Pavol Gajdoš | Články / Reporty | 07.09.2018
Pain of Salvation som videl asi sedemkrát a vždy sa na nich teším. A teším sa ešte viac, keď vystúpia v meste, v ktorom bývam, v budove, v ktorej občas hrávam, mám ju na pešiu vzdialenosť od domu a hlavne keď polovicu ľudí v publiku poznám. Naposledy som minulý rok s Gildenlöwovcami ledva predýchal prvoaprílový žartík v preplnenom pražskom Rock Cafe, a tak som dúfal v nápravu v dôstojných podmienkach Majestic Music Clubu.
Do sály som sa dostal v prvej tretine setu Talianov Kingcrow. Potešil zdravý a zrozumiteľný zvuk a aj sebavedomá kapela. Pätica hudobníkov (a poloplayback) uveriteľne servírovala svoju predstavu progresívneho metalu, vystavaného z chytľavých refrénov, tvrdých gitár a melodických vyhrávok. Po druhej skladbe ste prekukli ich pódiový prejav, po tretej rytmus a melodično, po štvrtej aranže a po piatej sa pomaly rozlúčili. Čo je dôležité, za nadšenej reakcie publika. Potešená rímska chasa si radosť davu zaslúžila, a aj keď nepredviedla nič svetoborné, piesne fungovali na javisku i v hľadisku. Hlavne zvukovo bolo vždy jasné o čo v nich ide, a to, ako sme aj neskôr večer (ne)počuli, nie je málo.
Pain of Salvation začali príznačne s On a Tuesday. Už od začiatku teda servírovali všetko a veľa. Teatrálne narácie, tlmené rifovačky, viachlasné spievanie, na kontrast k tomu jemnejšie pasáže s priestorom pre klávesové plochy a Danielov precítený spev. Pre fanúšika nič nové, pre nováčika stále silné stretnutie s nadpriemernosťou, hlavne (z dôvodu nepresvedčivého zvuku) čo sa týka kompozícií. Preto bol najlepší na celom koncerte playlist. Nie je veľa kapiel, a už vôbec nie v týchto žánrových vodách, ktoré by si mohli dovoliť zahrať ako štvrtú v poradí skladbu kvalít The Perfect Element. Spinal Tapovsky vyznejúca predohra Falling priviala človečinu, nezbytný a obľúbený pach koncertu Pain of Salvation. Potom bolo disco, kritické proklamovanie, technické hobľovanie, djentová a capella, a aj originálne pesničkárstvo (vrchol koncertu v piesni Pilgrim).
Prídavky uviedli Švédi intenzívnou Used, a po nej každého, vrátane seba, dojali s The Passing Light of Day. Keď však človek nevie počúvať očami a nepozná piesne, veľa z tohto mu muselo pripadať ako pestrý hluk s absenciou detailov, potrebných pre zážitok z tak komplexnej hudby. Veľmi rád by som sa dočkal dňa, keď nebudem musieť písať v reportážach z metalových koncertov o zahuhňanom speve, syčiacich gitarách, nevyvážených nástrojoch či nepočuteľných sólach. Bohužiaľ, toto všetko bolo. Druhým (pre starých fandov prvým) naj na koncerte bol navrátilec Johan Hallgren. Pôsobil svojou prirodzenou muzikalitou a zápalom sympatického sidemana, ale hlavne o život spevom odvieval rozporuplné spomienky na nepochopeného (?) Ragnara Zolberga. Zvyšní hudobníci hrali tiež s radosťou, akurát klávesák D2 sa zdal viac v tréme.
Daniel Gildenlöw. Bezstropný rozsah a milión odtieňov všetkého, čo má človek na speve rád už veru pár rokov, nie sú tým, čím bývali. No jemnejšie polohy, škála a hlavne autentickosť emócií sú stále zimomriavkové. A to, čo pomaly odchádza z kapelníkovho hrdla, je delegované do hrdiel vedľajších. Vnímal som posun a prerozdelenie "moci" od charizmatického génia smerom k jeho neobyčajne obyčajným spoluhráčom. A nielen vokálny, ale aj akýsi posun vo dôvere, pódiovej prezencii a sebaidentifikácii celého kolektívu.
V podstate som videl len ich ďalší koncert. Keď sa však nad tým zamyslím, videl som koncert Kapely. A (teraz už nielen) znalci vedia, že v prípade Pain of Salvation je to veľký progres.
Pain of Salvation (se) + Kingcrow (it)
4. 9. 2018 Majestic Music Club, Bratislava
Veronika Miksová, Kryštof Kočtář 16.04.2024
Na koncerty chodíme v Brně často, ale sklepní scénu Husy na provázku nebo Komorní sál JAMU jsem ještě nikdy neviděl tolik přeplněné jako během Faunu...
Julia Pátá 15.04.2024
Početné publikum pražské Archy+, ve které se letos usadil promotérský kolektiv Heartnoize, kvapem obsazuje místa ve velkém sále multifunkčního prostoru...
Kryštof Kočtář 13.04.2024
Když jim roku 2020 vyšlo album Liebe, psal mi kamarád nadšeně: „Ty vole, čeští Natural Snow Buildings!“ Přestože jsem s jeho zjednodušením nesouhlasil, radost jsem sdílel.
Jakub Veselý 12.04.2024
Na pripravené gitary a klávesy dopadla tma, ktorú po chvíli rozrazilo intenzívne biele svetlo prechádzajúce do stroboskopického prerušovania rozplynutého do hustej hmly.
Dominik Polívka 08.04.2024
Večírek pod taktovku Jednoty s dystopickými kulisami štvanického Fuchsu a ještě dystopičtější produkcí vystupujících.
Marek Hadrbolec 08.04.2024
Paroháče vystřelují do vzduchu a nad nimi se šklebí obličeje s corpsepaintem a falešnou krví. Na pódiu povlávají černé pláště a volány rudé košile.
Kryštof Kočtář 02.04.2024
Tentokrát v pozici „strejc edž“, jak bylo nazváno jejich aktuální turné, tedy jako kapela, co nepije.
Kryštof Kočtář 31.03.2024
Zkraje byla zdrojem světla drobná baterka, s níž si Morten Gass hledal cestu k nástrojům, tedy bicí soupravě, klávesám a kytaře.
Tomáš Jančík 28.03.2024
I tak, nebo právě proto vyzařuje Kaleida stále přitažlivější hřejivý komfort, ze kterého se těžko odchází.
waghiss666 24.03.2024
Moc krásnějších ženských jsem na pódiu neviděl, a to opakovaně. A Annet X to o sobě ví, nestydí se za svůdnost a ladně tančí na hraně s podbízivostí.