Články / Reporty

Cestopisy v podaní GenotPresents

Cestopisy v podaní GenotPresents

Lucia Banáková | Články / Reporty | 30.07.2020

“To jsem si ješte myslel, že kytary jsou důležité!” Áno, môj prvý postcovidový koncert začal škandalóznym priznaním Ondřeja Lasáka, spoluzakladateľa labelu Genot Centre a moderátora druhého večera GenotPresents. Táto bulvárna informácia je však vytrhnutá z kontextu. Ondřej v rámci poďakovania Divadlu Archa zaspomínal na to, ako sem jazdil na drahšie, ale kvalitné koncerty, ako napríklad Sonic Youth či Deerhoof. Sentiment s ním pravdepodobne zdieľajú viacerí, mňa nevynímajúc. Vlastne si nepamätám jedinú cestu z Archy domov bez úsmevu a záplavy emócií. A tak, ako ju rozozvučil Genot, na tradíciu hravo nadväzuje.

Ambíciou GenotPresents je oboznamovať ľudí s tým najlepším zo súčasnej abstraktnej elektronickej hudby. Druhý zo série koncertov bol zároveň aj krstom albumu pražskej hudobníčky Enchanted Lands a uvedením novej audiovizuálnej show, ktorú hviezda večera Zoë Mc Pherson vytvorila s Alessandrou Leone.

Dramaturgicky bol koncert rozdelený na dve časti, a to, opäť slovami moderátora, časť powerambientnú a techno, po prestávke na nápoj a prestavanie stagu. À propos scénografia, ktorá je vždy nedieľnou súčasťou Genotích koncertov, bola opäť raz krásne minimalistická a zároveň silná. Hralo sa na čiernej vyvýšenej plošine s kontrastnými bielymi okrajmi, spod ktorej vychádzal dym a pri správnom osvetlení som mala pocit, že umelci sa vznášajú niekde v priestore. Náramne sa to hodilo k Obelisk of Light, ktorý večer otváral. Hlučné, tvrdé a dunivé drony pripomínali štart rakety, ktorá šla do temného vesmíru. Miestami si len tak plachtila, občas sa musela vyhnúť roju meteoritov, ale potom sa opäť ponorila niekam do nekonečna. Hudba v podaní Jana Kašpara vo mne vyvolávala veľa mentálnych obrazov, raz to bol vesmír, inokedy dno oceánu, bola to silná a melancholická dronová výpoveď o temnote.

fotogalerii z koncertu najdete zde

Na cestu sa vybrala aj Barbora Dehaen Polcerová, ktorá vystupuje pod menom Enchanted Lands, tá sa svojou destináciou netajila. Pod zámienkou predstavenia nového albumu Cryptic Island Eco-Sanctuary nás zobrala na prieskum ostrova, na ktorom elegantne, s nežnosťou a trpezlivosťou odhalila každé zákutie, nazrela pod všetky lístky i do tmavej dunivej jaskyne. ASMR zvuky vĺn, štebot vtákov, jemný šepot i hlučné basy, Enchanted Lands vie, ako sa tvorí krása, ale to sú včerajšie správy minimálne od okamihu, keď so svojím debutom získala cenu Vinyla. S novým albumom sebavedomo a stále skromne pokračuje vo fascinujúcej ceste.

Po krste zmazaním prvého albumu z Lasákovho mobilu (ako inak by ste pokrstili album, ktorý má len elektronickú podobu?) a prestávke došlo na rad techno. S priznaním tentokrát musím vyrukovať ja - nemám rada techno, prišla som na prvú polku lineupu. Ale Zoë Mc Pherson ho vraj robí inteligentne. Začínala ako jazzová bubeníčka, a tak je asi prirodzené, že v elektronickej tvorbe sa hrá nielen s atmosférou. Popis jej hudby sa hemží slovíčkom polyrytmický a podarilo sa jej roztancovať publikum. Zaujímavá zmena po pokojných prespávacích koncertoch, na ktoré som od Genot Centre zvyknutá. Asi začínam chápať význam a hĺbku slovného spojenia berlínske techno. Navyše sa Alessandre Leone, ktorá sa postarala o vizuálnu stránku, podarilo napraviť jediný nedostatok, ktorý som vnímala na prvej časti - miestami nezladené svetlá. Nasledovala afterparty s DVDJ NNS.

Info

Enchanted Lands + Zoë Mc Pherson + Obelisk of Light + DVDJ NNS
28. 7. 2020, Divadlo Archa, Praha

foto © Anya Ridchenko

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Ve zvukové krajině labyrintu Faunu (Faun festival)

Veronika Miksová, Kryštof Kočtář 16.04.2024

Na koncerty chodíme v Brně často, ale sklepní scénu Husy na provázku nebo Komorní sál JAMU jsem ještě nikdy neviděl tolik přeplněné jako během Faunu...

Poslední nádech (Bendik Giske)

Julia Pátá 15.04.2024

Početné publikum pražské Archy+, ve které se letos usadil promotérský kolektiv Heartnoize, kvapem obsazuje místa ve velkém sále multifunkčního prostoru...

Hřejivý folk chladne a tmavne (Tábor + Cardo & Decumanus)

Kryštof Kočtář 13.04.2024

Když jim roku 2020 vyšlo album Liebe, psal mi kamarád nadšeně: „Ty vole, čeští Natural Snow Buildings!“ Přestože jsem s jeho zjednodušením nesouhlasil, radost jsem sdílel.

Let s gripenom, nohami pevne na zemi (Dukla)

Jakub Veselý 12.04.2024

Na pripravené gitary a klávesy dopadla tma, ktorú po chvíli rozrazilo intenzívne biele svetlo prechádzajúce do stroboskopického prerušovania rozplynutého do hustej hmly.

Od tance ke smyslovému přetížení (Jednota v noci)

Dominik Polívka 08.04.2024

Večírek pod taktovku Jednoty s dystopickými kulisami štvanického Fuchsu a ještě dystopičtější produkcí vystupujících.

Laciné kostýmy, vytříbené kytary (Devil Master)

Marek Hadrbolec 08.04.2024

Paroháče vystřelují do vzduchu a nad nimi se šklebí obličeje s corpsepaintem a falešnou krví. Na pódiu povlávají černé pláště a volány rudé košile.

Strejc is not děd! (Hentai Corporation)

Kryštof Kočtář 02.04.2024

Tentokrát v pozici „strejc edž“, jak bylo nazváno jejich aktuální turné, tedy jako kapela, co nepije.

Paprsky v mlze (Bohren & der Club of Gore)

Kryštof Kočtář 31.03.2024

Zkraje byla zdrojem světla drobná baterka, s níž si Morten Gass hledal cestu k nástrojům, tedy bicí soupravě, klávesám a kytaře.

Dvě světla na konci deště (Kaleida + Viah)

Tomáš Jančík 28.03.2024

I tak, nebo právě proto vyzařuje Kaleida stále přitažlivější hřejivý komfort, ze kterého se těžko odchází.

Swag a dechberoucí sexappeal (Annet X & NobodyListen)

waghiss666 24.03.2024

Moc krásnějších ženských jsem na pódiu neviděl, a to opakovaně. A Annet X to o sobě ví, nestydí se za svůdnost a ladně tančí na hraně s podbízivostí.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace