Články / Recenze

Bol veľký, majestátny a nepolapiteľný. A čo ako? Hidden Orchestra.

Bol veľký, majestátny a nepolapiteľný. A čo ako? Hidden Orchestra.

Veronika Kubanková | Články / Recenze | 06.12.2012

Vždy bolo na Hidden Orchestra sympatické, že napriek žánrovým prirovnaniam a schovávačkám sú v istých veciach zásadoví. Sú dobrý kolektív a hoci akceptujú svoje individuálne schopnosti a odlišnosti, nemajú potrebu prednášať dlhé sóla, pri ktorých si aj tak väčšina ľudí odskočí na malú či po veľké k baru a ten zvyšok je nútený predstierať, že prežíva pri nudnom pokašliavaní nôt spoteného trubkára extázu.
Jasné, môže to byť aj tým, že sú viac ambient ako jazz, viac hidden ako orchestra, no osobne si myslím, že podstata ich hudobnej poctivosti tkvie v prístupe a hlavne prístupnosti hudobných podnetov ako takých. A to je v novom albume Archipelago o dosť citeľnejšie ako v nokturálnom debute Night Walks. Dnes v tom však nebudú žiadne drogy, milé deti!

Tak napríklad Joe Acheson, čoby vedúci, stvoriteľ inak pevného základu štyroch členov skromného orchestra nie je len tak hocijaký multiinštrumentalista. V hlave mu znie minimálne 6 bubeníkov, za manželku má huslistku a svoje inšpiračné zdroje nedoluje z bohom zabudnutých jazzových dosiek, ale z vtáčieho spevu, nevidiacich detí vo Fínsku a malebnosti folklóru. A zložil soundtrack k dokumentu o lietajúcich kobercoch (ako fakt). Kade chodí, tade nahráva, a tak zo šiestich rokov usilovného načúvania zvukov vŕzgajúceho života vznikol výnimočný počin Archipelago, ktorého vrcholom sa stáva výletná plavba so škótskou ženuškou Poppy Ackroyd na ostrov Roaireim (cover), kde Joe zastavil čas a nechal vybuchnúť zvuk.

Možno po trochu tiesnivom mestskom zážitku z Night Walks teraz očakávate v desiatich následných skladbách geniálne vyrozprávaný príbeh objavovania zákutí neprebádaného územia škótskej fauny a flóry za pomoci všemožných jazzových a elektronických slučiek. Ha. Je to oveľa lepšie.
Povie vám to hneď prvá Ouverture, ktorá obsahuje kúštik motívu z každej z nich - hrkútanie Floexovho klarinetu (Flight), neprestajný dialóg bicích Tima Lanea a Jamieho Grahama (Spoken) a tiež rozprávkovú keltskú harfu Mary McMaster (Disquet). Ono totiž každá jedna skladba má vlastný príliv a odliv motívov, vylodenie a pokorenie krajinných zvukov, atmosféru a i napriek tomu je priam fyzicky zviazaná s ostatnými.
V praxi to znamená, že ak si playlist albumu akokoľvek sprehádžete, skladby vás prirodzenou expedíciou tónov a dôslednou gradáciou privedú k pomyselným ostrovom, hoci vždy iným smerom.
Okrem vyváženia downtempových a symfonických prvkov má zoradenie trackov význam i po imaginatívnej stránke. Album dokáže vytvoriť „vzrúšo“ a drive i pri umývaní riadu.
Po predstavení výlomkov skladieb nastupuje synkopický rytmus, prvé ozveny klarinetov, ktoré sa zamotajú do elektronických sietí Achersona a energicky kontrujú vrstveným rytmom (Spoken). Až na hiphopové a jazzové spojenia bicích sa nič nikam neponáhľa.
Atmosféru vychutnávania zdôrazňuje už takmer zľudovelá skladba Flight s melodickým keltským riffom a introvertným Floexovým fluidom. Ten albumu dodal, vďaka hravosti a vzletnosti tónom českého klarinetistu, vtáčiu perspektívu.
Krúženie a obliehanie okolo motívov jednotlivých jazzových inštrumentov je najčastejšie sprevádzané zlovestnými samplami slákov (Reminder), ktoré sa objavujú hneď vedľa všadeprítomného náreku čajok a inej hávede. Ostrov sa približuje a do skladieb sa vkráda dravosť, ktorú majú na starosti bubeníci poháňajúci jazzovými a groovovými nájazdmi čoraz viac vyčíňajúce klarinety a trumpety (7 hunters).

