Cestopisy v podaní GenotPresents

“To jsem si ješte myslel, že kytary jsou důležité!” Áno, môj prvý postcovidový koncert začal škandalóznym priznaním Ondřeja Lasáka, spoluzakladateľa labelu Genot Centre a moderátora druhého večera GenotPresents. Táto bulvárna informácia je však vytrhnutá z kontextu. Ondřej v rámci poďakovania Divadlu Archa zaspomínal na to, ako sem jazdil na drahšie, ale kvalitné koncerty, ako napríklad Sonic Youth či Deerhoof. Sentiment s ním pravdepodobne zdieľajú viacerí, mňa nevynímajúc. Vlastne si nepamätám jedinú cestu z Archy domov bez úsmevu a záplavy emócií. A tak, ako ju rozozvučil Genot, na tradíciu hravo nadväzuje.

Ambíciou GenotPresents je oboznamovať ľudí s tým najlepším zo súčasnej abstraktnej elektronickej hudby. Druhý zo série koncertov bol zároveň aj krstom albumu pražskej hudobníčky Enchanted Lands a uvedením novej audiovizuálnej show, ktorú hviezda večera Zoë Mc Pherson vytvorila s Alessandrou Leone.

Dramaturgicky bol koncert rozdelený na dve časti, a to, opäť slovami moderátora, časť powerambientnú a techno, po prestávke na nápoj a prestavanie stagu. À propos scénografia, ktorá je vždy nedieľnou súčasťou Genotích koncertov, bola opäť raz krásne minimalistická a zároveň silná. Hralo sa na čiernej vyvýšenej plošine s kontrastnými bielymi okrajmi, spod ktorej vychádzal dym a pri správnom osvetlení som mala pocit, že umelci sa vznášajú niekde v priestore. Náramne sa to hodilo k Obelisk of Light, ktorý večer otváral. Hlučné, tvrdé a dunivé drony pripomínali štart rakety, ktorá šla do temného vesmíru. Miestami si len tak plachtila, občas sa musela vyhnúť roju meteoritov, ale potom sa opäť ponorila niekam do nekonečna. Hudba v podaní Jana Kašpara vo mne vyvolávala veľa mentálnych obrazov, raz to bol vesmír, inokedy dno oceánu, bola to silná a melancholická dronová výpoveď o temnote.

fotogalerii z koncertu najdete zde

Na cestu sa vybrala aj Barbora Dehaen Polcerová, ktorá vystupuje pod menom Enchanted Lands, tá sa svojou destináciou netajila. Pod zámienkou predstavenia nového albumu Cryptic Island Eco-Sanctuary nás zobrala na prieskum ostrova, na ktorom elegantne, s nežnosťou a trpezlivosťou odhalila každé zákutie, nazrela pod všetky lístky i do tmavej dunivej jaskyne. ASMR zvuky vĺn, štebot vtákov, jemný šepot i hlučné basy, Enchanted Lands vie, ako sa tvorí krása, ale to sú včerajšie správy minimálne od okamihu, keď so svojím debutom získala cenu Vinyla. S novým albumom sebavedomo a stále skromne pokračuje vo fascinujúcej ceste.

Po krste zmazaním prvého albumu z Lasákovho mobilu (ako inak by ste pokrstili album, ktorý má len elektronickú podobu?) a prestávke došlo na rad techno. S priznaním tentokrát musím vyrukovať ja - nemám rada techno, prišla som na prvú polku lineupu. Ale Zoë Mc Pherson ho vraj robí inteligentne. Začínala ako jazzová bubeníčka, a tak je asi prirodzené, že v elektronickej tvorbe sa hrá nielen s atmosférou. Popis jej hudby sa hemží slovíčkom polyrytmický a podarilo sa jej roztancovať publikum. Zaujímavá zmena po pokojných prespávacích koncertoch, na ktoré som od Genot Centre zvyknutá. Asi začínam chápať význam a hĺbku slovného spojenia berlínske techno. Navyše sa Alessandre Leone, ktorá sa postarala o vizuálnu stránku, podarilo napraviť jediný nedostatok, ktorý som vnímala na prvej časti - miestami nezladené svetlá. Nasledovala afterparty s DVDJ NNS.