Miroslav Ondřejíček | Články / Recenze | 25.04.2016
Príbeh o anglicky spievajúcej kapele pochádzajúcej z východného bloku, ktorá sa presadí smerom na západ, nemusí byť nutne oxymóronom. Stačí sa presunúť 1 400 kilometrov severovýchodne od nás, lebo je to práve Lotyšsko, odkiaľ štvorica Carnival Youth pochádza. Ich nový, v poradí druhý album Propeller má byť tým prelomovým.
Je zároveň prvým, na ktorý si môže kapela nalepiť svoje nedávno získané víťazstvo v rámci EBBA (European Border Breakers Award). Hoc ste o takej cene nikdy nepočuli, vedzte, že v minulosti si podobné nálepky dali robiť aj MØ, Disclosure či Mumford and Sons. Popri proklamovaní kvality v podobe prirovnaní Carnival Youth k renomovaným indie menám, aj keď mám pocit, že spomínať v tej súvislosti Arcade Fire je dosť mimo, by sa nemalo zabúdať, že v ich pesničkách je v prvom rade niečo zvláštne príťažlivé. Napokon veľmi podobne, ako to bolo pár rokov dozadu pri ich rodákoch Brainstorm či napríklad poľských Myslovitz.
Podstatnou správou o novom albume Propeller je, že v porovnaní s dva roky starým debutom No Clouds Allowed sa kapela posunula. Menej mladíckej energie a viac singlového potenciálu, ktorý je však niekedy na úkor úvah o neoriginalite. Napriek tomu všetkému je isté, že skladby ako Connection Lost, Hunting for the Sun, Surf či Flowers by mali byť hymnami festivalového leta 2016. Našťastie Propeller toho prináša viac. Skupinu skladieb, ktorá k úspechu existencie nepotrebuje nutne priamočiary spevavý refrén a presvedčivý zvuk. V prvom rade najlepšia na albume štvrtá 1Q7/4 s gitarovou vybrnkávačkou, za ktorú by sa ani Thom Yorke nehanbil, či piata Fooling Myself s takmer až postrockovým záverom, alebo záverečná dvojica Youth Is Gold a All the Time Is Mine. Propeller je kompromisom. Niekde na pol ceste medzi tým, čo kapela musí robiť, aby prerazila, a tým, čo by chcela robiť, bez ohľadu na možný výsledný záujem.
Carnival Youth - Propeller (Not On Label, 2016)
www.carnival-youth.bandcamp.com/album/propeller
26.4. Cafe V lese, Praha
27.4. Divadlo Pod Lampou, Plzeň
28.4. Fléda, Brno
29.4. Fuga, Bratislava
30.4. Wave, Prešov
Valentýna Žišková 23.01.2021
Racci, druhý knižní počin Ondřeje Hrabala, jsou kompaktním, uceleným souhrnem vracejících se motivů, scenérií a nálad.
Jiří Přivřel 20.01.2021
Tindersticks v pražské Lucerně a raná devadesátá. Gentleman s krásnou dívkou, v pozadí panorama Hradčan. The heart rules the head.
Zuzana Krišková 08.01.2021
Výstava, která završuje několikaletou práci Martina Zeta zabývající se dílem svého otce, věrného komunisty a prominentního sochaře minulého režimu Miloše Zeta očima Zuzany Kriškové.
Aneta Martínková, Jana Michalcová 06.01.2021
Punková ženská čtyřka Savages oslnila svět dvěma deskami a aktuálně hibernuje, jejich frontwoman Jehnny Beth se ale rozhodla vydat na sólovou dráhu. Duel.
Kristína Valachová 31.12.2020
Keby existovalo zosobnenie krehkosti, Caitlin Pasko by bola nielen jej verným predstaviteľom, ale i protikladom.
Jonáš Sudakov 30.12.2020
Vplyvy alternatívneho rocku, popu a rapu sú tu stále, aj keď teraz v trochu iných pomeroch.
Anna Valentová 29.12.2020
Držitel Nobelovy ceny za literaturu halí svoje prózy halí do tajemného a všudypřítomného oparu, který skrývá nejasné osudy protagonistů.
František Knuth 28.12.2020
Možná i díky této desce dojdete k útěše, že na pocity, které se při všech lockdownech a karanténách derou na povrch, nejste sami.
Filip Zrno 26.12.2020
Ozvěny Fugazi, Jesus Lizard, Shellac či Arab on Radar se nesly celou deskou a přímočarost, agresivita a živelnost k Metz patří.
3DDI3 26.12.2020
Sociální sonda do duše města v některých ohledech připomíná seriálovou Špínu Baltimoru nebo Dům z karet.