Pavol Gajdoš | Články / Recenze | 24.04.2015
Progresívny rock začal byť už dávnejšie akýmsi pytlom na všetko, kde sa hádže pomaly každá gitarová hudba komplexnejšia od Foo Fighters... Mnoho kapiel aj ich fanúšikov stratilo trpezlivosť pre invenciu objavovať vlastný ksicht, a preto je veľmi dôležité rozlišovať, kto má dnes sviečku a kto oheň. Angličan Steven Wilson jednoznačne horí už pár rokov a vytrvalo si prikladá polienkami myslenia zvukového architekta, kompozičného experimentátora a filmového režiséra. Najnovšie z toho vzišiel album Hand Cannot Erase.
Príbeh je inšpirovaný skutočnými udalosťami okolo Joyce Carol Vincent, ktorá sa dobrovoľne na prelome tisícročí vymazala v Londýne z povrchu zemského, až pokým tri roky nato nenašli jej mŕtvolu vysušenú vo vlastnom byte. Wilson parafrázoval tento príbeh a zameriava s v ňom na kritiku súčasného virtuálne zjednodušeného spôsobu života, ako aj jeho príčin či dôsledkov. Od posledného albumu sa dej premiestnil smerom do prítomnosti a havraních duchov vystriedali počítače a odcudzenie. Hudobne aj zvukovo znie modernejšie, aktuálnejšie, no zároveň popovejšie a svetlejšie. Materiál bol písaný pre konkrétnych hudobníkov, a tak sú jednotlivé party ušité na mieru. Najviac žiari dvojica z kapely Aristocrats: gitarista Guthrie Govan a bubeník Marco Minnemann, ktorých virtuozita ale vždy ostáva v službách pesničky.
Po krátkej a intímnej First Regret nasleduje desaťminútovka 3 Years Older s množstvom zmien a poslucháčovi je hneď jasné, že je v teritóriu releasov na viacej vypočutí. Pestrá zvuková paleta sa odhaľuje ihneď v dokonalej produkcii s citom pre každý detail. Titulná Hand Cannot Erase prekvapuje sebavedomou hymnickosťou, za ňou nasleduje klipovka Perfect Life s jemnou elektronikou, hodná svojho názvu. Piata Routine charakterizuje celý album textovo, náladovo i hudobne. Po nej nasledujú dramatická Home Invasion s floydovským groovom a inštumentálna Regret # 9, kde zažiaria všetci hráči, no Govan v sóle akoby sumarizuje históriu elektrickej gitary. Chytľavá Transience by mohla mať rádiové ambície, no nasledujúca epická Ancestral si už vyžaduje pozornejšie ucho. Sláčikové nástroje sa striedajú s metalom, s flautovým ambientom či crimsonovským melotrónovým peklom. Predposledná Happy Returns graduje nahrávku v bezstarostnom duchu a všetko uzatvára jemná Ascedant Here On.
Steve Wilson na štvrtom sólovom albume dopĺňa za hanlivé slovo na P viac písmen ako len R, O a G a je naozaj progresívny, ako najlepšie vie. Aj keď horí na hranici svojich hrdinov z pred skoro pol storočia, horí s nimi a správne tuší, že ich popol už nikto neroztriedi.
Steve Wilson - Hand. Cannot. Erase. (Kscope, 2015)
www. stevenwilsonhq.com
Jiří Přivřel 04.03.2021
Deska Ignorance zrcadlí přetrvávající krásu rozbitého světa.
Jiří Vladimír Matýsek 27.02.2021
Najít v domácí hudbě posledních několika let titul, který by byl básnicky evokativnější nežli Sně Beaty Hlavenkové, je zatraceně obtížné.
Filip Rabenseifner 23.02.2021
Rubino nedosahuje pěveckých kvalit svého předchůdce Äsberga, který je klasicky školený operní zpěvák, což se podepsalo na zpracování vokálů.
Jiří Přivřel 22.02.2021
Nové album Distractions je plné zkoušení, hledání, osahávání a nakonec i úspěšného nalézání. Nechybí ani ohlédnutí zpět.
Jakub Koumar 20.02.2021
V jednom starém stavení se odehrává příběh poslední hry brněnského herního studia Amanita Design – Creaks.
Bibiána Hajdanyová 18.02.2021
Francúzski tvorcovia Olivier Nakache a Eric Toledano sa preslávili spoluprácou na Nedotknuteľných). Tentokrát sa ponorili do života združenia, ktoré sa zaoberá ťažkým autizmom.
Akana 13.02.2021
A i když Morrison později litoval, že album částečně poskládal z materiálu ne už nejčerstvějšího, skladatelsky tady opět nabízí jen to nejvybranější zboží.
Jiří Vladimír Matýsek 12.02.2021
Missa Jazz je dynamická a strhující nahrávka, která šlape v rytmu jazzových synkop, ale zároveň nabízí dost na oko vážných, kontemplativních pasáží.
Adéla Polka 04.02.2021
Tellier vkládá důležitost do banalit, a naopak vážné věci mnohdy odkrývá jakoby náhodou. Myšlenky moc nerozvádí, nechává je viset ve vzduchu.
Tomáš Kouřil 02.02.2021
Čeští metalisté Corona Lantern svou nahrávkou Certa Omnibus Hora dokážou, že se vám s lucernou začnou asociovat věci úplně jiné věci než pohádky.