Dovolená v Jugoslávii Deň 2 & 3

Tieto dni sa zlievajú priveľmi na to, aby sme o nich mohli uvažovať ako o dvôch rôznych a samostatných častiach týždňa. Ryšavý chuj Mišo rozvrátil organizáciu trenčianskeho festivalu Kultúrne podujatie svojim rozhodnutím cestovať vlakom so 135 minútovým meškaním. Všetky úskalia a tramopty však predčil báječný mikrosvet na miestnom hrade. Výhľad z hradieb v noci dáva nádej, že tam pod nohami sa nerozprestiera Slovensko, ale nejaká lepšia a dôstojnejšia substitúcia. Napríklad King's Landing.

Tento zájazd je okružnou cestou po hlavných mestách. Začali sme doma, v kapitole Východného pobrežia, pokračovali sme v Seattli slovenskej alternatívnej hudby. Ak doteraz považujete za Seattle Prešov, tak sa prosím spamätajte. Symbolom populárnej tradičnej ľudovej hudby je Nashville.

Vezieme sa do Prahy a čakajú nás aj hlavné mestá Rakúska, Viedeň a nášho západného suseda, Slovenskej republiky, Viednička. Včerajšok sme však strávili v centre Sliezka, krajiny bájnej zrovnateľne s tou našou.

Nádherné Dolní Vítkovice sme prekutrali všetkými dostupnými možnosťami, ideálne sme sa trafili do Ostravskej noci múzeií. V Provoze Hlubina na CHEECHAAK feste hrali, podobne ako v piatok v Trenčíne, aj naši noví kamaráti zo Štátov Celestial Shore a Manon Meurt, do ktorých sme úprimne zamilovaní. Do našich temných duší prinášajú toľko radosti! Nádherná hudba!

Cestu do Prahy sme si skrátili opäť cez Trenčín, v ktorom sme naložili približne polovicu chýbajucej a nefungujúcej aparatúry. O desiatej ráno nás v downtown kancelárii v Paddocku čakal obrovský uvítací výbor miestnych krásnych ľudí, ktorí ešte len krátko pred našim príchodom zatvárali svoj hradný festival.

Trenčín je našim druhým domovom, všetci pevne veríme, že doň Majo Hossa prinesie šalátovú misku aj po tretí raz. Go Hawks Go! Večer v Prahe v Basemente by sme mali spojiť sily s Celestial Shore, kto nepríde, prehráva.