Články / Rozhovory

Hradby Samoty: Priestor pre každého, ale našťastie nie pre všetkých

Hradby Samoty: Priestor pre každého, ale našťastie nie pre všetkých

Anna Baštýřová | Články / Rozhovory | 24.06.2019

Hradby Samoty, to není zrovna normální festival, a to jak lajnapem, tak umístěním i celkovou myšlenkou. Stylově se soustředí na skupiny i solitéry industriální, noisové, darkambientní, blackmetalové nebo neofolkové, letos padla volba na jména jako Brighter Death Now, Death in Rome, Sonic Area, Wieloryb nebo Tábor Radosti, ale vystupujících je daleko více, a především – nejde jen o hudbu. Letos bude dán velký prostor vizuálním a obecně trans-uměleckým experimentům a performancím, které budou tvořit protipól hlukovým a rytmickým elektronickým stěnám, přes které byly Hradby v minulosti nazírány. Rozhovorů s pořadateli si moc nepřečtete, na druhou stranu ochotní jsou, zpovídali jsme Michala a Katarínu.

Proč právě Hradby Samoty? Proč hradby, proč samota? Představuju si, že si jako prvonávštěvník užiju spousté té samoty a budu mít prostor na rozjímání u hudby a vizualizace. Je to představa reálná, nebo scestná?
Prečo Hradby Samoty? Ten názov vyšiel ako druhá alternatíva. Mali sme radi zrúcaniny, mali sme radi atmosferickú hudbu a už nás nebavilo robiť eventy iba v kluboch, niektorá hudba sa do klubov vyslovene ani nehodila. Skúšal som nájsť alternatívne miesto, kde by sa dala urobiť malá akcia, kde by zahral nejaký dark ambient, atmo black metal alebo nejaký drone. Fascinovala ma aj freetekno scéna, ktorá si svoju hudbu rozložila na lúkach pod lesom, bolo mi to veľmi sympatické. V tom čase som sa stretol s Vierou a Kamilom, ktorí sa aktívne venovali záchrane historických pamiatok a celkom sme si sadli aj ako ľudia, aj hudobným vkusom. Tak sme sa rozhodli urobiť nejaký ten mikro event na hrade.

Na začiatku vôbec nebol plán rozšíriť festival do takéhoto rozmeru aký je teraz, ale chceli sme urobiť malú atmosferickú akciu na jednej hradnej zrúcanine. Nevedeli sme, či to bude mať pokračovanie. Počas rozhodovania padlo viacero názvov a jedna z možností bola Hradby Samoty, podľa názvu dema od atmosferického black metal/ambientu Korium. Nebol to ale názov, ktorý sme si prvotne vybrali. Akcia sa mala udiať na zrúcanine hradu Lietava na Slovensku. Stalo sa ale to, že občianske združenie na záchranu hradu sa nepohodlo medzi sebou a časť ľudí zo združenia si myslelo, že sme pankáči a zbúrame im tam nejaké hradné múry, tak sme sa radšej rozhodli pre inú alternatívu priestoru, keď sme už mali booknuté nejaké projekty.

Kamil v minulosti žil na zrúcanine hradu Cimburk u Koryčan na Morave a bol tam kastelánom, tak sa opýtal vtedajšieho kastelána Cimburku Filipa (R.I.P.) na možnosť urobiť event u nich – idea ho zaujala, mal tam aj práve ľudí z celého sveta cez projekt Inex a tak mal pre nich aspoň program. Keďže plánovaný názov, ktorý bol v slovenčine, sa nehodil na akciu v Česku, tak sme sa rozhodli pre variantu Hradby Samoty, ktorá znie rovnako aj v češtine.

Prvý ročník bol určite najsilnejším zážitkom, kedy sa hralo na odľahlom hrade štyri kilometre od parkovania a ľudia sa museli dostať na akciu cez les. Hralo sa cez malý aparát cez dve elektrocentrály a bolo to skutočne čarovné. Kto to zažil, veríme, že spomína v dobrom. Ale Hradby Samoty netreba vnímať ako plné temnoty, viackrát sme sa stretli s názorom, že sa u nás schádzajú takí hipíci v čiernom. U nás sa zotiera hranica medzi účinkujúcim a návštevníkom, snom a skutočnosťou, treba to prísť zažiť.

Hledáte záměrně každý rok nový a jiný prostor, nebo se prostě nemůžete usadit?
To bol prvotný zámer – chceli sme kočovať a prinášať každým rokom iné miesto. Nakoľko sme dosť chodili po hradoch, zrúcaninách, ale riešili aktívne aj urbex, tak sme stále chceli priniesť nový priestor… Po pár rokoch sme zistili, že tento model je nereálny pre jeho extrémnu náročnosť.

Po Cimburku prišiel Holíč, následne sme sa presunuli do Rosíc, potom sme vyskúšali aj obrovský areál hradu Veveří, ktorý bol na nás už príliš náročný…
Po tomto ročníku sme sa rozhodli, že sa asi usadíme na jednej pamiatke, a Rosice boli tým pravým miestom pre ich praktickosť, dostupnosť, technické vybavenie atď. V tom čase náš tím opustila Viera aj Kamil, lebo sa naplno venovali obnove kultúrnych pamiatok, ale vtedy Katka začala veľmi prakticky riešiť organizačné veci a dala tomu viac profesionálnejšieho prístupu. Ďalšie dva ročníky sa udiali práve v Rosicích a my sme sa tešili, že sme našli útočisko a usadili sa. Potom sme boli s Katkou na výlete po Gemeri - šli sme si pozrieť hrad Muráň, ktorý v tom čase konzervoval práve Kamil, a taktiež kaštieľ v Jelšave, ktorý mala pod sebou práve Viera. Dali sme si trip po technických pamiatkach Gemera a napadla nás celkom šialená věc. Urobiť ďalší ročník v tomto zabudnutom kraji. A aj sa udialo, siedmy ročník sme organizovali v Jelšave, v spolupráci s projektom Čierne Diery sme zorganizovali aj trip po technických pamiatkach Gemera a viac sme začali riešiť vizuálnu stránku festivalu, kedy sme sa dali dokopy so Zuzanou z tvorivého centra 4D gallery a samoukom Samom, ktorý festival posledné dva ročníky pekne rozosvietil mappingom.

Jelšava bol odvážny plán a dopadlo to lepšie, ako sme očakávali, aj ľudí došlo pomerne dosť. Po Cimburku to bol pre mňa osobne najsilnejší zážitok. Následne sme sa vrátili zase do Rosíc pre ich praktickosť a aj pre to, že vtedajší kastelán Jaroslav už končil a nevedel nám zaručiť pokračovanie aj do budúcnosti. Keďže festival bol čoraz náročnejší, extrémne nákladný a zo všetkých strán nám všetci vraveli, nech skúsime oficiálnejšiu cestu a nerobíme to 100% DIY, tak sme založili občianske združenie a pokúsili sme sa napísať skvelý projekt a požiadať túto krajinu o support. Podarilo sa. Keby vieme vopred presnejšie, čo to bude obnášať, tak by sme možno šli starou cestou, lebo teraz to je peklo. Museli sme nájsť ale miesto na Slovensku, lebo v Česku to nešlo. V tom čase sme sa dozvedeli, že kaštieľ v Moravanoch nad Váhom, ktorý roky chátral, našiel nových majiteľov, tak sme ich skontaktovali, dohodli si obhliadku a dohodli na ďalšom ročníku práve tam.

Tento priestor ale nebol pre našu pôvodnú ideu ideálny – mnoho malých miestností a neexistujúci veľký interiérový priestor pre hlavný stage. Tu sa musel pozmeniť celý koncept. Normálne budeme riešiť externý stage vo veľkej záhrade, kde bude v pozadí kaštieľ, druhý stage v podzemnej pivnici bývalej vinárne a množstvo miestností práve využiť na výstavy, inštalácie alebo aj kino. Ľudia si budú môcť užiť takmer päťdesiat hudobných vystúpení, v parku bude nainštalovaných asi desať veľkorozmerných sochárskych objektov, interiérové miestnosti poslúžia pre viac než tridsať vystavujúcich, nájde sa aj priestor pre chill-out zónu, poéziu, kino aj workshopy. V budúcnosti uvidíme,  či sa opäť niekam poberieme, alebo by sme zopakovali Moravany, čas ukáže.

Je poměrně těžké o vás něco zjistit. Proč takové tajnosti, je v tom záměr?
Neviem, možno preto, že sme doposiaľ nedali žiadny ucelenejší rozhovor, resp. sa nevieme predať, ani to príliš nechceme. Nemáme obchodného ducha a ja som človek, čo sám rád skúma a objavuje veci, hoci viem, že doba je iná a ľudia nemajú v sebe tú potrebu hľadania a objavovania, ale samozrejme je aj mnoho výnimiek. Online streamovacie služby ti odporučia dvadsať podobne znejúcich vecí a ty nepotrebuješ nič hľadať a si spokojný. Je tomu tak, aspoň čo sa bavím s ľudmi z rôznych labelov, a vidia to podobne ako ja. Festival práve organizujeme aj preto, aby ľudia objavovali nové veci, ktoré tu bežne nehrávajú a nemajú toľko priestoru. Úplne sa tešíme, že v Bratislave existuje festival KRAA alebo Next, v Prahe Alternatíva, v Brně Noise Fest, Wroclaw Industrial Festival v Poľsku, ZNFI v Slovinsku, a ďalšie, kde chodíme tiež radi objavovať nepoznané. Vlastne sme introvertejšie povahy a nemáme príliš radi osobnú prezentáciu, skôr nechávame prehovárať výsledky projektu. Takže tá tajnosť nie je vyslovene zámer. Kto hľadá, nájde čo potřebuje.  

Jak vybíráte účinkující? Hlásí se vám sami, stojí ve frontě?
Účinkujúcich vyberáme podľa toho, čo nás baví, čo radi počúvame, čo sa nám páči z vizuálu, čo by sme radi priviedli k nám. Máme obľúbené vydavateľstvá, ktoré sledujeme, a chodíme na rôzne eventy, kedy spoznávame nové a nové veci. Vyberáme starých matadorov z mikroscén alebo úplných nováčikov. Máme zoznam cca osemdesiat projektov zo sveta, ktoré sa snažíme postupne oslovovať podľa nejakej dramaturgie aj finančných možností. Taktiež si nechávame radi poradiť od Přemka a Magdy (Arkham prod. Magadan, Stor, The Hidden Congregation), ktorí s nami úzko spolupracujú a veľmi nám pomáhajú, či už technicky alebo mentálne. Občas tam do programu prihodím aj niečo z  mojho mikrolabelu. Taktiež počas roka príde na mail hromada žiadosti o hranie, dá sa povedať, že je to tak ponuka/žiadosť o hranie každý tretí deň. Občas sú to skvosty a radi ich obsadíme a občas sú to projekty, ktoré si asi ani neklikli na oficiálny web, aby sa pozreli, aký máme dramaturgický výber. Ak nás niečo baví, pripisujeme to na náš zoznam a určite sa k tomu dostaneme časom. Takže na výber je toho viac než dosť.

Rozdělujete dramaturgii tematicky po dnech? A má vizuální a hudební program v jednotlivých dnech nějaké konkrétní propojení?
Dramaturgiu nerozdeľujeme úplne po dňoch, aby v jeden deň hrali drone, ambientné veci, druhý deň industriálne a noisové veci, ale v podobnom duchu sú vyskladané jednotlivé dni festivalu. Istý model tu je, kedy sa začína jemnejšou hudbou, prechádza sa do hlukovejších a rytmickejších vecí a končíme pri breakcore, tekne, hardcore či speedcore, kde ľudia môžu fungovať do skorého rána pri peknej hudbe.

Vizuálne prepojenie funguje u niektorých z projektov, niekto má svoje vizualizácie/videoprojekcie, niekto chce na vystúpenie tmu, niekde je kombinácia hudobné vystúpenie + konkrétny VJ s danou témou, niekto má konkrétnu performance. Tento rok budú hudobné vystúpenia pekne doprevádzané o mapping na zadné priečelie kaštieľa. Aktuálny ročník budeme mať okrem klasických miest na hranie aj tri alternatívne priestory, a to s veľkorozmernou inštaláciou od Luba Mikleho, na ktorej si zahrá hlukový bratislavský pionier Tobiáš Potočný ako rbnx, ale aj 900piesek s akustickým projektom Tigris Argentum. Okrem toho v malej kaplnke zaznie veľmi intímny koncert od Line Gate a v jednej z miestností počas festivalu sa bude nachádzať Petr Válek aka Der Marebrechts, kde bude v konkrétnych časoch vyrábať svojich hlukových robotov.

soutěž (pro registrované) o dvě vstupenky na festival Hradby Samoty probíhá do 27. června 2019 zde

