Články / Recenze

Keď sa The Streets hanbí v kúte - Sleaford Mods

Keď sa The Streets hanbí v kúte - Sleaford Mods

Flippah | Články / Recenze | 09.05.2014

Zdravo arogantný, politicky nekorektný, chýbajúci hlas robotníckej triedy s minimálnou produkciou, lo-fi drumové patterny ohlodané na kosť, zato maximálny predmestský akcent a najlepšie basové linky od dôb prvej vlny post-punku.

Pri prvom počutí Sleaford Mods ma napadli Young Marble Giants a ich prístup za málo peňazí veľa špásu. Občas sa mihne naivný riff ako z detských kláves, ale fakt iba občas, a námatkovo vysamplovaný hlas, aby sa nepovedalo. Niekedy sú naprogramované bicie natoľko skreslené, že som si nebol istý, či je to zámer alebo mám niečo so sluchátkami. Mark E. Smith sa vytešuje, že má ďalšieho zbastardelého nasledovníka, Dan le Sac vs. Scroobius Pip majú serióznu konkurenciu a The Streets sa hanbí v kúte. Street poetry ako vyšitá, radšej si zapnite sarcasm detector: „... you got a fuck-walk and a cheesy passion for the fuckin' records stores, Sonic Youth fan/MBV, if you like feedback that much get a job in the council.“ Na bandu, ktorá sa ešte pred pár rokmi topila v bazéne myspaceových neplavcov úctyhodný výkon, ale pozor, nevaria z vody, ich komixové vzory, o ktorých si čítali v puberte po nociach pri masturbovaní, pochádzajú skôr z dokov na brehu rieky Hudson, kde si kartel Wu-Tang chodí po svoje zásielky koksu ako do zaprášených poličiek vetešníkov zbierajúcich raritné bluesové nahrávky povodia Mississippii.

Toto je presne ten hip hop, že keď sa budú tvoji HC/punk kamoši prehrabávať medzi tvojimi sedempalcami a objavia tam Sleaford Mods, tak ťa nevysmejú. Po minuloročnom prelomovom albume Austerity Dogs si aj pisálkovia v Spojenom kráľovstve začali pomáhať nálepkou punk-hop. Potom vyšlo pár EPiek u renomovaných nezávislých značiek ako (K-RAA-K) a Matador a vo februári šupli na svoj bandcamp povianočnú kolekciu singlov Chubbed Up. Jedna pecka za druhou, Jobseeker, Black Monday, Jolly Fucker, kto zabil Bambi? Jasné, zabudol som, všetci hráte na gitare ako Kurt Cobain, jazdili ste na skejtoch a prestali ste brať drogy. Kto pozeral britský seriál Misfits a prechovával sympatie k postave Kelly, príde si na svoje, minimálne v počte použitých "fok off, cuntz, wanker, bollocks", hrajú spoločnú ligu. Prízvuk Jasona Williamsona starajúceho sa o lyrickú stránku je silnejší než 12-ročná škótska whiskey a rap ostrejší než britva, ktorou sa holil Joe Strummer. Kto by potreboval ešte ďalšie filmové prirovanie, možno nezastaviteľný psychopatický kecálek z Naked od Mikea Leigha je asi najbližšie tomu, o čom je reč. Zombíci tweetujú, zatiaľčo Andrew Fearn (druhá postavička tejto tragikomickej dvojice zodpovedná za tučné beaty) nakladá jeden plnokrvný podmaz za druhým, počas vystúpenia si vystačí s primitívnym pustením tracku z notebooku a už len usŕkava z piva, fajčí elektronickú cigu a kýve hlavou, ako keby sa nič nedialo. Onyx pre chudobné 21. storočie, menej hustlingu, ale širší záber tém, hlavne tých dotýkajúcich sa kritiky spoločnosti a hudobného biznisu. Nakoľko je celý ten kontrastný štýl týchto štyridsiatnikov spoločne s nízkonákladovými klipmi prvoplánovou súčasťou premyslenej image, neviem posúdiť. Ležérnosť vs. naliehavosť, jeden ošiltovkovaný vo vyťahanej mikine, druhý s prísnou ofinou a nabrúsenými límcami jak vystrihnutý z Quadrophenie.

Divide & Exit vypustili na konci apríla na Harbinger Sound, labeli, ktorý sa špecializuje na "weird avant-punk, noise, etc" a nesklamali, latku držia kurva vysoko, rozdeľujú a panujú a zdaľeka neodchádzajú, skôr nadelili a nás nechávajú hladať únikový východ pred tou záplavou slov. Tied Up in Nottz, Liveable Shit, Under the Plastic, slová naspeedovaného Willamsona hryzú, pľujú a bičujú všetko, čo im príde do cesty, flow zabíja fiktívnych nepriateľov. Raz surrealistický, raz až na dno konkrétne realistický prúd myšlienok. Tito parchanti ma bavia, aj keď im rozumiem každé druhé slovo, aspoň častejšie listujem v urban dictionary. Viem, že native speaker si užije oveľa viac všetky tie nuansy a zasadenie do reálií a situácie súčasnej Británie, kde genarácia, ktorá bola súčasťou pôvodného hnutia mods zažíva prepad životného štandardu, ale nasrať na Noela Gallaghera a britpop. Who gives a fuck about yesterday's heroes!

Info

Sleaford Mods - Chubbed up. The singles collection (self-released, 2014)
Sleaford Mods - Divide and Exit 2014 (Harbinger Sound, 2014)
http://www.sleafordmods.com

http://sleafordmods.bandcamp.com

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Stát se člověkem (Muž, který spadl na Zemi)

Jiří V. Matýsek 23.07.2022

Knihu zpopularizoval film s Davidem Bowiem v hlavní roli natolik, až se jeho ikonická tvář dostala i na titul českého vydání. Těžko říct, jestli důvodně.

K.Flay rozjíždí divoký rock 'n' roll

Jiří Procházka 29.06.2022

Obecně jde spíše o mladistvou hudbu, která vlévá do žil trochu toho puberťáckýho vzdoru a mírného optimismu. Guilty pleasure do dnešní zjitřené doby.

„Love. Nick“ (This Much I Know to Be True)

Jiří Přivřel 19.06.2022

Jiný Nick Cave. Ale přeci nechceme, aby pořád trpěl...

Čekání na lepší časy (Balthazar)

Maria Pyatkina 15.06.2022

Z archivu magazínu Full Moon odemykáme recenzi posledního alba belgické skupiny Balthazar u příležitosti jejího vystoupení na pražském festivalu Metronome.

Terapie národů podle Jareda Diamonda

prof. Neutrino 11.06.2022

Po vydání mnoha provokativních bestsellerů jako Třetí Šimpanz nebo Svět, který skončil včera si ve své poslední knize vytknul za cíl srovnat nesrovnatelné. Vytvořil odvážnou tezi...

Pestrá paleta Alt-J

Veronika Jastrzembská 07.06.2022

Na nové desce The Dream navazují rozmanitostí a rozervaností napříč hudebními žánry, ovšem v jemnější a přístupnější formě.

Tolstoys sa obracia k potrebe nehy a rovnosti

Paulína Janičíková 21.05.2022

Naplnenie, ktoré prichádza po uvedomení si vlastnej osobnostnej esencie, je stelesnené v záverečnej skladbe a sprievodnom klipe Gentle...

Just a beautiful sound (Sasami)

Veronika Tichá 15.05.2022

Přestože jsou texty poměrně negativní, nevyzařuje z nich beznaděj, ale všechny emoce se dostávají ven a nebojí se být divoké, průbojné a drsné.

Návrat do budoucnosti (Theon Cross)

Michal Pařízek 08.05.2022

Theon Cross je členem Sons of Kemet nebo Seed Ensemble, v posledních letech shodně nominovaných na Mercury Prize, spolupracuje s Nubyí Garcia, Mosesem Boydem nebo rapperem Kanem.

Skromné rituály Dead Can Dance

Michal Pařízek 26.04.2022

Dionysus působí zcela jinak, aniž by Lisa Gerrard a Brendan Perry, jehož podivuhodné zájmy a potěšení jsou za nahrávkou cítit zejména, ztratili cokoli ze svého umu, stylu nebo elegance.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace