Pavol Gajdoš | Články / Reporty | 21.04.2018
Už sedemnásty ročník festivalu Jazz Fest Brno priniesol aj tento rok veľké mená z džezovej scény, či už progresívnych mlaďasov alebo skúsených matadorov. Stredajší večer bol v tomto ohľade niekde v strede, hudobne i účastnícky. Z dvoch tretín zaplnená hala Sono vyzerala a znela veľmi dobre a poskytla všetko potrebné pre nasledujúce hudobné radovánky.
Ako prvý vystúpil izraelský gitarista Gilad Hekselman. Jeho trio pôsobilo zohrato a suverénne, skladby plynuli nenútene a hlavne dynamicky preverovali hranice znejúcich nástrojov. Miestami boli sympatickí muzikanti o polovicu tichší ako klíma, aby vzápätí naplnili priestor energickým zvukom búrajúcim hranice medzi sólovým a sprievodným hraním. Hlavným rozohrávačom bol samozrejme kapelník s ľahkosťou komunikujúci najmä s bubeníkom Johnatanom Pinsonom. Ten okrem mimoriadne muzikálnej hry nechal vyniknúť zvuku paličiek ako aj celej palete farieb svojich bubnov a činelov. Kontrabasista Joe Martin sa viac spoliehal na list a partami i zvukom držal kapelu pokope. Playlist bol zostavený prevažne z autorských kompozícií plných rytmických vychytávok a zaujímavých harmónií, až mal miestami človek pocit, že Giladova gitara má akoby viac pražcov. Okrem jej šiestich strún využíval nenápadne, no efektívne rôzne oktávery, loopre či skreslovače. To, že hudobníci len ráno odlietali z New Yorku a ešte pred koncertom workshopovali na JAMU, nebolo na ich presvedčivom výkone vôbec cítiť. Diváci boli nadšení a kapela mohla byť s vystúpením viac ako spokojná.
Po krátkej prestavbe nastúpil projekt Kaipi amerického gitaristu Kurta Rosenwinkela. Hlasitosť sa zdvihla, rytmus sa upriamil, melódie rozospievali a hudba sa zjednodušila bez toho, aby stratila úroveň či silu. Práve naopak. Hudba Kaipi je myslím o radosti a prirodzenosti, vôbec nehrá elitárske hry, a aj preto by možno lepšie fungovala poobede na letnom multižánrovom festivale ako na vyberanej džezovej prehliadke. Materiál kompletne zložený Rosenwinklom hrali z polovice brazílski muzikanti, čo dodávalo piesňam autentickosť a posvätenie minulosťou z oblasti Minas Gerais. Z reproduktorov sa na z predošlého vystúpenia vydžezované publikum valila energická zmes brazískeho art rocku a (nu)džezu v bystrom aranžérskom háve. Odohraté kompozície sa nesnažili byť viac ako boli, fungovali podľa jednotného groovového kľúča s občasnými harmonickými a emocionálnymi kľučkami, prepájajúcimi múdrosť džezu a ľúbivosť popu.
Okrem s ľahkosťou sólujúceho Rosenwinkela bol na pódiu najvýraznejší určite mladý multiinštrumentalista a spevák Pedro Martins. Jeho rytmická gitara nabádala k tancu a krásny melodický falzet spievajúci texty v rodnom jazyku bol cítiť ozvenami neznáma. Na pódiu spievali všetci, vrátane kapelníka. Odvaha vyjadrovať sa hlasom a slovami ho posúvajú inde od "ostatných" gitarových hrdinov točiacich sa v kruhu stupníc a akordových postupností nielen v džeze. Oproti sviežim Hekselmanovcom pôsobili Caipi ako uzemnená rocková kapela, to znamená kruhy pod očami, únava z dlhej šnúry, decibely a bohužiaľ aj nenadviazanie spojenia s publikom. Tu a tam ľudia odchádzali počas koncertu, dvaja páni predo mnou to prežili do polovice vystúpenia so zapchatými ušami, potom to vzdali a z polo plnej sály odišli. Podobne ako unavení študenti hudby sediaci vedľa mňa vrcholiaci koncert odspali na čelovku. Darmo, nebolo veľmi čo analyzovať, netlieskalo sa po sólach a po pesničkách, dokonca o polovicu menej ako predošlej kapele. Publikum v ten večer bolo asi konvenčnejšie, s inými očakávaniami ako festivalová dramaturgia, alebo len unavené...
Aj napriek tomu videli diváci dve vydarené, navzájom neporovnateľné vystúpenia s úplne inými východiskami a ambíciami. V polke svojho koncertu Hekselman nadšene reagujúcemu obecenstvu radil, nech si nechá energiu pre nasledujúcu kapelu. Keby ho bolo počúvalo, zážitok z tohoto dvojkoncertu by chutil určite lepšie. A keď sme už pri tej chuti, viete ako chutí Caipirinha?
JazzFestBrno 2018: Gilad Hekselman Trio (is) + Kurt Rosenwinkel (us)
18. 4. 2018 Sono Centrum, Brno
Mia Kordová 07.02.2021
Čtyřhodinový zážitek odstartoval Tim Lawrence videem nazvaným What is post-capitalism? Oslava života a díla britského kulturního teoretika Marka Fishera.
Minka Dočkalová 21.01.2021
Umělci z Brna uspořádali vernisáž „pro nikoho“. Ve veřejném průchodu domu na Údolní nainstalovali velkoformátové grafiky.
Aneta Martínková, su, Jakub Béreš, David Čajčík 18.01.2021
Přesun kultury na síť pokračuje. V online prostředí proběhl během minulých pár dní i největší a nejrespektovanější evropský showcase festival.
Veronika Mrázková 14.10.2020
"Za Hitlera se pálily knihy, dnes se na Facebooku skrývají nevhodné komentáře." Co je nevhodné? Hned první večer došlo na českou premiéru kusu Brave New Life.
Jiří Vladimír Matýsek 11.10.2020
Může mít jazz punkovou energii? Může unést do jiných dimenzí? Může uspávat? Drtit sonickou stěnou? Samozřejmě. All That Jazz!
Jiří Vladimír Matýsek 09.10.2020
Navzdory okolnostem i letos - už po šestadvacáté - kráčí Hradcem Králové jazz. Tentokrát se táže: Kam směřujeme? Otázka vskutku aktuální...
Michaela Šedinová 09.09.2020
Ve skvělém prostředí – venkovní Smeták stage stála u Smetanova domu a vnitřní v industriálním klubu Kotelna.
Václav 04.09.2020
Posledních několik let jsem měl pochybnosti o přínosnosti celé akce. Proč dělat něco, čeho je v Čechách nyní dosti. Hluboce jsem se mýlil.
Adéla Polka 04.09.2020
Funguje to. Nenásilně a vkusně.
Vadim Petrov 01.09.2020
Nová vlna dnb. Tady nejde o formality v rámci jednoho žánru, ale o estetiku nastupující generace.