Martin Dulík | Články / Sloupky/Blogy | 02.07.2018
Sportarena, Budapešť, 20:00. Za pódiom veľká plachta s obrázkom týpka v klobúku s gambou otočenou o 45 stupňov. Prichádzajú traja edinburghskí frajeri s bicmenom. Zaznie See How, prvá pieseň z albumu Cocoa Sugar. Young Fathers. Živí. Fantastickí. Energickí. Drsní. Od prvej sekundy naplno, od prvej sekundy nahlas. Na lístku boli uvedení ako Special Guest a označenie sadlo. Je to soul? Je to blues? Je to hip hop? Je to trip hop? Spolu s bielou tam cítiť hlavne čiernu dušu. White Men Are Black Men Too. Vynikajúce piesne z tohto albumu prichádzajú na koniec a sú posunuté k hrubému zvuku aktuálnej dosky. Všetko zakončí Shame vytočená do maximálnych otáčok. Môže prísť niečo silnejšie?
Sportarena, Budapešť, 21:30. Hodinové čakanie odsalo všetku energiu, ktorú do nás mladí otcovia napumpovali. Na pódiu dve bicie súpravy, dve súpravy mašiniek. Prvé tóny Hymn of the Big Wheel. Zvuk a atmosféra. Massive Attack. Po prvej piesni odspievanej Andym Horaceom nastupujú hlavní hrdinovia: Robert Del Naja s páskou na rukáve a obor Daddy G. Ide Risingson, po nej United Snakes. Obrazovka za pódiom premieta hru s binárnym kódom, bleskovo sa meniace vlajky, obrázky vojnových utečencov, do toho v stavovom riadku myšlienky v jazyku krajiny. Maďarčine. Politické posolstvá s okamžitou odozvou publika. V krajine, ktorá zákonom postihuje pomoc utečencom, je to vážne silné. V Ritual Spirit spieva Azekel. Del Naja s mašinkami diriguje orchester, neskutočný vizuálny koncept. Daddy G dopĺňa dokonalé hudobné prevedenie. Skladby Voodoo in My Blood a He Needs Me odspievajú s Young Fathers. Spojenie naživo, dve generácie rovnakej krvi, večer vrcholí. Piesne zo skvelého EP Rittual Spirit spred dvoch rokov striedajú kúsky z dvadsaťsedem rokov starého albumu Blue Lines. Pridávajú Take It There, Unfinished Sympathy zaspievanú zastretým hlasom Deborah Miller a na záver Splitting the Atom.
Odpoveď na otázku: silné iným spôsobom. Energia vystriedaná hĺbkou, priamočiarosť silou atmosféry. Živelnosť dokonalosťou v detailoch.
P. S.: Ráno po koncerte sa na jednej z budapeštianskych ulíc objaví graffity obraz vysmiateho Orbána sediaceho na mašinke Tomášovi, podpísaný Banksym. Spojenie identity Roberta del Naja s Banksym znovu na chvíľku ožije a hoci vraj Banksy označí graffiti za fejk, my vieme svoje.
Massive Attack (uk) + Young Fathers (uk)
23. 06. 2018 Papp Laszlo Sportarena, Budapešť
foto © Daniela Vorndran
Michal Pařízek 22.03.2024
„Světová zpráva o štěstí zařadila Česko na 18. místo.“ No to se mi ulevilo, pak že jsme na tom špatně.
Ondra Helar 19.03.2024
Šest festivalových tipů, a to napříč tématy, protože i to je letošní novinkou – schází jednotné téma, zato je spoustu různých kategorií.
Michal Pařízek 08.03.2024
Dělo se toho spoustu, možná nejsilnějším zážitkem ale byla návštěva Kunstmuzea v Haagu. V hlavní roli Max Beckmann, Piet Mondrian, De Stijl. A Can.
Michal Pařízek 23.02.2024
„Praise your cringe,“ hřímá Joshua Idehen z pódia lublaňského klubu Channel Zero. Motivuje, káže a směje se u toho. Emoce na praporu a dojetí.
Andraž Kajzer 13.02.2024
Dekáda je výročí, které je potřeba pořádně oslavit. Jako první nabízíme pamětihodné momenty přehlídky uměleckého ředitele festivalu Andraže Kajzera.
Michal Pařízek 09.02.2024
Pohledy se mohou různit, naštěstí. „Můj je ten správný.“ Ano, takhle by to mělo, mohlo být. Právě Kafka je jednou z těch osobností...
Michal Pařízek 26.01.2024
„Tohle je konec internetu. Měli bysme si zase posílat dopisy, to bude mnohem užitečnější než tenhle shit.“ Ano, na letošním Eurosonicu padaly i takovéto věty.
Michal Pařízek 12.01.2024
Přelom roku je mimo jiné ve znamení koncertní pauzy. Pokaždé si to užívám víc, je třeba vypnout a povolit... Na jak dlouho?
redakce 04.01.2024
Výsledky nejsou nic menšího než vzrušující. Redakční hlasování o nejlepší nahrávku roku 2023 ovládli...
redakce 03.01.2024
Jedno údolí je magické i skličující, to druhé syrové a vznětlivé jako troudná sojka, neukojitelný hněv.