Články / Reporty

Cestopisy v podaní GenotPresents

Cestopisy v podaní GenotPresents

Lucia Banáková | Články / Reporty | 30.07.2020

“To jsem si ješte myslel, že kytary jsou důležité!” Áno, môj prvý postcovidový koncert začal škandalóznym priznaním Ondřeja Lasáka, spoluzakladateľa labelu Genot Centre a moderátora druhého večera GenotPresents. Táto bulvárna informácia je však vytrhnutá z kontextu. Ondřej v rámci poďakovania Divadlu Archa zaspomínal na to, ako sem jazdil na drahšie, ale kvalitné koncerty, ako napríklad Sonic Youth či Deerhoof. Sentiment s ním pravdepodobne zdieľajú viacerí, mňa nevynímajúc. Vlastne si nepamätám jedinú cestu z Archy domov bez úsmevu a záplavy emócií. A tak, ako ju rozozvučil Genot, na tradíciu hravo nadväzuje.

Ambíciou GenotPresents je oboznamovať ľudí s tým najlepším zo súčasnej abstraktnej elektronickej hudby. Druhý zo série koncertov bol zároveň aj krstom albumu pražskej hudobníčky Enchanted Lands a uvedením novej audiovizuálnej show, ktorú hviezda večera Zoë Mc Pherson vytvorila s Alessandrou Leone.

Dramaturgicky bol koncert rozdelený na dve časti, a to, opäť slovami moderátora, časť powerambientnú a techno, po prestávke na nápoj a prestavanie stagu. À propos scénografia, ktorá je vždy nedieľnou súčasťou Genotích koncertov, bola opäť raz krásne minimalistická a zároveň silná. Hralo sa na čiernej vyvýšenej plošine s kontrastnými bielymi okrajmi, spod ktorej vychádzal dym a pri správnom osvetlení som mala pocit, že umelci sa vznášajú niekde v priestore. Náramne sa to hodilo k Obelisk of Light, ktorý večer otváral. Hlučné, tvrdé a dunivé drony pripomínali štart rakety, ktorá šla do temného vesmíru. Miestami si len tak plachtila, občas sa musela vyhnúť roju meteoritov, ale potom sa opäť ponorila niekam do nekonečna. Hudba v podaní Jana Kašpara vo mne vyvolávala veľa mentálnych obrazov, raz to bol vesmír, inokedy dno oceánu, bola to silná a melancholická dronová výpoveď o temnote.

fotogalerii z koncertu najdete zde

Na cestu sa vybrala aj Barbora Dehaen Polcerová, ktorá vystupuje pod menom Enchanted Lands, tá sa svojou destináciou netajila. Pod zámienkou predstavenia nového albumu Cryptic Island Eco-Sanctuary nás zobrala na prieskum ostrova, na ktorom elegantne, s nežnosťou a trpezlivosťou odhalila každé zákutie, nazrela pod všetky lístky i do tmavej dunivej jaskyne. ASMR zvuky vĺn, štebot vtákov, jemný šepot i hlučné basy, Enchanted Lands vie, ako sa tvorí krása, ale to sú včerajšie správy minimálne od okamihu, keď so svojím debutom získala cenu Vinyla. S novým albumom sebavedomo a stále skromne pokračuje vo fascinujúcej ceste.

Po krste zmazaním prvého albumu z Lasákovho mobilu (ako inak by ste pokrstili album, ktorý má len elektronickú podobu?) a prestávke došlo na rad techno. S priznaním tentokrát musím vyrukovať ja - nemám rada techno, prišla som na prvú polku lineupu. Ale Zoë Mc Pherson ho vraj robí inteligentne. Začínala ako jazzová bubeníčka, a tak je asi prirodzené, že v elektronickej tvorbe sa hrá nielen s atmosférou. Popis jej hudby sa hemží slovíčkom polyrytmický a podarilo sa jej roztancovať publikum. Zaujímavá zmena po pokojných prespávacích koncertoch, na ktoré som od Genot Centre zvyknutá. Asi začínam chápať význam a hĺbku slovného spojenia berlínske techno. Navyše sa Alessandre Leone, ktorá sa postarala o vizuálnu stránku, podarilo napraviť jediný nedostatok, ktorý som vnímala na prvej časti - miestami nezladené svetlá. Nasledovala afterparty s DVDJ NNS.

Info

Enchanted Lands + Zoë Mc Pherson + Obelisk of Light + DVDJ NNS
28. 7. 2020, Divadlo Archa, Praha

foto © Anya Ridchenko

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Nejlíp se tančí za deště (Okolojeles)

Michaela Peštová 29.07.2020

Je jedno, jestli máme srdce zlomené láskou nebo usychajícími lesy okolo. Potřebujeme místa, kde své vize nemusíme pořád dokola obhajovat.

Dobrá rozhodnutí (VlčkoviceFest)

Fomas 28.07.2020

První pohled na spoustu dětí, bosých nohou a žen bez podprsenek dával tušit, že opravdu půjde o hodně uvolněnou akci.

V kuchyni pod stolem, v atomovém krytu Simony Blahutové

prof. Neutrino 07.07.2020

Průvodcem výstavy je figurka legendární multifunkční hračky - Igráčka, jež neodmyslitelně patřila k povinné výbavě socialistické mládeže.

Full Moon 10: Buď promotérkou VI

apx, Jiří Šurák 02.07.2020

"Když jsme s klukama ze Scrape Sound čekali v příletové hale na Swans, koupila jsem si u Kosty dvě kafe, aby se mi přestaly klepat kolena, a dělala jakože nic,"…

Ani ne tak třaskavá jako ironická směs Františka Skály

Adéla Polka 29.06.2020

Být náhodný kolemjdoucí, řeknu si, že pánové obstojně hrají staré vály od táboráků a že se tomu u mikrofonu daří s jistou dávkou sebeironie napodobovat Elvise.

Banksy v Praze aneb jak znásilnit uměleckého teroristu

Ondra Helar 24.06.2020

Ta chvíle, kdy jsem Banksyho viděl poprvé. Palestina, zaprášená silnice vedoucí východně od Betléma, před více jak deseti lety...

Full Moon 10: Pokora je dar. Wovenhand (us) 1. 6. 2010 Bush Hall, Londýn, UK

Pavel Vulterýn 01.04.2020

Všechny tváře Grazu: Poznámky z Elevate 2020

Václav Adam, Jan Starý 11.03.2020

Rakouský festival nepatří k těm největším, ale sestavu nabídl prvotřídní a zejména skvěle využil možnosti města.

Zasnená ženská melanchólia (Agnes Obel)

Lucia Banáková 10.03.2020

Štyri dámy na pódiu a jemná dávka škandinávskej melanchólie nasvietená modro ružovými farbami.

„Energy crew, kde ste?!“ (Stormzy)

Jonáš Sudakov 05.03.2020

Lúč svetla neustále sledoval Stormzyho po pódiu, a keď zostal osamotený v tme, na chvíľu z neho šiel dojem, ktorý miestami rezonoval aj na albume Heavy Is The Head.