Články / Recenze

Keď sa The Streets hanbí v kúte - Sleaford Mods

Keď sa The Streets hanbí v kúte - Sleaford Mods

Flippah | Články / Recenze | 09.05.2014

Zdravo arogantný, politicky nekorektný, chýbajúci hlas robotníckej triedy s minimálnou produkciou, lo-fi drumové patterny ohlodané na kosť, zato maximálny predmestský akcent a najlepšie basové linky od dôb prvej vlny post-punku.

Pri prvom počutí Sleaford Mods ma napadli Young Marble Giants a ich prístup za málo peňazí veľa špásu. Občas sa mihne naivný riff ako z detských kláves, ale fakt iba občas, a námatkovo vysamplovaný hlas, aby sa nepovedalo. Niekedy sú naprogramované bicie natoľko skreslené, že som si nebol istý, či je to zámer alebo mám niečo so sluchátkami. Mark E. Smith sa vytešuje, že má ďalšieho zbastardelého nasledovníka, Dan le Sac vs. Scroobius Pip majú serióznu konkurenciu a The Streets sa hanbí v kúte. Street poetry ako vyšitá, radšej si zapnite sarcasm detector: „... you got a fuck-walk and a cheesy passion for the fuckin' records stores, Sonic Youth fan/MBV, if you like feedback that much get a job in the council.“ Na bandu, ktorá sa ešte pred pár rokmi topila v bazéne myspaceových neplavcov úctyhodný výkon, ale pozor, nevaria z vody, ich komixové vzory, o ktorých si čítali v puberte po nociach pri masturbovaní, pochádzajú skôr z dokov na brehu rieky Hudson, kde si kartel Wu-Tang chodí po svoje zásielky koksu ako do zaprášených poličiek vetešníkov zbierajúcich raritné bluesové nahrávky povodia Mississippii.

Toto je presne ten hip hop, že keď sa budú tvoji HC/punk kamoši prehrabávať medzi tvojimi sedempalcami a objavia tam Sleaford Mods, tak ťa nevysmejú. Po minuloročnom prelomovom albume Austerity Dogs si aj pisálkovia v Spojenom kráľovstve začali pomáhať nálepkou punk-hop. Potom vyšlo pár EPiek u renomovaných nezávislých značiek ako (K-RAA-K) a Matador a vo februári šupli na svoj bandcamp povianočnú kolekciu singlov Chubbed Up. Jedna pecka za druhou, Jobseeker, Black Monday, Jolly Fucker, kto zabil Bambi? Jasné, zabudol som, všetci hráte na gitare ako Kurt Cobain, jazdili ste na skejtoch a prestali ste brať drogy. Kto pozeral britský seriál Misfits a prechovával sympatie k postave Kelly, príde si na svoje, minimálne v počte použitých "fok off, cuntz, wanker, bollocks", hrajú spoločnú ligu. Prízvuk Jasona Williamsona starajúceho sa o lyrickú stránku je silnejší než 12-ročná škótska whiskey a rap ostrejší než britva, ktorou sa holil Joe Strummer. Kto by potreboval ešte ďalšie filmové prirovanie, možno nezastaviteľný psychopatický kecálek z Naked od Mikea Leigha je asi najbližšie tomu, o čom je reč. Zombíci tweetujú, zatiaľčo Andrew Fearn (druhá postavička tejto tragikomickej dvojice zodpovedná za tučné beaty) nakladá jeden plnokrvný podmaz za druhým, počas vystúpenia si vystačí s primitívnym pustením tracku z notebooku a už len usŕkava z piva, fajčí elektronickú cigu a kýve hlavou, ako keby sa nič nedialo. Onyx pre chudobné 21. storočie, menej hustlingu, ale širší záber tém, hlavne tých dotýkajúcich sa kritiky spoločnosti a hudobného biznisu. Nakoľko je celý ten kontrastný štýl týchto štyridsiatnikov spoločne s nízkonákladovými klipmi prvoplánovou súčasťou premyslenej image, neviem posúdiť. Ležérnosť vs. naliehavosť, jeden ošiltovkovaný vo vyťahanej mikine, druhý s prísnou ofinou a nabrúsenými límcami jak vystrihnutý z Quadrophenie.

