Lucia Banáková | Články / Reporty | 30.07.2020
“To jsem si ješte myslel, že kytary jsou důležité!” Áno, môj prvý postcovidový koncert začal škandalóznym priznaním Ondřeja Lasáka, spoluzakladateľa labelu Genot Centre a moderátora druhého večera GenotPresents. Táto bulvárna informácia je však vytrhnutá z kontextu. Ondřej v rámci poďakovania Divadlu Archa zaspomínal na to, ako sem jazdil na drahšie, ale kvalitné koncerty, ako napríklad Sonic Youth či Deerhoof. Sentiment s ním pravdepodobne zdieľajú viacerí, mňa nevynímajúc. Vlastne si nepamätám jedinú cestu z Archy domov bez úsmevu a záplavy emócií. A tak, ako ju rozozvučil Genot, na tradíciu hravo nadväzuje.
Ambíciou GenotPresents je oboznamovať ľudí s tým najlepším zo súčasnej abstraktnej elektronickej hudby. Druhý zo série koncertov bol zároveň aj krstom albumu pražskej hudobníčky Enchanted Lands a uvedením novej audiovizuálnej show, ktorú hviezda večera Zoë Mc Pherson vytvorila s Alessandrou Leone.
Dramaturgicky bol koncert rozdelený na dve časti, a to, opäť slovami moderátora, časť powerambientnú a techno, po prestávke na nápoj a prestavanie stagu. À propos scénografia, ktorá je vždy nedieľnou súčasťou Genotích koncertov, bola opäť raz krásne minimalistická a zároveň silná. Hralo sa na čiernej vyvýšenej plošine s kontrastnými bielymi okrajmi, spod ktorej vychádzal dym a pri správnom osvetlení som mala pocit, že umelci sa vznášajú niekde v priestore. Náramne sa to hodilo k Obelisk of Light, ktorý večer otváral. Hlučné, tvrdé a dunivé drony pripomínali štart rakety, ktorá šla do temného vesmíru. Miestami si len tak plachtila, občas sa musela vyhnúť roju meteoritov, ale potom sa opäť ponorila niekam do nekonečna. Hudba v podaní Jana Kašpara vo mne vyvolávala veľa mentálnych obrazov, raz to bol vesmír, inokedy dno oceánu, bola to silná a melancholická dronová výpoveď o temnote.
fotogalerii z koncertu najdete zde
Na cestu sa vybrala aj Barbora Dehaen Polcerová, ktorá vystupuje pod menom Enchanted Lands, tá sa svojou destináciou netajila. Pod zámienkou predstavenia nového albumu Cryptic Island Eco-Sanctuary nás zobrala na prieskum ostrova, na ktorom elegantne, s nežnosťou a trpezlivosťou odhalila každé zákutie, nazrela pod všetky lístky i do tmavej dunivej jaskyne. ASMR zvuky vĺn, štebot vtákov, jemný šepot i hlučné basy, Enchanted Lands vie, ako sa tvorí krása, ale to sú včerajšie správy minimálne od okamihu, keď so svojím debutom získala cenu Vinyla. S novým albumom sebavedomo a stále skromne pokračuje vo fascinujúcej ceste.
Po krste zmazaním prvého albumu z Lasákovho mobilu (ako inak by ste pokrstili album, ktorý má len elektronickú podobu?) a prestávke došlo na rad techno. S priznaním tentokrát musím vyrukovať ja - nemám rada techno, prišla som na prvú polku lineupu. Ale Zoë Mc Pherson ho vraj robí inteligentne. Začínala ako jazzová bubeníčka, a tak je asi prirodzené, že v elektronickej tvorbe sa hrá nielen s atmosférou. Popis jej hudby sa hemží slovíčkom polyrytmický a podarilo sa jej roztancovať publikum. Zaujímavá zmena po pokojných prespávacích koncertoch, na ktoré som od Genot Centre zvyknutá. Asi začínam chápať význam a hĺbku slovného spojenia berlínske techno. Navyše sa Alessandre Leone, ktorá sa postarala o vizuálnu stránku, podarilo napraviť jediný nedostatok, ktorý som vnímala na prvej časti - miestami nezladené svetlá. Nasledovala afterparty s DVDJ NNS.
Enchanted Lands + Zoë Mc Pherson + Obelisk of Light + DVDJ NNS
28. 7. 2020, Divadlo Archa, Praha
foto © Anya Ridchenko
Veronika Miksová, Kryštof Kočtář 16.04.2024
Na koncerty chodíme v Brně často, ale sklepní scénu Husy na provázku nebo Komorní sál JAMU jsem ještě nikdy neviděl tolik přeplněné jako během Faunu...
Julia Pátá 15.04.2024
Početné publikum pražské Archy+, ve které se letos usadil promotérský kolektiv Heartnoize, kvapem obsazuje místa ve velkém sále multifunkčního prostoru...
Kryštof Kočtář 13.04.2024
Když jim roku 2020 vyšlo album Liebe, psal mi kamarád nadšeně: „Ty vole, čeští Natural Snow Buildings!“ Přestože jsem s jeho zjednodušením nesouhlasil, radost jsem sdílel.
Jakub Veselý 12.04.2024
Na pripravené gitary a klávesy dopadla tma, ktorú po chvíli rozrazilo intenzívne biele svetlo prechádzajúce do stroboskopického prerušovania rozplynutého do hustej hmly.
Dominik Polívka 08.04.2024
Večírek pod taktovku Jednoty s dystopickými kulisami štvanického Fuchsu a ještě dystopičtější produkcí vystupujících.
Marek Hadrbolec 08.04.2024
Paroháče vystřelují do vzduchu a nad nimi se šklebí obličeje s corpsepaintem a falešnou krví. Na pódiu povlávají černé pláště a volány rudé košile.
Kryštof Kočtář 02.04.2024
Tentokrát v pozici „strejc edž“, jak bylo nazváno jejich aktuální turné, tedy jako kapela, co nepije.
Kryštof Kočtář 31.03.2024
Zkraje byla zdrojem světla drobná baterka, s níž si Morten Gass hledal cestu k nástrojům, tedy bicí soupravě, klávesám a kytaře.
Tomáš Jančík 28.03.2024
I tak, nebo právě proto vyzařuje Kaleida stále přitažlivější hřejivý komfort, ze kterého se těžko odchází.
waghiss666 24.03.2024
Moc krásnějších ženských jsem na pódiu neviděl, a to opakovaně. A Annet X to o sobě ví, nestydí se za svůdnost a ladně tančí na hraně s podbízivostí.