Články / Sloupky/Blogy

Cesto-pics.jpg no.3

Cesto-pics.jpg no.3

Mária Karľaková | Články / Sloupky/Blogy | 26.05.2020

Táto séria (viz tady a tu) mala byť tak trochu o fotografii a o cestovaní a hlavne o kreativite, fantázii, iných pohľadoch a svete, ktorý je v nás. Pretože medzi riadkami sa mi aj tak číta najlepšie a ten náš svet ten nám nikto nikdy nevezme a ani nehodí do karantény. A samozrejme o mne. Pretože to inak neviem. Skúsiť aj takto vnuknúť myšlienku. Je to predsa možné, slová majú váhu.

Je to naozaj o objavovaní sveta? Alebo nás samotných? O hľadaní tých nespútaných pocitoch, ktoré sme zažili, ako malí pri preskúmavaní toho nového, toho, čo sa nachádza za obrovským plotom záhrady u babičky? Každým rokom sa zmenšoval, ako sme rástli, až nás ten svet za ním prestal zaujímať, chceli sme viac. Nostalgicky sa k nemu budeme vracať navždy. Nech to vyznie akokoľvek trápne, taká cesta do Ameriky vtedy znamenala niečo, čo sa fakt nikdy nestane. Cestujeme po mape, chceme navštíviť snáď každú krajinu, hovoríme, prečo nás to ťahá práve tam. V niektorých prípadoch je destinácia zásadná, v iných zas nie. Dôvody sú rôzne, príčiny tiež, všetko je správne, ako inak. Lúka za našim plotom nemá menšiu hodnotu ako lúka za veľkou mlákou.

Cestovanie nie je len o tom dostať sa na dané miesto, je o objavovaní, slobode, hľadaní, o prítomnom okamihu o tom, že samotná cesta je cieľ. Je to komplexný svet rôznych vzorcov, skúste si prečítať denníky Thru-hikerov, prečo sa rozhodli mesiace žiť s batohom na chrbte a denne prejsť v priemere tridsať míľ. Odpovede budú pestré - zaujímavé, úsmevné, ale aj bolestné. Obmedziť sa na základné úkony je niekedy nevyhnutné. Odprostiť sa od konzumného sveta, možno aj seba, byť neviazaní dnešnou spoločnosťou a prísť na to, na čom naozaj záleží, obohacujúce. Je to to správne slovo? Príklad tak trošku z druhej strany oproti komerčnému cestovaniu. Veľakrát stačí napratať svoj život do tridsať litrového batohu a celé to začne dávať zmysel. Neklamme sa ale v tom, že v cudzom ďalšom meste budeme niekto iný.


The Polaroid Kidd - Mike Brodie je Jack Kerouac 21. storočia. Odvážne? Rozhodne. Jedna malá náhoda a svet sa otočí hore nohami. Všetko začalo, keď chcel navštíviť kamarátov a naskočil na nesprávny vlak. Malý moment, ktorý v ňom niečo zanechal. Mike sa začal túlať po celých Štátoch akýmkoľvek prostriedkom, ktorý bol zadarmo - chôdza, hitchhiking alebo nákladný vlak. Foťák sa k nemu dostal tiež úplnou náhodou. Cestou stretával mnoho zaujímavých ľudí, väčšinou deti, ktoré boli bez domova, utiekli alebo chceli zažiť dobrodružstvo. Na mňa tieto fotografie nehovoria, oni kričia! Punkový a autentický prístup zobrazuje viac ako 50 000 míľ, Mike Brodie strávil týmto životom viac ako desať rokov a mňa snáď nikdy neprestane fascinovať. A Period of Juvenile Prosperity predstavuje najpôsobivejší archív cestovateľskej fotografie súčasnosti.


Ďalší aspekt tohto „druhu“ cestovania zachytáva Calen Bennett. Jeho séria s názvom The West nie je len cestopis, naopak nevyhľadáva ľudí, ale pokojné okamihy, využíva rovnaký motív. Na každej fotografii sa objavuje prvok prítomnosti auta, v ktorom cestuje, či už len v podobe špinavého čelného skla, tzv. óda na dôležitosť samotnej cesty.


Theo Gosselin nám dovoľuje nahliadnuť do jeho života na cestách prevažne prostredníctvom ľudí, kde reflektuje vzťahy, či už ide o priateľstvo, lásku, spontánne momenty popreplietane s ľudskou prirodzenosťou a motívom prírody. Všetko to sú denníčky, osobné príbehy, momenty, ktoré predstavujú esenciu slobody a zhmotňujú dôležitosť samotnej cesty, nie však cieľa. Každý svojim spôsobom. Niektoré poukazujú viac na ľudskú prítomnosť a odmietajú ľudský individualizmus, aj keď sa to na prvý pohľad nemusí zdať. Aj cesty, na ktoré sa vydávame osamote, väčšinou samotou nekončia. Hľadáme spriaznené duše, ľudí, ktorí chápu našu divokosť a kontrasty bytia. Niekedy sa to podarí.


Aj definíciu slova domov vidíme všetci rozdielne. Pre mňa je domov pocit. Ale ak sa v tom nebudeme moc hrabať, z praktického hľadiska to je miesto, kde môžme zložiť hlavu. Foster Huntington sa napríklad rozhodol žiť na cestách, prebudiť sa stále inde, Home Is Where You Park It je motto a samotný názov projektu. Podobne zmýšľajúcich ľudí je spústa a tak zachytáva štvorkolesové príbytky, ich rôznorodosť, vymoženosti prispôsobené charakteru, všetko prepletené s rozhovormi a portrétmi novodobých nomádov.

A ako to uzavrieť?
Posledný odsek je zbytočný.

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Polemika nad novými Idles

redakce 25.09.2020

Dnes vyšla nová deska Idles. Titulní téma nového Full Moonu doplňujeme poznámkou Johnnyho Násilníka a překladem textu Liase Saoudiho z Fat White Family.

Preview: Ostrava Kamera Oko

redakce 21.09.2020

Oko se letos odehraje ve dvou víkendových blocích, v podmínkách stísněných celospolečenskou situací, přesto garantuje, že se bude na co dívat.

Kam na rajz s Tomášem Poštulkou (Jeden svět)

redakce 07.09.2020

Která z kulturních povyražení si ve zbytku roku 2020 nenechá ujít dramaturg lidskoprávního dokumentárního festivalu Jeden svět?

Šejkr #46: Beba Fanta, Chupa Chups

Michal Pařízek 27.08.2020

V následujícím Full Moonu vyjde text, díky kterému jsem se po hodně dlouhé době vrátil k Hüsker Dü, a u Grinderman mám zase pocit, že jsem je pořádně pochopil až…

Milý Dušane Svíbo!

Ondřej Bezr 18.08.2020

Přečetl jsem si tvůj příspěvek o Martinu Věchetovi, potažmo nadcházejícím festivalu TrutnOFF BrnoON. Není to bohužel nic jiného než normální hejt...

Děti nebes, nebo smějící se (rudé) bestie?

Dušan Svíba 17.08.2020

Trutnovský „Woodstock“ byl vždycky známý svým hraním si na indiány a na underground. A taky na chudáky.

Loni (jsem nebyl) v Marienbadu

cyril kosak 06.08.2020

Ahoj, mami. Tak jsem vyrazil do Mariánských Lázní, na Moody Moon Noize.

Oplatky z kolonády aneb Moody Moon Noize v letmých ohlasech

redakce 04.08.2020

Víte, jak poznáte povedenou akci? Nikomu se nechce domů. Na kolonádě to bylo přesně takhle, někdo se zdržel o den déle, jiný o dva...

Co právě v elektru kutěj: Mocné elektronické výboje slovenských mimozemšťanů

Richard Kutěj 27.06.2020

Slovenský elektronický label Aliens Production zásobuje mezinárodní scén povedenými releasy už od roku 1997. A mocně rozjel i letošní sezonu.

Jeden pytel pro všechny děcka. Jak se v Česku (ne)píše o novém rapu.

David Čajčík 25.06.2020

Hudební průmysl se změnil dávno, rap je nový pop, jen si toho česká žurnalistika nevšimla, respektive to odmítá reflektovat.