Divide & Exit vypustili na konci apríla na Harbinger Sound, labeli, ktorý sa špecializuje na "weird avant-punk, noise, etc" a nesklamali, latku držia kurva vysoko, rozdeľujú a panujú a zdaľeka neodchádzajú, skôr nadelili a nás nechávajú hladať únikový východ pred tou záplavou slov. Tied Up in Nottz, Liveable Shit, Under the Plastic, slová naspeedovaného Willamsona hryzú, pľujú a bičujú všetko, čo im príde do cesty, flow zabíja fiktívnych nepriateľov. Raz surrealistický, raz až na dno konkrétne realistický prúd myšlienok. Tito parchanti ma bavia, aj keď im rozumiem každé druhé slovo, aspoň častejšie listujem v urban dictionary. Viem, že native speaker si užije oveľa viac všetky tie nuansy a zasadenie do reálií a situácie súčasnej Británie, kde genarácia, ktorá bola súčasťou pôvodného hnutia mods zažíva prepad životného štandardu, ale nasrať na Noela Gallaghera a britpop. Who gives a fuck about yesterday's heroes!

Info

Sleaford Mods - Chubbed up. The singles collection (self-released, 2014)
Sleaford Mods - Divide and Exit 2014 (Harbinger Sound, 2014)
http://www.sleafordmods.com

http://sleafordmods.bandcamp.com

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Hudba ze zapomenutých míst minulosti (Garlands)

Filip Peloušek 25.03.2024

Jejich pojetí rocku s prvky gothic punku nedává moc prostoru pro jednoduchou zaměnitelnost.

Esence The Beatles (Milan Bátor)

Jiří V. Matýsek 10.03.2024

Hudba tu plyne s fantastickou lehkostí, při pozornějším poslechu ale jasně vyplývá komplexnost, s níž se musel opavský kytarista vyrovnat.

Dobro došli u bad trip (Nemeček)

Dan Sywala 19.02.2024

Ke slunné Makarské se blíží nevyzpytatelná tma. To je výjev, který bych přál cestovatelům, kteří se spokojí s prvoplánovým strávením letní dovolené.

Aye, captain! (The Longest Johns)

Jiří V. Matýsek 16.02.2024

Leaving of Liverpool nebo na Dylanovu Maggie’s Farm odkazující skladba Maggie’s Ship jsou příjemným oťukáváním nových teritorií.

Zápas agresívnej klubovej estetiky s distingvovanosťou orchestrálneho zvuku (julek ploski)

Dušan Šuster 12.02.2024

Left field je defenzívna bejzbalová pozícia a hráč, ktorý ju zastáva, býva vraj najosamelejším na ihrisku.

Jednoduchá každodennost světa (Moře dní)

Veronika Tichá 25.01.2024

Deska je mixem nostalgických stesků i veselí v podobě melancholických balad, bedroom popových lovesongů nebo rychlejších kytarovek.

Prostor plný apatie a úzkosti (Metro Riders)

Jaroslav Myšák 23.01.2024

Už předchozí deska projektu Metro Riders, za kterým stojí švédský hudebník Henrik Stelzer, pracovala se zvukovým prostředím, který si asociujeme s filmy osmdesátých let.

Dojmy ze světa plného absurdit (Flat Worms)

Eva Karpilovská 19.01.2024

Flat Worms na albu Witness Marks v krátkých a úderných písních skvěle pracují s doplňujícími se nástroji a efekty.

Babie leto viac než pavučiny (Dušan Vlk)

Veronika Vagačová 16.01.2024

V porovnaní s predchádzajúcimi albumami vidno posun, Babie leto v podzemí je mierne serióznejšie, vyspelejšie.

Život v strachu (Chimamanda Ngozi Adichie)

Mária Karľaková 28.12.2023

Adichie poznáme ako bojovníčku za práva žien skrz knihy Feminizmus je pro každého a Milá Ijeawele aneb Feministický manifest v patnácti doporučeních.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace