Ema Klubisová | Články / Reporty | 10.04.2022
Štvrť na deväť, Praha, Roxy. Vonku pred klubom postávalo niekoľko desiatok mladých, no púšťanie dnu išlo rýchlo. Pätnásť minút pred začiatkom a pri šatniach už nestál takmer nikto. Všetci boli nastúpení buď na balkóne alebo dole pred stageom, pripravení na príchod tallinského rappera. Klub bol plný a dav nedočkavý. Jediný, kto chýbal, bol Tommy Cash.
O pár minút na to sa rozsvietili červené svetlá a po krátkom potlesku a skandovaní sa ukázala aj estónska superstar. Tommy Cash má v Česku pomerne silnú fanúšikovskú základňu, čo sa ukázalo na účasti v stredu aj vo štvrtok. Publikum bolo pripravené na všetko aj nič, pretože pri umelcovi ako je on, človek nikdy úplne nevie, čo príde.
Na stagi bol len rapper a plátno, kde sa prehrávala séria bizarných mikroklipov, ktoré sú už nejakú dobu súčasťou jeho koncertov. Cash vie dobre komunikovať s publikom a dav hltal každé jeho slovo a preciťoval každý beat. Vždy správne vycítil náladu publika a prispôsobil sa jej. Najprv dával sám povely na vytvorenie priestoru na moshpit, no v polke koncertu už ľudia sami vedeli, kedy je ten správny čas a zladili sa s energiou hudby. Avšak niektorým jednotlivcom to unikalo a mali potrebu do všetkých strkať aj napriek tomu, že si to moment nepýtal a nikto sa nezapájal, takže iba sácali do všetkých strán a rušili celkovú organickosť.
Šarm rappera spočíva v komplexnosti jeho umenia, ktoré okrem hudby zahŕňa aj módu, videoklipy alebo výstavy hodných postoch na sociálnych sieťach. Do povedomia sa dostal predovšetkým kvôli svojej extravagantnosti, provokatívnej seba prezentácií a neustálymi hudobno-vizuálnymi experimentami. Síce vychádza z amerického hip hopu deväťdesiatych rokov a trapu, no vo východoeurópskom prevedení s tromi pruhmi na teplákovke a post-sovietskou estetikou, ktorá sa ukazuje hlavne na vizuálnej stránke jeho tvorby. Referencie na obdobie umelcovho dospievania a snívania o živote à la „americký sen“ presakujú do jeho ranejšej tvorby. Silným aspektom je aj búranie stereotypov o genderi či sexualite.
Na konte má už veľa klubových a festivalových koncertov, hlavne v Európe. Na momentálne prebiehajúcom európskom turné propaguje svoje nové EP Moneysutra, no pre uspokojenie skalných fanúšikov, ktorý ho podporujú od čias Euro Dollaz Yeniz, je jeho koncertový tracklist zložený aj zo staršej tvorby.
Jeho hudba je ako stvorená pre klubové podmienky a Roxy bola oba večery od podlahy po strop naplnená nepredvídateľnou, šialenou atmosférou. Tommy Cash s publikom komunikuje, vyťahuje ľudí na stage, vytvára komunitného ducha, kde neexistuje delenie na ja a oni. Zastáva názor, že fanúšik je kamarát, a absencia tejto bariéry medzi publikom a ním bola cítiť celý koncert.
Tommy Cash (es)
6. 4. 2022 Roxy, Praha
foto © David Kašpárek
Jiří Přivřel 30.05.2023
„Je to tu moc hezký, ale nenechávej mě tady,“ říkává žena, kdykoliv zavítáme na Broumovsko.
Václav Valtr 28.05.2023
A zatímco všichni – i Debmaster – tančí, Yallah působí jako kazatelka hřímající svá naléhavá poselství...
Kryštof Kočtář 27.05.2023
Nejhlasitější a nejchaotičtější část běsnění pak Giru zvedla ze židle, na níž jinak trávil zbytek času...
Jáchym Rainisch 20.05.2023
Optimistický záblesk ze začátku vystoupení Xiu Xiu v podobě narozeninového popěvku věnovaného Freddymu Rupertovi zhasl vysoký syntezátorový tón.
Minka Dočkalová 15.05.2023
Černobyl, jaderný klub, prvek v periodické tabulce, elektrárna jako modla a objekt erotizujících představ, Curie, Oppenheimer, Einstein, ti všichni tu defilují v různých kontextech.
Jiří V. Matýsek 06.05.2023
Svého času zázračné dítě s kytarou Joe Bonamassa se po dekádě vrátil do Prahy. Vyprodané Forum Karlín oslnil skvělou technikou i virtuozitou. Stačí to ale na skvělý koncert?
Karolina Veselá 04.05.2023
Těžko říct, jestli se Brno snaží vyhecovat Prahu, nebo jednoduše dokázat, že všechny odvěké vtipy a narážky nejsou opodstatněné... JazzFestBrno táhne.
Mariia Smirnova, Anna Mašátová, Dušan Šuster, Františka Tranová, Andrea Blahová 03.05.2023
Vydobyť si pozornosť širšej verejnosti v malých mestách, akým je Bratislava, môže byť pomerne jednoduché. Dlhodobo si ju udržať, je však rovnako komplikované ako všade inde.
Maxim Mičúch 26.04.2023
V tichšej pasáži zrazu vreskot, z ktorého stuhla krv. „Stand up! Stand the fuck up!“ kričala žena so šialeným pohľadom a tečúcim make-upom...
Lukáš Grygar 25.04.2023
Často nebylo zřejmé, na které straně pódia jaký hudební prvek vzniká, občas jsme taky netušili, jestli už tleskat. Rozhodně jsme ale tleskat chtěli a potřebovali.