakordového satanáša ukázali všetkým ako sa hrá veľký punk v malom klube, tento nedeľný večer bol 120% rock'n'roll. Takto nejako museli znieť Stiff Little Fingers v 70-tych rokoch v nejakom zapadlom írskom bare. Vyzerá to tak, že do tretice zase len melodické sračky, ale keď ja som už na tú experimentálnu muziku starý. A prednedávnom takto, sporadicky hrajúci jebovia z tatranského lesa, Time of My Life v Žiline na Stanici, to bol kríženec Beastie Boys a Black Flag. Kopec srandy, kopec kamošov, diskotéka, breakerské sóla za tónov Naivefighters a ochcané trencle. HC show bude vždy ta najlepšia zábava. Rýchlo ich spamujte milostnými dopismi, Dáša im potom vydá posledný album Social Life is Overrated na LP!

Dva albumy z 2015 - Jon Spencer Blues Explosion a Laurie Anderson - mi pripomenuli, prečo bolo dobré žiť v starom New Yorku, ak by som mal možnosť sadnúť do DeLorean doktora Emmetta Browna a cestovať v čase, tak NYC 1950 - 1990: beatnici, Velvet Underground, špina, lofty, graffiti, heroin, skate, kurvy, pasáci, avantgarda, pokora, kazety, Ramones, Patti Smith, Sonic Youth...Včera som počul na jednej spoken word výberovke Maggie Estep, hviezda slam poetry, ktorá mala strašne rada to bahno, keď sa šlapalo po uliciach a nikto si nikoho nevšímal. Zomrela vo februári 2014. Zlyhanie srdca. Príbeh o žití a opúšťaní New Yorku v dlhej žurnalistickej forme - Think of This As a Window.

Retro objavy boli u mňa aj tak vždy najzásadnejšia vec, celý album So Tonight That I Might See 1993 sú rozprestreté krídla a song, ktorý som počul tohto roku najčastejšie, niekedy ma to bavilo dookola počas 45-minútovej jazdy v aute. Fade Into You od Mazzy Star, tu je všetko, čo mám na muzike rád, absolútne. Záver z 10.15 Saturday Night od The Cure je začiatok niečoho úplne nového a cover roka je Dancing in the Dark od Downtown Boys, hymna!!!

Aby si prišli na svoje aj zoznamistky/sti. Vo foldri ∆×^•π (čo si treba vypočuť) mám ešte patriotické field recordings a nesmrteľné queer postpunky. Mníšky s drogovou minulosťou, zaseknuté niekde v temnotách:

Jonáš Gruska - Lúky [LOM, 2015]
Shopping – Why Choose [Fat Cat, 2015]
Flesh World - The Wild Animals in My Life [Iron Lung, 2015]