Články / Sloupky/Blogy

Cesto-pics.jpg no.3

Cesto-pics.jpg no.3

Mária Karľaková | Články / Sloupky/Blogy | 26.05.2020

Táto séria (viz tady a tu) mala byť tak trochu o fotografii a o cestovaní a hlavne o kreativite, fantázii, iných pohľadoch a svete, ktorý je v nás. Pretože medzi riadkami sa mi aj tak číta najlepšie a ten náš svet ten nám nikto nikdy nevezme a ani nehodí do karantény. A samozrejme o mne. Pretože to inak neviem. Skúsiť aj takto vnuknúť myšlienku. Je to predsa možné, slová majú váhu.

Je to naozaj o objavovaní sveta? Alebo nás samotných? O hľadaní tých nespútaných pocitoch, ktoré sme zažili, ako malí pri preskúmavaní toho nového, toho, čo sa nachádza za obrovským plotom záhrady u babičky? Každým rokom sa zmenšoval, ako sme rástli, až nás ten svet za ním prestal zaujímať, chceli sme viac. Nostalgicky sa k nemu budeme vracať navždy. Nech to vyznie akokoľvek trápne, taká cesta do Ameriky vtedy znamenala niečo, čo sa fakt nikdy nestane. Cestujeme po mape, chceme navštíviť snáď každú krajinu, hovoríme, prečo nás to ťahá práve tam. V niektorých prípadoch je destinácia zásadná, v iných zas nie. Dôvody sú rôzne, príčiny tiež, všetko je správne, ako inak. Lúka za našim plotom nemá menšiu hodnotu ako lúka za veľkou mlákou.

Cestovanie nie je len o tom dostať sa na dané miesto, je o objavovaní, slobode, hľadaní, o prítomnom okamihu o tom, že samotná cesta je cieľ. Je to komplexný svet rôznych vzorcov, skúste si prečítať denníky Thru-hikerov, prečo sa rozhodli mesiace žiť s batohom na chrbte a denne prejsť v priemere tridsať míľ. Odpovede budú pestré - zaujímavé, úsmevné, ale aj bolestné. Obmedziť sa na základné úkony je niekedy nevyhnutné. Odprostiť sa od konzumného sveta, možno aj seba, byť neviazaní dnešnou spoločnosťou a prísť na to, na čom naozaj záleží, obohacujúce. Je to to správne slovo? Príklad tak trošku z druhej strany oproti komerčnému cestovaniu. Veľakrát stačí napratať svoj život do tridsať litrového batohu a celé to začne dávať zmysel. Neklamme sa ale v tom, že v cudzom ďalšom meste budeme niekto iný.


The Polaroid Kidd - Mike Brodie je Jack Kerouac 21. storočia. Odvážne? Rozhodne. Jedna malá náhoda a svet sa otočí hore nohami. Všetko začalo, keď chcel navštíviť kamarátov a naskočil na nesprávny vlak. Malý moment, ktorý v ňom niečo zanechal. Mike sa začal túlať po celých Štátoch akýmkoľvek prostriedkom, ktorý bol zadarmo - chôdza, hitchhiking alebo nákladný vlak. Foťák sa k nemu dostal tiež úplnou náhodou. Cestou stretával mnoho zaujímavých ľudí, väčšinou deti, ktoré boli bez domova, utiekli alebo chceli zažiť dobrodružstvo. Na mňa tieto fotografie nehovoria, oni kričia! Punkový a autentický prístup zobrazuje viac ako 50 000 míľ, Mike Brodie strávil týmto životom viac ako desať rokov a mňa snáď nikdy neprestane fascinovať. A Period of Juvenile Prosperity predstavuje najpôsobivejší archív cestovateľskej fotografie súčasnosti.


Ďalší aspekt tohto „druhu“ cestovania zachytáva Calen Bennett. Jeho séria s názvom The West nie je len cestopis, naopak nevyhľadáva ľudí, ale pokojné okamihy, využíva rovnaký motív. Na každej fotografii sa objavuje prvok prítomnosti auta, v ktorom cestuje, či už len v podobe špinavého čelného skla, tzv. óda na dôležitosť samotnej cesty.


