Michal Mikuláš | Články | 13.11.2022
Festivalová sezóna je pre kapely ako The Comet Is Coming náročná. Všetci ich chcú, prebrázdia pol sveta, človek čaká, že si na jeseň trocha vydýchnu. Očakávať rýchly set hitov a rýchly odchod na ďalšiu štáciu nebolo od veci. Prípad tejto londýnskej trojky to ale nebol. Prišli, zahrali playlist obsahujúci najmä Hyper-Dimensional Expansion Beam. A nie a nie odísť z pódia! Našťastie.
Dlhý večer v MeetFactory to bol. Ľudia sa pomaly trúsili do interiérov a kapela si počkala, kým sa priestor zaplní. Vypredané síce nebolo, ale je to len škoda pre tých, ktorí zmeškali. Pred deviatou sa predstavenie mohlo začať.
Nenáročné trojbodové modré svetlá symbolizovali vesmírny chlad, ktorý je pre nich tak typický. Koncert sa síce začal najväčšími bombami z posledného a predchádzajúceho albumu, ale zopár minút trvalo, kým sa zahriali do prevádzkovej teploty. Po odpálení Code, Summon the Fire, Super Zodiac bola na stole otázka, aké šípy si nechajú na neskôr. Pochybnosti sa rozplývali pomaly, ale isto. Shabaka Hutchings & co. to mali premyslené.
Prvá trojhitová fáza trvala takmer polhodinu, keďže každú skladbu mierne rozvíjali a dokončovali, najmä dlhočiznú Summon the Fire. Po polhodine sa svetlá zmenili na červené. Banalita, ale v kontexte celého večera zásadná maličkosť. Kometa sa priblížila do atmosféry a začala vyžarovať oheň. Nasledovala druhá fáza večera. Danalague za klávesmi ju vyvolal pomalými elektronickými signálmi. Prebúdzal silu vo vnútri kosmického telesa. Set pokračoval menšími a naoko pokojnejšími hitmi ako Lucid Dreamer, Technicolour, Angel of Darkness, ale každý jeden ozvláštnili novými nápadmi. Témy hlavne na koncoch skladieb dlho rozvíjali, až človek zabudol na úvodné bomby a úplne sa ponoril do psychedelického hluku songov. V záverečnej fáze druhej časti trošku škodil zvuk kláves saxofónu, ktorý začal zanikať, ale postupne sa rovnováha vyrovnala. Kapela robila konečne veľký hluk a mozgy poslucháčov dostávala do varu.
Ak sa niekomu zdalo, že už bolo všetko, tak režisér Danalogue the Conquerer pustil do éteru prskance elektrických zvukov za doprovodu ťažkých beatov. Indivíduá v kapele sa začali osobitne prejavovať. Najprv Danaloguove beatové plieskance manipulujúce dav, pokračoval King Shabaka vysokými sólami, aby nakoniec bubeník Betamax Killer ukázal, ako roztrieskať bicie. Jedno sólo striedalo druhé, aby sa všetci stretli vo víťaznom finále. Počas jamovačky sme počuli ozveny jazzu, ktoré hudba The Comet Is Coming má vo svojej DNA.
Produkčne nie veľmi náročné predstavenie, štyri malé klávesy, saxofón a sada bicích, zbalené za pol hodinu. Avšak von ide zvuk, ktorý má tendenciu zvaliť celú halu, ako to bolo cítiť na konci Atomic Wave Dance. Kapela napriek náročnému turné vyzerala úplne v poriadku, neprístupný Shabaka Hutchings sa dokonca naplno usmieval. Asi niet lepšieho vyznamenania pre organizátora.
The Comet Is Coming (uk)
10. 11. 2022 MeetFactory, Praha
foto: Jiří Přivřel
Tomáš Jančík 30.11.2023
Scorsese si v mocných stopážích už desítky let libuje, takže i když pracuje s pomalejším tempem, není tu prostor na slepá místa a délka je adekvátní obsahu.
Dušan Šuster 29.11.2023
Nielenže sype bary v pozoruhodne vysokej kadencii, navyše sa dokáže prispôsobiť rôznym beatom, vo vhodnej chvíli pozmeniť rytmiku a šikovne akcentovať rýmy.
Michal Pařízek 29.11.2023
Vizuální charakteristika jubilejního patnáctého ročníku byla ve znamení jakéhosi obřího flipperu, což se záhy ukázalo jako nadmíru příhodné.
Eva Karpilovská 28.11.2023
V půlce koncertu skupina opustila podium, aby se vrátila k upravenému, akustickému setupu, kterým se opravdu přenesli do dob před rock’n’rollem. Long Before the Rock’n’roll.
Jiří Přivřel 27.11.2023
Jedenáctý ročník putovního festivalu Hear Me! poprvé v Olomouci. Rozhovor s pořadateli o HLUBINĚ, Staré síti i nových jménech.
Tomáš Jančík 26.11.2023
Absolutní zapálení a smysl pro detail je vidět i ve chvíli, kdy raperovi na moment vypadne text – žádná nejistota, ve vteřině nastupuje freestyle.
Dominik Polívka 26.11.2023
Holubice, Macintosh a řecké sloupy. Procházím estetiku videí kanadského producenta Patrika Driscolla. Vše v dřevní kvalitě 3D modelů z počátku milénia.
Kryštof Kočtář 24.11.2023
Laťku norští hudebníci nasadili dost vysoko hned ze startu, avšak euforická cesta do cíle se nesla v jejím neustálém navyšování a překračování.
Michal Smrčina 23.11.2023
Kdo by se nebál do Divadla Hybernie? Toto místo si příliš nespojuji s kapelami typu Laibach...
Lukáš Grygar 22.11.2023
Když došlo na O Superman, nebudu lhát, že mě nedojala – slyšet naživo basový nájezd doprovázející „so hold me, mom“ je samozřejmě chvilka do památníčku.