Vytváranie atmosféry mohutných skál zhryzených časom v temnom mori nie je jednoduchá záležitosť severských hudobníkov. Hidden Orchestra však napriek abstraktnej ilustratívnosti orchestrálne upravenej elektroniky podávajú vďaka presnosti nálad a harmonických tónov vcelku realistický obraz. Obraz veľkého úniku.

Keď som mala 12, zažila som búrku na otvorenom mori. Na loďke s kapitánom, ktorého zápach dnes s istotou môžem označiť ako zmiešaninu soľného potu a vodky s vodkou. Väčšinu posádky zrejme nedesil najviac fakt, že cez vlny nevidno oblohu, ale možnosť, že vďaka kapitánovej alkoholickej hmle ju už nikdy viac neuvidia ani oni. Prikrčená pod lavicou som sa bezdôvodne smiala. Všetko bolo iné, inde, inak. Škrípalo, húpalo a znelo. Ostrov, na ktorom zvracajúci zástup na čele s kapitánom doslova pristál ma z diaľky fascinoval viac ako zblízka. Bol veľký, majestátny a nepolapiteľný. A čo ako?
Poslednú skladbu Vainamoinen Acherson vytvoril najskôr v škole pre zrakovo postihnuté deti len za pomoci nástrojov, ktoré v nej našiel. Pre tie decká je zvuk životne dôležitým ukazovadlom. Exkluzivitu zvuku Joe preniesol i do albumu Archipelago. Ako proces objavovania a prenikania do melódií rytmov a atmosfér bez zbytočného zhonu za cieľom/ ostrovom. Vôbec nevadí, ak sa k nemu nikdy nedostanete.

Info

Hidden Orchestra – Archipelago (Tru Thoughts, 2012)
www.hiddenorchestra.com

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Divé vtáky so slzami na výšivkách (Edúv syn)

Kristína Valachová 28.09.2020

Po lyrickom úvode sa ťaživá atmosféra piesne Nekonečný príbeh stáva až morbídnou... Po tohtoročnom EP I. vzniklo v júni ďalšie s názvom Plakala.

Jízda kolem slunného pobřeží (Disheveled Cuss)

Ondřej Rudel 25.09.2020

Kytarista a pedálový kouzelník ze skupiny Tera Melos Nick Reinhart vyměnil složité a někdy až chaoticky znějící rytmy math rocku za grunge a power pop.

Snový trip Coals

Vojtěch Rakouš 22.09.2020

Docusoap imponuje atmosférou srovnatelnou s Beach House, ale progresivnější produkcí dělá z Coals osobité představitele současné indiepopové scény.

Sofistikovaný meditačný mood (Owen Pallett)

Matej Kráľ 18.09.2020

Ostrov je pre Palletta samota aj prázdnota, na ktorú vôbec netreba nahliadať výhradne negatívne. Objavujú sa v nej totiž obligátne úlomky svetla.

Omamnými bylinkami vyvoněná potní chýše (Fadex)

Vadim Petrov 16.09.2020

Fadex se dlouho utápěl v různých podobách dubstepu – pomalém, rychlém, smutném, veselém, sám poznal, že už stačilo.

Věčně pomíjivé pocity (Aiko)

Michaela Šedinová 14.09.2020

Album spojuje příjemné stránky popu s upřímnými texty, které odkrývají často bolestivé hledání sebe sama i k ostatním bytostem.

Pokoj na celé léto (Pottery)

Štěpán Sukdol 02.09.2020

Žánrově Pottery originálně přistupují k postpunku a art popu, nebojí se ale zapracovat i další stylotvorné prvky, například funky a groovy basové party.

Konců se nebojme, naopak je vítejme (Protomartyr)

Max Friedrich 31.08.2020

Ultimate Success Today je ucelené dílo, které demonstruje konečnost jako takovou, ať už je to, jak říká Casey, život kapely nebo život soukromý.

Izolace i nekonečná samota (Fur)

Ondřej Rudel 28.08.2020

Facing Home Mixtape obsahuje sedm skladeb připomínajících nostalgické melodie The Beatles, The Beach Boys a The Monkees.

Fantazijné podoby budúcnosti (Deerhoof)

Richard Michalik 24.08.2020

Motív apokalypsy zvukovo definuje roztržitosť jednotlivých skladieb. Deerhoof sa príliš neohliada za melódiou alebo harmóniou.