Matej Kráľ | Články / Recenze | 21.12.2020
V roku 2012, keď Woodkid vymetal nielen slovenské a české festivaly, skutočne ležala multitalentovanému Francúzovi indie scéna pri kolenách. Tajomný zvuk s industriálnymi prvkami a zastreným vokálom sa na stageoch vynímal v epickom zborovom či orchestrálnom prevedení, v ktorom sa jagavo ligotali oceňované hity Run Boy Run či Iron.
Tých, čo si na tie časy pamätajú, určite potešila predzvesť nového albumu v podobe sľubnej ochutnávky Goliath. Roztrúsené rytmické prvky, apokalyptické synthy, minimalistické klavírne kilá, zakrádajúci sa vokál a atmosféru umocňujúce sláky zdá sa pokračujú presne v tej istej art-folkovej rovine, v ktorej zastal predchádzajúci počin The Golden Age. Po ideovej stránke je skladba, ale čiastočne aj celý album rozvinutím oného prastarého naratívu, že aj malý jednotlivec môže zviesť boj proti obrovi.
Problém je, že hudobnú rovinu Yoann Lemonine, okrem iného režisér hviezdnych hudobných klipov a šikovný grafický dizajnér obohatil oproti predchádzajúcej nahrávke len minimálne. Zvukový posun či osviežujúci muzikantský prvok sa v nej hľadá ťažko. Vďaka povznášajúcim zborovým pochodom sú ešte relatívne zaujímavé skladby Reactor a Minus Sixty One, inak sa všetko lepí na seba v nepreniknuteľnej šedej. Iste, nostalgický spôsob, akým sa Woodkid pohybuje na hranici minimalistickej rytmiky, symfónie a temnoty je pôsobivý, no žiaľ, je stále rovnaký. Po určitom čase v sebe utápa aj inak pekné refrénové motívy, aké sa objavia v skladbách In Your Likeness, Pale Yellow a Enemy. Na druhej strane, všetko je trošku komplikovanejšie a album chce byť komplexnejším dielom odrážajúcim umeleckú multivalenciu autora.
S16 je totiž fiktívny minerálny prvok, ktorý má ľudstvo navrátiť ku koreňom, S16 je adaptívnym riešením budúcnosti. Konceptuálne zaobalených jedenásť skladieb predstavuje angažovanú víziu apelujúcu na dôležitosť zodpovednosti každého jednotlivca, na toxicitu v podobe nebezpečne nákazlivej efektivity industriálnej manufaktúry a na enviromentálnu ignoranciu. Ako vziať veci do vlastných rúk, ako pristupovať k materiálnu, k udržateľnosti? Viac (ne)napovie tajomná stránka adaptiveminerals.com, ktorá sa objavila v dobe vydania albumu.
Majte na pamäti, že Woodkid počuje farby a vidí tóny, a to doslova. Skúsené kameramanské oko mu umožňuje nevídaným spôsobom prepájať obraz a zvuk, preto nadobúda jeho tvorba efekt najmä pri kombinácii týchto rovín, a pri oboch je potrebné dbať na kvalitu. Odporúčam napríklad video k skladbe Goliath. Enormné kolosy sveta sú niekedy bližšie, ako sa na prvý pohľad zdá.
Woodkid – S16 (Island, 2020)
Fb interpreta
Viktor Hanačík 17.04.2024
Je to deska designovaná spíš pro klubové soundsystémy a podzemní parkety, ale obstojí i pro introspektivní poslech.
Martin Šinkovský 14.04.2024
I když autoři textu opakovaně tvrdí, jak složitě se jejich práce vysvětluje a obhajuje, skutečností je, že základní pravidla a kompetence jsou jednoduché a logicky vyvoditelné.
Matej Žofčín 09.04.2024
Od konceptu zdanlivo upustil, upustil aj od unikátného frázovania, ostali len spievavé refrény a téma lásky, ktorá je však omnoho plytkejšia ako na debute.
Tereza Bartusková 01.04.2024
Deska vypráví nejen o lásce, ale i o smutku nebo touze po nedosažitelném, vděčnosti, a především o minulosti, nad kterou čas od času lpíme všichni.
Veronika Vagačová 29.03.2024
Dvaja interpreti známi zo svojich vlastných projektov v rámci alternatívnej scény sa nedávno spojili pri albume Decision Paralysis.
Filip Peloušek 25.03.2024
Jejich pojetí rocku s prvky gothic punku nedává moc prostoru pro jednoduchou zaměnitelnost.
Jiří V. Matýsek 10.03.2024
Hudba tu plyne s fantastickou lehkostí, při pozornějším poslechu ale jasně vyplývá komplexnost, s níž se musel opavský kytarista vyrovnat.
Dan Sywala 19.02.2024
Ke slunné Makarské se blíží nevyzpytatelná tma. To je výjev, který bych přál cestovatelům, kteří se spokojí s prvoplánovým strávením letní dovolené.
Jiří V. Matýsek 16.02.2024
Leaving of Liverpool nebo na Dylanovu Maggie’s Farm odkazující skladba Maggie’s Ship jsou příjemným oťukáváním nových teritorií.
Dušan Šuster 12.02.2024
Left field je defenzívna bejzbalová pozícia a hráč, ktorý ju zastáva, býva vraj najosamelejším na ihrisku.