Ďalší výlet dovnútra (Kee Avil)

Montrealská gitaristka a producentka Kee Avil sa po svojom debute Crease, s ktorým prerazila ďaleko za hranice lokálnej experimentálnej scény, vracia s nadchádzajúcim albumom Spine. Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes). Napriek tomu, je rozdiel od debutovej nahrávky cez prvé zvukové textúry takmer hmatateľný. Vzdušné zvukové kulisy a priestor na nádych a výdych sú preč. Kee Avil svoj nový svet koncentruje do miniatúrnej miestnosti a my sa od úvodnej Felt až po finálnu Croak dotýkame všetkých stien naraz.

Niektoré danosti sú ale nemenné, či už je to intenzita, s ktorou Kee Avil kričí a šepká do sveta svoje osobné mantry, alebo ťaživosť jej hlasu. Práve vokál so všetkými svojimi nuansami sa nachádza v mixe nahrávky tak vysoko, že i v momentoch kedy Kee Avil mlčí sa ďalekosiahly tieň jej hlasu zarezáva hlboko. Pred bolestivou ľudskosťou a fyzickosťou hlasu Kee Avil niet úniku. Dvere do klaustrofobických záhybov jej vízie, kde sa čas zastavuje a naše Ja sa stretáva z nespočetnými verziami samých seba, sa za nami zabuchnú hneď, ako vstúpime dovnútra. Zvukové kulisy albumu Spine sú beztvárnou masou škriekajúcich strún, naostrených gitár, bublajúcej elektroniky a naliehavých synthov. Jednotlivé nástroje vytvárajú neustále sa meniacu textúru, ktorá takmer nepodlieha repetícii a veľmi dôsledne nasleduje dirigentský vokál.

Kee Avil svoj druhý album koncipuje ako ďalší výlet dovnútra, viac komentárov ani rámcov netreba. V anotácii k albumu sa píše, že ide o folk, s čím sa nedá nesúhlasiť. Kee Avil hľadá skrz svoju priamu víziu povahu ľudského Ja a spoza nej na všetko dozerá neodbytný zeitgeist každodennej reality. Spine sa neustále ohýba, vzpiera a niečo zvukovo drví a deštruuje. Od singlu Felt, ktorý nekompromisne otvára nahrávku, sa Kee Avil nezastavuje, a i keď v druhej polovici Spine trochu stráca na výbušnosti, záver vytiahne robustná skladba Croak zrkadliaca začiatok albumu. Kruh sa uzatvára, minulosť sa prelína s budúcnosťou i prítomnosťou a všetky možné svety podstupujú detailnú zvukovú operáciu.

Kee Avil sama hovorí, že do albumu projektuje zrkadlenia času a možné variácie našich osobných trajektórií. Spine je tak zvuková chrbtica možných realít. Prezentuje sa ako kostra nástrojov v neustálom pohybe. Gitara, elektronika i spev zachádzajú na samú hranu možností a v jednotlivých skladbách počuť až fyzické pnutie materiálu. Nervná súhra surových nástrojov vymetá démonov zo všetkých kútov miestnosti a reže naprieč svalovým tkanivom i kostrou. Spine je album výnimočný svojou sonickou telesnosťou a nervy ohýbajúcim zvukovým hororom, ktorý neprestáva. Rovnako ako prenasledujúci hlas Kee Avil, ktorý sa za poslucháčom plazí i dávno po odznení nahrávky.