Články / Recenze

Krása je všetko, čo je pekné, a pekné je všetko, čo vidíte

Krása je všetko, čo je pekné, a pekné je všetko, čo vidíte

Veronika Kubanková | Články / Recenze | 14.11.2012

„I never even thought about whether or not they understand what I'm doing . . . the emotional reaction is all that matters as long as there's some feeling of communication, it isn't necessary that it be understood.“ John Coltrane

Poznáte sa už s DMT? Dokáže za bieleho dňa šikovne zaktivovať proces snov. Vovedie vás do mnohorozmerného vesmíru, základov bunečných metamorfóz, ale i do molekuly duše. (Nielen) pre tých, ktorí psychedelické stretnutie s ním na pokraji univerza nemajú v pláne (Drugs are bad, mkay?) je tu nový album Until the Quiet Comes od zvukomaliara Stevena Ellisona alias Letiaceho Lotosu.
Neočakávajte však hopkavý trip dlhodobého užívateľa v rytme párenia žánrov. Album ponúka náhľad do nového hudobného portálu zvukových textúr bez ostrých hrán a obmedzení s poctivým fantazmagorickým sprievodcom.

Beatový guru Flying Lotus so svojím žánrovým výrastkom wonky už majú za sebou dlhú astronomickú cestu skríženú s hip-hopom, IDM, jazzom a všemožným vesmírnym prachom. Dostáva sa mu preto, okrem iného, pocta prezývok (FlyLo - nemýliť s LiLo), ale i priznaní vizionárstva označením jeho nasledovníkov post-FlyLo (kritici tak nadali napr. chudákovi Blue Daisy). Zatiaľ čo iní hudobní mágovia urputne krájajú elektronickú podstatu zvuku, Flying Lotus podniká cesty za svojimi jazzovými predkami a splieta dohromady enormné množstvo objavného materiálu.
Novátorstvo sa už dávno nenosí, preto je dosť možné, že album Until the Quiet Comes zapôsobí na vaše zmysly ako skok z 18teho poschodia. Melodické uzurpovanie každej sekundy, hlbinný tlkot tepu, obrazy a odrazy nepredstaviteľných dimenzií. A vy.

Po absorbovaní úvodnej All In budete mať pocit, akoby vám vybuchli melodické plochy rovno pod nosom a vpili sa do vášho sluchového plátna. Záplavy hárf a nepolapiteľných basových liniek sa rinú plynule a bez možnosti úniku. Už niet cesty späť.
Prieniky skladieb sa na jednotlivých poschodiach míňajú v krátkych intervaloch (väčšina z nich nemá viac ako tri minúty). Pod vami sa črtajú zemité beaty, v priestore poletujú neukončené jazzové improvizácie, ktoré spolu s nedefinovateľnosťou nálad podporujú beztiažový stav a euforické nálady bez zjavnej príčiny. Vidíte dovnútra momentu.
V jedenástej skladbe (Tiny Turtles) doteraz len jemne rozmasírovanú obrazotvornosť rozhýbe Thundercat s basovou nádielkou, ktorá nebadane preniká do jadra hmlistého zhluku melódií . Keď príde ticho, chýba vám najviac.
Oblačná atmosféra sa však pomaly rozpúšťa a poodhaľuje vznešenosť syntetických a elektronických rytmov. Vybičované sú do extrémnych rozmerov vesmírnej párty (Sultans Request), roztomilej robotickej vytlieskavačky (Putty Boy Strut) či stretnutia s huspeninovým pánom na psychedelickom cukríkovom plavidle (Candyman).
Mimochodom, ešte stále fičíte naprieč stratosférickými poschodiami. Zopár z nich ani nepostrehnete a falošnú nádej na záchranu vám Flying Lotus venuje romantickým spevným lovesongom DMT (spolu s Thundercatom).
Atmosféra hustne, krása melodických zábleskov sa zostruje a posmutnieva. Pred pádom prichádza katarzia v podobe nebeského hlasu Nikki Randa (Hunger), ktorý v objatí gitarovo- sláčikového dažďa pulzuje a predbieha v zvádzaní i takú harcovníčku, akou je Erykah Badu.

Pomaly z vás opadajú posledné ozveny roztatárených tónov. Zobúdzate sa. Krása je všetko, čo je pekné, a pekné je všetko, čo vidíte.

Milé deti. Zavrite očká a otvorte uši. Osloboďte sa od diktatúry logiky mysle a nechajte sa unášať na cukrových obláčkoch do krajiny, kde sa minúty prelievajú v surreálnych obrazoch niekde medzi životom a smrťou. Ujo Flying Lotus a jeho panoptikum nespútaných melódií (E. Badu, Thom Yorke a i.) sa postará o zvyšok.

Until the Quiet Comes so svojím senzuálno-vizuálnym pôsobením na vás jednoznačne urobí dojem úplným vyčerpaním tónov a zvukov ďaleko za hranicou vedomia.
Omamný beztiažový stav a očarenie majú na svedomí hutné vrstvy hudobnej stratosféry a koncepčná dokonalosť albumu - samostatného sveta. Sladkoboľné psychedelické nálady, ľahkosť - metamorfovaná majestátnosť a jazzová sloboda umožňujú v hudbe Flying Lotusa prakticky akémukoľvek motívu, aby sa stal nadpozemským. Niekedy vás však podrží pod vodou dlhšie, ako by ste chceli, milé deti. Ale keď znovu polapíte dych, vaša duša pookreje.

Info

Flying Lotus: Until the Quiet Comes (Warp Records, 2012)
www.flying-lotus.com/until-the-quiet-comes

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Becca Stevens nabádá k tanci

Karolina Veselá 23.05.2020

Wonderbloom je soubor čtrnácti různorodých skladeb obsahující, jak už je u Stevens zvykem, neméně dobré texty se silnými příběhy.

Smutné zprávy postrádají sílu (Childish Gambino)

Štěpán Sukdol 18.05.2020

Nahrávka se snaží předávat děsivou a smutnou zprávu o současné společnosti, hudební složka jí však podráží nohy.

Full Moon 10: Hannah Gadsby - Nanette

Lukáš Grygar 13.05.2020

Smích léčí? Vystoupení australské komičky Hannah Gadsby nemá za cíl vás pobavit, i když to Gadsby dokáže stejně samozřejmě jako největší esa stand upu.

Obžerná radost (Kvelertak)

Jiří Vladimír Matýsek 13.05.2020

Melodií od starších desek přibylo, díky tomu je i Splid o něco barevnější deskou, která nemá slabých míst.

Karneval bizarností a absolutní nevázanosti (Igorrr)

Tomáš Kouřil 10.05.2020

Na minulých dvou albech jsme už sice slyšeli grindové řezanice, novinka je však v rámci tvrdé kytarové hudby čitelnější.

Ucelený monument (Recondite)

Jiří Akka Emaq 09.05.2020

Na předchozích deskách se Recondite zabýval pomalejšími tempy, ambientnějšími náladami a rozkrytými znepokojivými strukturami. Novinka Dwell je ale uceleným monumentem.

Nedbalá elegance se sarkastickým úsměvem (Container)

weru000 06.05.2020

Neortodoxní a neustále obratná rytmická smršť v každé skladbě upozorňuje na jeho vlastní verzi důmyslného hardcore či minimal techna.

Prolínání hudebních jazyků (Zuzana Mojžišová)

Akana 05.05.2020

Klíčové jsou svoboda a otevřenost, s nimiž se tu z různých žánrových přísad rodí smysluplný, barevný celek.

Drásavá atmosféra a nefiltrované emoce (Moodie Black)

Dominik Polívka 04.05.2020

Prvky mechanického electro-industriálu, obscénního dark elektra, nebo goticky laděných postrockových ploch procházejí celým albem.

„I want Sail 2.“ Já ne (Awolnation)

Jarmo Diehl 02.05.2020

Bruno ví, co chce dělat, a do jisté míry to i umí: filtrovat všechno od diskotéky až po kytarový dance rock tak, aby z toho byla šlapající, neprvoplánová popina.