Články / Reporty

Čiže relax, aj búrka (Grape 2019)

Čiže relax, aj búrka (Grape 2019)

Mimi Filova | Články / Reporty | 13.08.2019

Na Grape som bola naposledy v roku 2012, keď to bol ešte veľmi mladý festival, no už vtedy sa tešil veľkej popularite u širokého spektra navštevovateľov. Medzičasom som bola niekoľkokrát na domácej Pohode, ktorá je pre Grape požehnaním i prekliatím zároveň. Vďaka nej sa Grape musel veľmi rýchlo zlepšiť, pretože ľudia tieto dva festivaly od začiatku porovnávali a asi vždy aj budú. Ja budem tiež, s vedomím, že Grape nie je menšia Pohoda, ako to veľa ľudí rado tvrdí, je to festival s vlastnou identitou.

Tento rok som sa na letisko dostavila po dlhšom čase strávenom na juhu Anglicka, čiže samotný príchod do rodnej krajiny bol trochu kultúrnym šokom, k čomu prispela i zostava ľudí na mieste. Možno budem znieť staro a zatrpknuto, možno som nemala šťastie na ľudí, no príliš veľa ich prišlo z iných dôvodov ako hudba či kultúrny program. Aj to je v poriadku, no podpísalo sa to na tom, akú energiu festival vyžaroval.

Už niekoľko ročníkov prichádzajú organizátori s dobrovoľným dress codom, tento rok to boli “vodovzdorné” outfity. K ich praktickému využitiu počasie zo začiatku moc neprialo, v piatok bolo extrémne horúco a na letiskových festivaloch to je pocitovo ešte horšie. V sobotu si však búrku asi organizátori pritiahli a tá sa večer dostavila so všetkým, čo k tomu patrí, a asi len málokto mal čas myslieť na vhodný outfit. Búrku a všetky riziká zvládli všetci s kľudom a program to ovplyvnilo len minimálne.

PRIESTORY MEDZI NIMI

IAMDDB sa na Suzuki stagei cítila ako doma, no v podstate ničím neprekvapila, čiže som po troch skladbách letela na Algiers. Celý ten boom, ktorý okolo nich vznikol v našich končinách, o ktorom som počúvala z každej strany, je opodstatnený. Taká silná energia, niečo porovnateľné s koncertom Young Fathers na Pohode 2015, ktorý mal transcendentálne momenty. Prepojenie s ľuďmi pod pódiom bolo intenzívne, nedalo sa nehýbať. Algiers sa nedalo odignorovať.

fotogalerie Maxima Šmajdy najdete tady a tu

Pri počúvaní spoločného projektu Veca a Tona S. s názvom Ultrazvuk naskakovali pri politicky angažovaných textoch zimomriavky. Nikto na Slovensku nevie trefnejšie popísať mentalitu určitých spoluobčanov a zároveň prebrať z letargie tých, u ktorých to je ešte možné. Vec je pán zabávač, jeho koncerty sú vždy pôsobivé a pĺnka pred Red Bull Rapstorm stageom toho bola dôkazom. Ultrazvuk sú fenomén, ktorý spája náročných i nenáročných poslucháčov s rôznymi názormi a presvedčeniami, čo je v tejto polarizovanej dobe prospešné. Na koncerte slovenských, no neslovensky znejúcich The Youniverse je vždy ťažko odhadnúť, koľko ľudí tam prišlo kvôli Tammymu obnaženému telu a koľko kvôli hudbe, ale jedno je isté – The Youniverse nikdy nie sú nudní. Jergušove gitarové umenie je vždy prekvapením a v kombinácii s neuveriteľne silným hlasom speváčky Tammy je to asi najbližšie k rock’n’rollu, ako sa na Slovensku dá dostať. Táto kapela má veľký potenciál.

Grape prišiel s pár originálnymi nápadmi - Očistec stage propagovali ako miesto pre všetkých hriešnikov, ktorí budú po vstupe zbavení svojich hriechov. Obmedzená kapacita, tajný line-up a interiér ako v kostole - tento koncept vyšiel. Taktiež „Celé zle“ stage. Ako naznačuje názov, tu by ste kvalitnú hudbu nenašli, hitparádové vypaľovačky z deväťdesiatych rokov pustené z YouTube áno.

Ako na každom ročníku, ani teraz nechýbali slovenské festivalové stálice – Para, Billy Barman, PPE, Vec s Ultrazvukom alebo Katarzia, ktorá nebojácne venovala skladbu Ficovi a “podobným k*kotom”. Grape má vždy silný československý line-up ako i stage venovaný rapu, čo je možno dôvodom, prečo láka väčšie množstvo mileniálov, pre ktorých je Pohoda príliš elitárska. Takisto tu nenájdete toľko rodín s deťmi a staršie ročníky sú tu skôr zriedkavejším javom, čo nie je prekvapením, keď festival je tvorený so zámerom prilákať práve túto vekovú kategóriu.

CHARTROVÉ LETY ČESKOSLOVENSKEJ SCÉNY

Cez dvadsať tisíc ľudí bolo niekedy cítiť až príliš. Čo je zaujímavé, nikdy to nebolo na samotných koncertoch, ale skôr v priestoroch medzi nimi. Grape je stále rozlohovo menší akcia, čiže presun z jedného miesta na druhé je v celku jednoduchý a nezdĺhavý. Podľa ohlasov ľudí to neplatí o stanovom mestečku tvarovanom do vzorov, ktoré je vidieť len z výšky a v ktorom chýbalo dostatočné osvetlenie a značenie. Strata praktickosti na úkor dizajnu, ktorý je pre organizátorov veľmi dôležitým prvkom.

V sobotu z ľudí pot nekvápal, ale doslova tiekol, čiže relax v prvej polovici dňa bol na prežitie potrebný. Mladá britská kapela Apre bola ideálnym štartérom dňa, príjemný alternatívny popík s melódiami ako stvorenými pre letný piknik. Podarilo sa im rozhýbať i rozhorúčený dav a s refrénom „Everybody loves you“ mal set veľmi pozitívnu energiu. Brooklynskí Yeasayer prekvapili, pretože z playlistu na Spotify ich hudba znela príliš neutrálne. Vystúpenie bolo prekvapivo intenzívne – od začiatku bolo vidieť, že na pódiu sú tri silné individuá, ktoré sa od seba zjavom dosť líšili, no hudobne boli perfektne zladení. Jeden z najlepších koncertov tohtoročného Grapeu. Prišla búrka a po celom dni tropických teplôt sa dostavilo schladenie, ktoré v kombinácii s ich tanečnými melódiami bolo ideálne.

fotogalerie Filipa Kůstky najdete tu i tadyhle

Zo stejdžu 365.bank, ktorý bol venovaný prevažne elektronickej hudbe a fungoval takmer nonstop celé dva dni, najviac zaujal Max Cooper. Jeho dokonalá kombinácia hudby a vizuálnych prvkov mala hypnotické účinky, ktoré fanúšikov priviedli do takmer dvojhodinového tranzu. Program na hlavnom stagei ukončil Jon Hopkins, na ktorého sa síce tancovalo aj s blatom po kolená, no veľké pódium bránilo vytvoreniu tej správnej atmosféry.

V celku Grape ponúkol bohatý hudobný program na siedmych scénach, doplnený o stovky iných aktivít, do ktorých sa ľudia s radosťou zapájali v horúčave i búrke. Veľkosť areálu však tento rok praskala vo švíkoch. Grape ponúka to najlepšie z československej scény a vôbec nie je ojedinelé, že práve pre týchto interpretov sa tam ľudia rok od roku vracajú. Ako to bude s festivalom o rok, je otázne, keďže piešťanské letisko sa začalo využívať na chartrové lety. No práve možno zmena miesta by mu prospela.

Info

Grape festival
9.–10. 8. 2019 Piešťany, Slovensko

foto @ Filip Kůstka

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Zpěv odkvétajících slunečnic (White Ward)

Marek Hadrbolec 25.04.2024

Nový prostor brněnské Melodky obehnaný bílými kachličkami má navíc osobitou, mírně surrealistickou atmosféru.

Vpít se do ocelové hory (Deena Abdelwahed)

Michaela Šedinová 23.04.2024

Je sobota večer, ale sál kina Přítomnost je jako vždycky tak trochu v bezčasí. Loňská deska Jbal Rrsas tuniské producentky Deeny Abdelwahed je taky mezi časy a světy.

„Keď sa niečo páči všetkým…” (Berlin Manson)

Marek Hadrbolec, Veronika Vagačová 21.04.2024

Slovenští bojovníci za sociálně spravedlivou společnost a postpunk smíchaný s rapem vzali během malé české tour útokem nejprve vyprodanou Prahu a druhý den Brno.

Mezi hukotem velkoměsta a ptačím zpěvem (Shida Shahabi, BITOI)

Alžběta Sadílková 21.04.2024

My promlouváme k prostoru, prostor promlouvá k nám. Součástí oslav 40. narozenin Atria Žižkov byl i víkendový dvojkoncert pod taktovkou Heartnoize promotion.

Ve zvukové krajině labyrintu Faunu (Faun festival)

Veronika Miksová, Kryštof Kočtář 16.04.2024

Na koncerty chodíme v Brně často, ale sklepní scénu Husy na provázku nebo Komorní sál JAMU jsem ještě nikdy neviděl tolik přeplněné jako během Faunu...

Poslední nádech (Bendik Giske)

Julia Pátá 15.04.2024

Početné publikum pražské Archy+, ve které se letos usadil promotérský kolektiv Heartnoize, kvapem obsazuje místa ve velkém sále multifunkčního prostoru...

Hřejivý folk chladne a tmavne (Tábor + Cardo & Decumanus)

Kryštof Kočtář 13.04.2024

Když jim roku 2020 vyšlo album Liebe, psal mi kamarád nadšeně: „Ty vole, čeští Natural Snow Buildings!“ Přestože jsem s jeho zjednodušením nesouhlasil, radost jsem sdílel.

Let s gripenom, nohami pevne na zemi (Dukla)

Jakub Veselý 12.04.2024

Na pripravené gitary a klávesy dopadla tma, ktorú po chvíli rozrazilo intenzívne biele svetlo prechádzajúce do stroboskopického prerušovania rozplynutého do hustej hmly.

Od tance ke smyslovému přetížení (Jednota v noci)

Dominik Polívka 08.04.2024

Večírek pod taktovku Jednoty s dystopickými kulisami štvanického Fuchsu a ještě dystopičtější produkcí vystupujících.

Laciné kostýmy, vytříbené kytary (Devil Master)

Marek Hadrbolec 08.04.2024

Paroháče vystřelují do vzduchu a nad nimi se šklebí obličeje s corpsepaintem a falešnou krví. Na pódiu povlávají černé pláště a volány rudé košile.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace