Články / Reporty

Are you confused? (Aldous Harding live)

Are you confused? (Aldous Harding live)

Flippah | Články / Reporty | 01.11.2017

Od čias, keď odišiel Cohen hľadať večnú temnotu a Antony spoločne so zmenou žánru sa pozvolne premenil na ANOHNI, je na svete už len pár poctivých folkáčskych endemitov, na ktorých sa dá spoľahnúť - Aldous Harding z Nového Zélandu a James P Honey z londýnskych Buriers. Na ich koncerte mám ešte pocit, že toto je pure art, že oni stále dokážu podvihnúť, vytiahnuť ducha do čistej sféry hudby a slov. Toľko ku nutnému klišé. Sibylle Baier si svoje dokonale intímne pesničky schovávala v šuflíku viac než 20 rokov, buďme radi, že Aldous Harding ide s kožou na trh v našej dobe.

Do viedenského Domu hudby (kríženec fancy hotela a malej filharmónie) sme prišli akurát včas, na recepcii sme sa dozvedeli, že je vypredané, takže sme organizátorov pred vchodom do koncertnej siene poprosili, či by okrem nás dvoch akreditovaných pisálkov nemohla prejsť ešte jedna kamoška. Bez problémov, pridáme ju na guest, OK? OK. Zhodli sme sa, že miestnosť, kde sa koncert odohrá, je niečo medzi priestorom, aké si pamätáme zo školských výchovných koncertov, a starou bratislavskou a4-kou, čast publika sa hneď na začiatku zdvihne zo zeme a nahrnie dopredu. Nazvučenie gitary je s notnou dávkou šumu, takže to spôsobuje príjemný pocit, že koncert je nahratý na kazetu. V publike prevažne tridsiatnici a viac.

Miška, poučená pozeraním Tiny Desk koncertu na YouTube, hovorila, že by bolo dobré mať výhľad na skromné pódium, pretože tvárová gestikulácia tvorí neoddeliteľnú súčasť performance. To nemala hovoriť, odvtedy som zafixovaný na každom natiahnutom kútiku, očiach prevrátených za viečka a predĺženom pohľade do objektívu, ktorý rozosmeje nakoniec aj interpretku samotnú. Okrem toho, že Harding disponuje neskutočným hlasovým rozsahom a že s hlasom vie narábať bravúrne, od veľmi nízko položených polôh po fistulové droníky, občas svoj fingerpicking na akustickú gitaru doprevádza hlasom, ktorý znie ako husle, inokedy hľadám, že či klávesista začal hrať na flautu, nie, to ona vyludzuje tieto hlasy viacerých postáv, ktoré sa jej derú z vnútra.

Kombinácia úprimnosti a teatrálnosti je dojímajúca a vtipná zároveň, pôsobí ako stand up, na ktorom neviete, či sa máte smiať. Ale párkrát sa neubránime uchehtávaniu a nevyzerá teda, že by sa urazila, komunikácia s publikom ju viditeľne baví a to je na rakúske pomery responzívne a vďačné. "Doniesol sem niekto elektronické svrčky? Počujete ten divný zvuk?" Skoro previnilo si pýta viac hlasu do odposluchu, vraj, nechce sa hrať na žiadnu profesionálku, ale chce, aby to znelo dobre. Uverili sme. "Aby bolo jasné, tento song je o mojom otcovi. Ste zmätení?" Ticho.

Maska smutného klauna dosahuje vrchol pri nečakanom covere Death of Samantha od Yoko Ono, songu o potlačovaných emóciach na úkor vonkajšieho vzhľadu, "I'm such a cool chick, baby" sa vrýva do pamäti, rovnako ako dovätok: "Something inside me died that day, when I'm with friends, I thank God I can light a cigarette when I'm choking inside.“

Odzneli takmer všetky piesne z nadhľadom nazvaného albumu Party a niekoľko nových, výrazná Weight of the Planet s nenápadným, ale vaľavraným textom, "I can be anybody", stihli sme si všimnúť. Hitový potenciál na albume najpodmanivejšej skladby Imagining My Man nezatienil ostatné songy v sete, všetci sme totiž čakali, kto odspieva ten výrazný výkrik v refréne. Spoiler alert: stihol to nakoniec basák pomedzi hranie, spustením samplu z príručného padu. Na rozdiel od hrajúcich backing vokalistov Shilpy Ray, ktorí každému na žilinskom koncerte pílili uši (inak skvelý koncert!), sprevádzajúca dvojica je v tomto prípade rovnako muzikálna ako Aldous Harding. Klobúčik dole pred odvahou preniesť na pódium piesne, ktoré sa obsahom hodia skôr na obývačkový posluch v prítmí a domáce tancovanie sľadákov, vo dvojici či osamote. Tretí vytlieskaný prídavok svedčí o tom, že aj Aldous sa tu cítila prijatá.

Info

Aldous Harding (nz)
29. 10. 2017 Haus der Musik, Viedeň

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Tóny chorobné, způsoby nejtemnější (Tones of Decay)

Dantez 20.09.2022

Záhrobí, nezemskost, rozklad i něco Satana. Mozky stojící za Kreas Promotion se chopily šance a v doznívajícím festivalovém shonu chytají nejzvučnější jména soudobého death metalu.

Bydliště zvuku nestálé (Order of Sonic Chaos 2/3: MSHR, EJTECH)

Minka Dočkalová 18.09.2022

Odradek v Kafkově povídce na dotaz „A kde bydlíš?“ odpoví „Bydliště nestálé“, zatímco se směje smíchem, který zní jako spadané listí... Terén a jeho zákruty.

Vysmát se vší bolesti světa (Shilpa Ray)

David Stoklas 15.09.2022

Shilpa Ray střídala mohutný chraplák s jemným hlasem, v melancholičtějších polohách vzbuzovala smutek, v těch energických jste se jí musel bát.

Když tě budí Sohn ze spaní

Veronika Mrázková 13.09.2022

Když vstal zpoza kláves, rozpovídal se. Ani ne o nové desce, která vyšla teď v září, ale o tom, jak je to všechno „fucking awesome” a že jsme teď komunita…

Slib mi, že nezapomeneš snít (Austin Antoine + Moonchild)

Veronika Mrázková 12.09.2022

„Kdo je tady na rande? A kdo si tím není jistý, ale doufá, že to jako rande dopadne?” Rapper, bavič, zdatný stand-up komik, zpěvák, performer, ale taky Moonchild.

Na kontexte záleží. Teda pokiaľ zrovna nie ste Emma Ruth Rundle... (ArcTanGent Festival 2022)

Lucia Banáková 27.08.2022

Festivalový ekvivalent Spartan Race poskočil na evolučnom rebríčku o niekoľko stupňov, a to so všetkým kladmi, aj zápormi, čo takýto krok prináša.

Metalová plichta za zdmi slezskoostravského hradu (Metal!!!)

Dantez 24.08.2022

Osud si na ostravskou hradní oslavu extrémní kytarové hudby v podobě festivalu Metal!!! nachystal několik pastí. A vybruslit šlo jen z některých.

Jak se klukům z Boskovic plní festivalový sen (Raveyard 2022)

Nikol Halamásková 24.08.2022

Mindicted Crew s partou dobrovolníků se letos pustila do dalšího ročníku festivalu pro mladé, protože to je podle nich přesně to, co okolí malebného města postrádá.

Královna Šumavy (Dobršská brána 2022)

Aneta Kohoutová 23.08.2022

Déšť nás vyprovází i na cestě zpátky. Na palubní desce opatrně rozkládám šestnáct popsaných a rozpitých stránek fialového sešitu a troje čerstvě promočené ponožky.

Pomíjivý strach z prázdnoty (Order of Sonic Chaos 1: Ephemeral Shrine)

Minka Dočkalová 23.08.2022

Podzemní prostor, který průběžně hostí experimentální projekty nonkonformního uskupení Terén, je charismatickým místem, které každé instalaci dodává naprosto specifický výraz.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace