Články / Reporty

Hluky a šumy Hradieb Samoty

Hluky a šumy Hradieb Samoty

Lucia Banáková | Články / Reporty | 10.07.2019

Tohtoročná edícia putovného festivalu Hradby Samoty mala poradové číslo deväť a svoje útočisko našla na kaštieli v Moravanoch nad Váhom. Stačí podpísať papier, že účastník preberá riziko na seba, a človek sa na tri intenzívne dni ocitne vo zvláštnej a okúzľujúcej obdobe zábavného parku pre duše so slabosťou pre temnotu, tajuplné priestory, vizuálne umenie a najmä hudbu zo žánrov ako dark ambient, noise, industrial, freejazz či neofolk. Áno, vcelku špecifické podmienky a presne pre také publikum je aj tento nezvyčajný festival - svojské, náročné a pritom veľmi priateľské.

Hoci organizátori tvrdili, že sa im lokalita spočiatku nepozdávala, ja si nedokážem predstaviť vyhovujúcejší priestor. Centrom sociálneho vyžitia (rozumej nekonečných debát o všetkých odtieňoch hluku nad pohárikom) sa prirodzene stalo festivalové nádvorie, ak človek zatúžil po sľúbenej samote, bez väčších problémov ju našiel buď v parku alebo malých miestnostiach s umeleckými inštaláciami a chillout zónou. Jediné, čomu sa na tomto festivale nedalo vyhnúť, bolo všadeprítomné umenie - stanovalo sa v parku pomedzi veľkorozmernými sochami od rôznych umelcov, kaštieľ bol zvnútra plný výstav a zvonka zas pokrytý videomappingom, našiel sa priestor aj pre kinosálu. A samozrejme hudba, ktorá bola krásna, hlučná, a pre drvivú väčšinu populácie len ťažko dekódovateľná.

fotogalerii z první dvou dní najdete tady

Na dvoch stagoch sa predstavilo štyridsať projektov, prevažne českého a slovenského pôvodu, line up doplňovali aj ďalší, ako napríklad hypnotizujúci koncert Line Gate v kaplnke. Dve najznámejšie zahraničné kapely síce spojila smrť v názve, ale hudobne ich vystúpenia zameniteľné rozhodne neboli. Švédski Brighter Death Now priniesli silný hluk, ktorý človeka rozvibroval, prestupoval až do kostí a niekoľkých účastníkov v prednej rade povzbudil do moshpitu. Hluk gradoval až do sekundy, kým ho uskupenie okolo zakladateľa labelu Cold Meat Industry náhle a rázne neukončilo tichom, ktoré podtrhlo silu celého vystúpenia. Nemeckí Death in Rome naopak prvok gradácie akosi postrádajú, čo však je plne v súlade s neofolkovými cover verziami známych pop songov, z ktorých spoľahlivo vysávajú všetku nadbytočnú pozitívnu energiu. Tri postavy v čiernom sa na publikum poctivo pripravili a zahrali Jeřabiny od Karla Kryla či Poďme sa zachrániť od Petra Nagya. Ich nadsázka mala aj nečakaný edukatívny dopad: „Wow, prvýkrát som si uvedomila, aký drsný text má Barbie Girl.“

Z lokálnych uskupení je nutné spomenúť Shibuya Motors, na ktoré náhodný účastník zareagoval slovami „No konečne hudba!“. Nemôžem síce plne súhlasiť, keďže všetky tri dni boli plné skvelej hudby, no jeho nadšenie pre tento freejazz zdieľam. Taktiež si pridávam do playlistu Keosza, ktorý svoju elektroniku skladal ako kúsky lega a ja som napäto čakala, kedy príde techno, ktorým mi táto stavebnica zaváňala od začiatku. Nadšené ohlasy mali Tábor Radosti, V0nt & NBDY & Admiral a mnoho ďalších.

fotogalerii z poslední dne hledejte tu

Hradby samoty som navštívila prvýkrát a mám pocit, že som objavila klenot. Jediná nepríjemnosť bol piatkový sklz v lineupe, údajne kvôli pokazenému káblu, ale to sa stáva. Čo však nie je samozrejmosť, je atmosféra, ktorá je natoľko špecifická, že nemôže byť prostým odrazom skvelej lokality a kvalitnej hudby, je cítiť aj kopa investovaného času a nespochybniteľného nadšenia organizátorov a dobrovoľníkov.

Info

Hradby Samoty
4.-7. 7. 2019, Moravany nad Váhom

foto © Anna Baštýřová

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Dock, Bardo a standardy

redakce 20.10.2019

Umíte si představit situaci, kdy se majitel podniku postaví do dveří svého klubu, aby při vybírání vstupného všem vysvětloval, že je potřeba být během koncertu potichu?

Minulost v 16mm, současnost v Brně (Brno 16)

redakce 19.10.2019

Jak jsem se kdysi rozhodovala podle programu, dnes je pro mě důležitější celková atmosféra a socializační aspekt. Brněnská šestnáctka.

Síla představivosti (Laura Mvula)

redakce 17.10.2019

Všem jistě utkvělo její konstatování, že s orchestrem měli před koncertem jen jednu společnou zkoušku, což přirovnala k tomu, mít první sex a hned po něm dítě.

Staré vs. zastaralé: The Mystery of Bulgarian Voices ft. Lisa Gerrard

redakce 17.10.2019

S bohorovným úsměvem Buddhy a pompou Marie Antoinetty sice působila všelijak, její vokální charisma ale konečně dalo setu jasný charakter.

Intimita pro odcizené (Frankie Cosmos / Lina Tullgren)

redakce 14.10.2019

„The world is crumbling and/ I don’t have much to say,“ zpívá v písni Moonsea, která mi připadá důvěrně známá...

Příchod smutného Ježíše (Nick Murphy)

redakce 14.10.2019

Murphyho repertoár překypuje zajímavými hudebními řešeními a výpravami do různých hudebních žánrů, ale tentokrát mu trochu chyběla šťáva.

Jazz Goes to Town podruhé: Jazz bez klišé

redakce 13.10.2019

Možná se ve své představě snobského fanouška jazzu pletu, ale jestli (vůbec) nějací jezdí do Hradce Králové na Jazz Goes to Town...

Suverenita a zároveň zraniteľnosť (Lingua Ignota)

redakce 12.10.2019

Neviem, či ma niekedy prestane fascinovať tá úprimnosť, drásavá krása, monumentálnosť a zároveň intimita...

Jazz Goes to Town: Vládci chaosu (se saxofonem)

redakce 12.10.2019

Festival neskromný v line-upu. Nemá tendenci vozit vyložené jazzové superhvězdy, staví na kvalitě a neotřelých spojeních.

Krátká i dlouhá půlhodina ve finské sauně (Lunchmeat Festival 2019)

redakce 08.10.2019

Představení Cateriny Barbieri nabídlo zasněné arpeggio plochy, ale i pulzující basy v kombinaci s environmentálně laděnou projekcí. Ale bylo toho mnohem víc: detroit techno, gabba, dekonstrukce i hlavolamy.