Ema Klubisová | Články / Reporty | 10.04.2022
Štvrť na deväť, Praha, Roxy. Vonku pred klubom postávalo niekoľko desiatok mladých, no púšťanie dnu išlo rýchlo. Pätnásť minút pred začiatkom a pri šatniach už nestál takmer nikto. Všetci boli nastúpení buď na balkóne alebo dole pred stageom, pripravení na príchod tallinského rappera. Klub bol plný a dav nedočkavý. Jediný, kto chýbal, bol Tommy Cash.
O pár minút na to sa rozsvietili červené svetlá a po krátkom potlesku a skandovaní sa ukázala aj estónska superstar. Tommy Cash má v Česku pomerne silnú fanúšikovskú základňu, čo sa ukázalo na účasti v stredu aj vo štvrtok. Publikum bolo pripravené na všetko aj nič, pretože pri umelcovi ako je on, človek nikdy úplne nevie, čo príde.
Na stagi bol len rapper a plátno, kde sa prehrávala séria bizarných mikroklipov, ktoré sú už nejakú dobu súčasťou jeho koncertov. Cash vie dobre komunikovať s publikom a dav hltal každé jeho slovo a preciťoval každý beat. Vždy správne vycítil náladu publika a prispôsobil sa jej. Najprv dával sám povely na vytvorenie priestoru na moshpit, no v polke koncertu už ľudia sami vedeli, kedy je ten správny čas a zladili sa s energiou hudby. Avšak niektorým jednotlivcom to unikalo a mali potrebu do všetkých strkať aj napriek tomu, že si to moment nepýtal a nikto sa nezapájal, takže iba sácali do všetkých strán a rušili celkovú organickosť.
Šarm rappera spočíva v komplexnosti jeho umenia, ktoré okrem hudby zahŕňa aj módu, videoklipy alebo výstavy hodných postoch na sociálnych sieťach. Do povedomia sa dostal predovšetkým kvôli svojej extravagantnosti, provokatívnej seba prezentácií a neustálymi hudobno-vizuálnymi experimentami. Síce vychádza z amerického hip hopu deväťdesiatych rokov a trapu, no vo východoeurópskom prevedení s tromi pruhmi na teplákovke a post-sovietskou estetikou, ktorá sa ukazuje hlavne na vizuálnej stránke jeho tvorby. Referencie na obdobie umelcovho dospievania a snívania o živote à la „americký sen“ presakujú do jeho ranejšej tvorby. Silným aspektom je aj búranie stereotypov o genderi či sexualite.
Na konte má už veľa klubových a festivalových koncertov, hlavne v Európe. Na momentálne prebiehajúcom európskom turné propaguje svoje nové EP Moneysutra, no pre uspokojenie skalných fanúšikov, ktorý ho podporujú od čias Euro Dollaz Yeniz, je jeho koncertový tracklist zložený aj zo staršej tvorby.
Jeho hudba je ako stvorená pre klubové podmienky a Roxy bola oba večery od podlahy po strop naplnená nepredvídateľnou, šialenou atmosférou. Tommy Cash s publikom komunikuje, vyťahuje ľudí na stage, vytvára komunitného ducha, kde neexistuje delenie na ja a oni. Zastáva názor, že fanúšik je kamarát, a absencia tejto bariéry medzi publikom a ním bola cítiť celý koncert.
Tommy Cash (es)
6. 4. 2022 Roxy, Praha
foto © David Kašpárek
Kryštof Kočtář 25.09.2023
Teze, antiteze, syntéza? I tak by se dalo nahlížet na koncert Xiu Xiu na brněnské Flédě, na který nebyli sami.
Michal Pařízek 22.09.2023
O to víc vrtá hlavou věta, kterou mi asi šedesátiletý prodavač odpověděl na otázku, co nějaká novější místní jména: „Já nic neznám, pro mě hudba skončila v roce 1990.“
Eva Karpilovská 20.09.2023
Do setu přimíchali i starší hity a svou fantastickou, přitom ne nabubřelou show potvrdili, že patří mezi nejlepší živé kapely současnosti.
Kristina Kratochvilová 20.09.2023
Dokážu si představit, že podobné přípravy na nákup lístků pravidelně probíhá u fanoušků Taylor Swift nebo Harryho Stylese. Já ji ale zažívám poprvé.
Jan Starý 19.09.2023
Dramaturgicky a organizačně perfektní akce si zaslouží jedinou výtku – takovou sestavu by mělo vidět víc lidí.
Kristýna Břeská, Ondřej Vraštil 19.09.2023
Ve barokní Valdštejnské lodžii jsme tři dny putovali mezi kostelem, čestným dvorem památky Lodžie, maringotkami v majestátním parku Libosadu, šapitó a divadelními sály...
Michal Pařízek 18.09.2023
Pořadatelé chorvatského Shipu na to šli podobně. Naplno, s emocemi. Navíc mají v ruce hned několik tutových trumfů, včetně esa v podobě skutečně okouzlujícího místa konání.
Lucia Banáková 17.09.2023
Kráľovná avantgardného popu sa vrátila po dvadsiatich piatich rokoch. A hoci by fungovali aj superlatívy, Björk existuje kdesi mimo pozemského toku informácií.
Kryštof Kočtář 13.09.2023
Patetická moudra slyší jen málokdo rád, nicméně výrok „méně je někdy více“ přesně vystihuje sety kapel, které zahrály v brněnském Kabinetu Múz.
Dominik Polívka 10.09.2023
První ročník a ambice velikosti 22,5 hektarů elektrizují na hony daleko. Zlatá hodinka hladí železobetonové stěny rezonující prvními zvukovkami, Nils Frahm si staví aparát.