Theo Gosselin nám dovoľuje nahliadnuť do jeho života na cestách prevažne prostredníctvom ľudí, kde reflektuje vzťahy, či už ide o priateľstvo, lásku, spontánne momenty popreplietane s ľudskou prirodzenosťou a motívom prírody. Všetko to sú denníčky, osobné príbehy, momenty, ktoré predstavujú esenciu slobody a zhmotňujú dôležitosť samotnej cesty, nie však cieľa. Každý svojim spôsobom. Niektoré poukazujú viac na ľudskú prítomnosť a odmietajú ľudský individualizmus, aj keď sa to na prvý pohľad nemusí zdať. Aj cesty, na ktoré sa vydávame osamote, väčšinou samotou nekončia. Hľadáme spriaznené duše, ľudí, ktorí chápu našu divokosť a kontrasty bytia. Niekedy sa to podarí.


Aj definíciu slova domov vidíme všetci rozdielne. Pre mňa je domov pocit. Ale ak sa v tom nebudeme moc hrabať, z praktického hľadiska to je miesto, kde môžme zložiť hlavu. Foster Huntington sa napríklad rozhodol žiť na cestách, prebudiť sa stále inde, Home Is Where You Park It je motto a samotný názov projektu. Podobne zmýšľajúcich ľudí je spústa a tak zachytáva štvorkolesové príbytky, ich rôznorodosť, vymoženosti prispôsobené charakteru, všetko prepletené s rozhovormi a portrétmi novodobých nomádov.

A ako to uzavrieť?
Posledný odsek je zbytočný.

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Co právě v elektru kutěj: Mocné elektronické výboje slovenských mimozemšťanů

Richard Kutěj 27.06.2020

Slovenský elektronický label Aliens Production zásobuje mezinárodní scén povedenými releasy už od roku 1997. A mocně rozjel i letošní sezonu.

Jeden pytel pro všechny děcka. Jak se v Česku (ne)píše o novém rapu.

David Čajčík 25.06.2020

Hudební průmysl se změnil dávno, rap je nový pop, jen si toho česká žurnalistika nevšimla, respektive to odmítá reflektovat.

Singletone: Protomartyr – Worm in Heaven / Processed By the Boys

Štěpán Sukdol 17.05.2020

Iggy Pop o Protomartyr prohlásil, že jsou ta nejlepší kapela, co dnes v Americe mají. Postpunková parta z Detroitu slaví dekádu působení na scéně dvěma singly, brzo deskou.

Jako zabít naději

Michal Pařízek 15.05.2020

Uvolňování opatření pouhým zvyšováním kapacity kulturní akcí je úsměvné a jak již bylo řečeno, vychází z naprosté neznalosti prostředí a problematiky. Co bude dál?

Šejkr na doma: Na viděnou

Michal Pařízek 30.04.2020

Po půlhodinovém telefonátu s Brendonem z The Kill Devil Hills jsem chtěl psát o tom, jak se bojí o svoji hippie sestru... Poslední Šejkr na doma je tu.

Šejkr na doma: Spi sladce, potvoro

Michal Pařízek 29.04.2020

Gejzír vtipu a humorných situací – načala to Kateřina Konečná plamennou obhajobou maršála, který přišel o pomník, pak jsme viděli rozhořčeného Bohumila Pečínku a celé to završil Barťák.

Šejkr na doma: Básníci a bábovičky

Michal Pařízek 28.04.2020

„Tepláky jsou nové džíny.“ Někdy není jednoduché udržet si zdravý rozum, při sledování novinových titulků v poslední době je to ještě o poznání těžší.

Šejkr na doma: Ambulance horkých nápojů

Michal Pařízek 27.04.2020

Chybí mi kavárny. Možná víc než co jiného. Chybí mi jejich atmosféra, podivným způsobem kombinující ruch a klid, stejně jako možnost ji sdílet.

Sám doma #2: O křehkých lidech

cyril kosak 26.04.2020

Trocha mizantropie nikoho nezabije aneb o víře v dobrého člověka v časech nejen pandemických.

Šejkr na doma: Nedělní kino

Michal Pařízek 26.04.2020

Dnes to trochu odlehčíme filmovými tipy. Máme neděli a lenošení u obrazovky se prostě nabízí.