Matej Kráľ | Články / Reporty | 11.10.2022
Sigur Rós v rámci aktuálnej live-show oprášili svoj pravdepodobne najrockovejší album () z roku 2002 a nemohli urobiť lepšie. Repetitívne art-rockové aranže so živočíšnymi expanziami znejú naživo rovnako aktuálne a nekopromisne ako pred dvadsiatimi rokmi. V Prahe ich veľkolepé prevedenie podčiarkla entropická hra svetiel a dôraz na zvukový a vizuálny detail.
Emocionalitu a intenzitu, ktorú naživo predvádza štvorica sústredená okolo Jónsiho Birgissona je nemožné redukovať na jednu recenziu. Iste, s odstupom povedané, Sigur Rós sú štyria islandskí chlapíci stojaci na pódiu, ktorí nahrali niekoľko kladne hodnotených albumov a zahrali niekoľko dobrých koncertov. V praxi sú však odlišní vo všetkom ostatnom. Od jazyka, v ktorom píšu texty, cez spôsob, akým spievajú a využívajú nástroje, až po atypické rozdelenie ich koncertného setu. Jednu romantickejšiu a melodickejšiu polovicu, druhú rockovú, s grandióznymi vyvrcholeniami - pritom obe dokonale vygradované. Ešte nápadnejšie, možno až absurdne pôsobí obsadenie islandských alternatívcov medzi ostatnými menami v aréne. Sigur Rós sú alternatívou medzi alternatívou aj za normálnych okolností, v rámci aktuálne komunikovaného programu O2 Univerza sa ocitli medzi Anastaciou, Zaz, Lenny či popri vianociach Dary Rolins. Výborným signálom preto je, že Praha dokázala takmer päťtisícové venue naplniť a takmer dve a pol hodiny trvajúce transcendentálne hudobné divadlo oceniť hromovým aplauzom.
Mohlo sa zdať, že celý koncert stojí hlavne na Birginsonovi. Ten medzi pesničkami striedal klaviatúry a gitaru, s ktorou predvádzal strhujúce avantgardné slákové sóla. O melodickú stránku veci sa na rozdiel od posledného turné (2017) staral staro-nový člen Kjartan Sveinsson. Krehulinko pôsobiaci skladateľ poväčšinu času nenápadne ukrytý za klavírmi prekvapil v záverečnom bangri Untitled 8, kde s gitarou a spevom doplnil Jónsiho nadpozemské vokály a repetitívnu basovú gradáciu Georga Holma. Osobitú pozornosť si zaslúžia vynikajúco nazvučené bicie, najmä snare, ktorého hlboký tón dával spätný úder až kdesi v žalúdku. Koncertný člen Ólafur Björn Ólafsson alias Obo hral s neskutočnou dynamikou a hypnotizujúcim výrazom, pár efektovo doladených úderov v závere refrénu skladby Kveikur mu pod rukami sonicky doslova explodovalo.
Sigur Rós zo setlistu vypustili soundtrackovú hymnu Hoppipolla a postavili ho tvrdo. Post-rockové gradácie a výrazná basa v postupne vybuchujúcej Ný Batterí, iracionálna radosť a davobudič Jónsi v melódii Festival, ale aj prirodzený potlesk v intrách balád ako Svefn-g-englar či Vaka si pýtali jedine zimoriavky alebo slzy. Ozaj, skúste si pustiť živú verziu skladby Samskyeti z filmu Heima doma pod paplónom. Už nikdy nebudete chcieť prestať ju počúvať, pritom má celý zázrak štyri tóny. Počuť ho naživo je výsadou. Nástup bicích v nadprirodzenej kompozícii Saeglopur je jeden z najneskutočnejších rockových momentov 21. storočia, stáť od tohto momentu pár desiatok metrov je psychadélia. Rovnako ako celí Sigur Rós.
Sigur Rós (isl)
9. 10. 2022 o2 universum, Praha
foto © Filip Kůstka
Richard Michalik 03.12.2024
Hudba dokáže otvárať nové perspektívy, ktoré neustále potrebujeme ohýbať, a NEXT si je toho veľmi dobre vedomý. Report.
Michal Pařízek 30.11.2024
Sevilla. Město plné barev, chutí a života, vonící po všudypřítomných pomerančích. Tamní showcase festival se svému městu podobá...
Viktor Hanačík 28.11.2024
Bylo to na hraně mozkové kapacity, hrozilo smyslové přetížení a nevolnost. Být snímek kratší, získal by si zřejmě pozitivnější přijetí, bez nežádoucích somatických následků.
Jan Starý 20.11.2024
Mnohokrát oceněné těleso, ze kterého vyšla také hvězdná skladatelka Caroline Shaw, se představilo u nás vůbec poprvé a očekávání potvrdila i vyprodaná kapacita.
Jiří V. Matýsek 19.11.2024
„Blues je umírající žánr,“ řekl mi v rozhovoru před osmadvacátým ročníkem festivalu Blues Alive jeho booker a majitel Štěpán Suchochleb... Jak se to vezme.
Ema Klubisová 19.11.2024
I Want to Be a Machine nie je o performance a ukážke jej novej hudby. Pozýva nás bližšie, k svojim mentálnym pochodom, chybám počas písania a myšlienkovým odbočkám.
Viktor Palák 18.11.2024
Tibet coby bosý Peter Pan morfující v maniakálního kata nás v Praze prováděl odvrácenou stranou anglického venkova i dojímal vzpomínkou na zemřelé.
Filip Peloušek 17.11.2024
Je to sotva pár dnů, co jsem dočetl Piko Apoleny Rychlíkové a Pavla Šplíchala, to mi ještě nedocházelo, jak potřebný kontext mi dodává ke křtu jedné z nejzásadnějších desek letošního…
Viktor Hanačík 07.11.2024
Oba pojí čtyři roky staré album Brass, cit pro ponuřejší vyprávění, jazz-rapové podhoubí a kontrasty z afroamerické historie... A na dlouhém baru La Fabriky mají zemité Primitivo.
Marek Hadrbolec 31.10.2024
„Zahraj Slipknoty!“ zakřičí někdo. „This is going to sound like Slipknot, I'll even take my glasses off for it,“ odpovídá pohotově Igor, načež Stoned Jesus...