Na co se sami nejvíc těšíte?
Teším sa na festival ako celok, no osobne sa najviac teším na Brighter Death Now, pretože Karmanik ako foter labelu Cold Meat Industry ma zoznámil so všetkou tou podivnou hudbou ako Deutch Nepal, Raison dEtre, Arcana, Ore, In Slaughter Natives a nevidel som ešte jeho nejaký slabý koncert. Taktiež sa neskutočne teším na vystúpenie poľských twinpeaksových Arrm, kde sa nachádzajú aj členovia black metalovej Furie. Určite si chcem pozrieť vystúpenie Brada od Borisa Sirku a Nenada Brankoviča, výborný experimentálny projekt Stavros Papadopulos od Ann Čonkovej, alternatívnu náhradu za Thisnis od Mira Tótha Shibuya Motors, ale aj moravskú skupinu performerov s vlastným jazykom Jeden kmen, ktorí okrem hudobného vystúpenia chystajú aj výstavu a workshop alikvótneho spevu.

Katka bookla neofolkový inkognito projekt menom Death in Rome a to si netreba nechať ujsť - hudobne je to kombinácia Death in June a Rome s tým, že sa jedná o cover verzie známych popových vypalovačiek. Taktiež veľmi doporučujeme francúzsky projekt z labelu Audiotrauma - Sonic Area. Neskutočne sa tešíme na vizuálnu sekciu.

Z vizuálnych veci sa teším veľmi na mapping ako od Nano vjs, tak aj od Samayela, na veľkorozmerné sochy v parku kaštieľa, ktoré zastúpia významný slovenskí autori, čo nás už žiaľ opustili, ako Ján Mathé a Milan Adamčiak. Za života vytvorili v 4D Gallery veľkorozmerné sochárske diela, ktoré budú prezentované v parku. Rovnako tak aj sochy od Laca Terena, Ivana Csudaia, Petra Rollera, Ladislava Saba, Jakuba Trajtera, Zuzany Sabovej. Dionýz Troskó vytvára špeciálne pre túto výstavu nové dielo, ktorého sa môže stať divák súčasťou - osemmetrovú vyhliadkovú vežu. V interiéroch kaštieľa by ľudia nemali vynechať inštaláciu od Jozefa Čaba vytvorenú z množstva LCD obrazoviek, káblových robotov od Radovana Drangu, meditatívnu projekciu Borisa Sirku.

Vo vnútri to budú sochy a objektové inštalácie od Jaroslava Kyšu, Mateja Rosmányho, Matúša Lányiho. V silnom zastúpení sa odprezentuje aj košická sochárska škola, ateliér 3D Fakulty výtvarných umení pod vedením Radovana Čerevku. Známi slovenskí maliari a grafici ako Lucia Dovičáková, David Demjanovič s Jarmilou Mitríkovou, Tomáš Klepoch, Paľo Čejka či z najmladšej generácie Ľubomíra Sekerášová, Kristína Hejlová a mnohí ďalší. A určite by som mal spomenúť aj skvelé kino, ktoré pripravujeme s Tomášom. Bude plné dokumentov, vizual artu, aj tých najlepších animovaných filmov z celého světa, nakoľko sme nadviazali spoluprácu s festivalom animovaného filmu Fest Anča. Výber obsahuje víťazné krátke animované filmy pre dospelých, deti a animované videoklipy. A kto chce, môže sa zúčastniť niektorého z workshopov, či už to bude workshop hrdelných spevov alebo workshop linorytu, kde sa bude tvoriť velka skupinová grafika a mnoho ďalšieho.  

Máte prostor na to, abyste si festival sami užili, nebo jste v průběhu pořád zavalení prací?
Priestor príliš nemáme, počas festivalu sa stále niečo deje, je to živý organizmus, a ak chceme, aby fungoval správne, treba vždy byť v strehu. Ale po tých rokoch som sa už naučil to brať trocha viac s nadhľadom a vytvárať si svoje súkromné Hradby Samoty – kedy sa často sám idem poprechádzať po areále, inštaláciách, idem si vychutnať nejaký koncert a načerpať energiu, ktorá je všade naokolo. Samozrejme sa človek ani vtedy nevyhne povinnostiam, ale pri dobrej príprave a dobrej crew sa to aspoň trochu dá. Čoraz viac spolupracujeme s ľuďmi, na ktorých je dobrý spoľah a berú svoje úlohy a povinnosti zodpovedne, a to je úplne super.

Jak, jestli tedy vůbec, se v průběhu let měnilo publikum a to, jak festival lidi vnímají?
Publikum je pomerne dosť silné, nemení sa nejak razantne a v podstate na festival chodia tak 60 % návštevníkov pravidelne, dosť z nich sa za tie roky stalo našimi priateľmi. Sme veľmi radi, že nám ľudia dôverujú a vidíme sa s nimi pravidelne každým rokom, na festivale sa vytvárajú dlhodobé priateľstvá a väzby. Priebežne sa pridávajú noví nadšenci a prinášajú energiu pre projekt, ktorý do značnej miery vďačí komunite za to, že sa realizuje v takom rozmere. Sami organizátori sme vlastne dobrovoľníkmi a dávame riadne skin in the game, inak to ani nejde.

Podľa nejakých prieskumov a reakcií z minulých rokov vieme, že ľudia festival vnímajú veľmi pozitívne, a nestretli sme sa takmer so žiadnou úplne negatívnou reakciou. Možno akurát tak nejaká reakcia za pohodlnejšie sedenie, prípadné malé technické nedostatky spôsobené povahou eventu, kvalitnejšie osvetlenie alebo lepšie pivo – tu môžeme prezradiť, že tento rok by malo byť z miestneho malého piešťanského pivovaru Žiwell. Takže snáď to bude tak aj naďalej a budeme sa snažiť posúvať projekt rok čo rok o krôčik ďalej.

Info

Hradby Samoty
4. – 6. 7. 2019
Zámek, Moravany nad Váhom, Slovensko
fb událost

foto © Anna Tesařová

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Petr Vrba (Minimaraton elektronické hudby - Ostravské dny): Stačí jen trocha otevřenosti a zápalu

redakce 18.08.2019

Jedna z nejvýraznějších postav tuzemské improvizační scény, která ji zároveň velkým krokem překračuje. Petr Vrba a jeho role v rámci Ostravských dnů. A nejen tam. Rozhovor.

Protokol: Aparde

redakce 16.08.2019

Na čem Aparde vyrostl, co ho formovalo jako dítě, jako teenagera? A kdy zamíří k nám, aby nebyl jako cool v plotě?

Anna Maria Friman Henriksen (Trio Mediaeval): Jednohlasý zpěv byl základ

redakce 12.08.2019

Jádro repertoáru představuje středověká hudba, současné skladby i tradiční skandinávské balady. Rozhovor před vystoupením Tria Mediaeval na Dobršské bráně.

Douška vydavatelská: Stoned to Death

redakce 07.08.2019

Umělci různého věku, z různých subkultur i koutů světa, blázni i rozmanité kooperace se tu dějí takřka neustále. Stoned to Death. Jak výmluvné.

Kač Janotová (Beseda u Bigbítu): Lidi se musí občas pohádat, aby se něco dělo

redakce 31.07.2019

... tudíž jsme oslovili dramaturgyni festivalu, aby nám řekla, jak snadno se tvoří lajnap, jak se ocitla v centru pořadatelského týmu a jak je možné dělat booking z Kanady. Rozhovor.

Ivo Kraml (Dobršská brána): Jsme si vědomi, že náš lineup je poněkud náročnější

redakce 30.07.2019

Hudební festival, který se vymyká? Vlastní výjimečností se zaklíná kdekdo, ale Dobršská brána si svoje obhájí poměrně snadno. Rozhovor s ředitelem festivalu.

Dan Boeckner (Operators): Energie z pádu socialismu se proměnila v cynismus

redakce 09.07.2019

Jen co se znovu dala dohromady jeho domovská skupina Wolf Parade, Boeckner se znovu vrací na koncertní podia s Operators i Handsome Furs. Co nám k tomu řekl?

Ólafur Arnalds: Nejhorší tvůrčí blok

redakce 08.07.2019

Za hudbu k seriálu Broadchurch obdržel Ólafur Arnalds prestižní ocenění Britské filmové a televizní akademie. V létě představí na Colours of Ostrava skladby z posledního alba re:member, se kterým se…

Tokimonsta: Je to krásná doba

redakce 03.07.2019

Tokimonsta se letos v létě představí na Colours of Ostrava, ale i na Pohodě. Její sety jsou ekletické, plné hiphopových beatů, R&B i tanečních pasáží. Rozhovor.

Bob Hardy (Franz Ferdinand): Je to skvělý

redakce 27.06.2019

Dělat rozhovor se skotskými indie rockery Franz Ferdinand, když tušíte, že to pro každého z nich bude xtá dvanáctiminutovka v řadě, to je svého druhu řehole.