Články / Recenze

Miliarda najfarebnejších voskoviek Tame Impala

Miliarda najfarebnejších voskoviek Tame Impala

Anna Nahálková | Články / Recenze | 07.01.2013

Kevin Parker. Zhypnotizovaný mladý muž s bohatým hudobným zázemím. Nebyť diery v jeho taške, kvôli ktorej mu vraj vypadol iPod s demami ešte v roku 2010, s albumom Lonerism sme sa mohli zoznámiť už oveľa skôr. Samozrejme mu tento prečin poľahky odpustíme, veď tešenie sa na nový album bolo ako tešenie sa na Vianoce, austrálske Vianoce v októbri. Ó áno. Resurekcia psychedélie alebo Tame Impala.

Od začiatku fungovania boli takým špeciálnym klenotom - spojili to najlepšie, čo poznali, prelepili inováciou, posypali trblietkami zo Silvestra v 1969, austrálskym prízvukom, skonštruovali kaleidoskop a viacerým prišiel viac než vhod. Akoby ním chceli predstaviť súčasnej-miestami-zabednenej-generácii to, čo predchádzalo hudbe, ktorú poznajú len z terajšej MTV. Myslím skutočnú hudbu. Povedzme: pripomienka zrodu hudby, ktorá tu bola možno ešte pred ich rodičmi. Ale nielen preto ich jednoducho ľúbime. Pripomínajú nám tiež situáciu, keď si nevieme vybrať príchuť zmrzliny, po ktorej túžime najväčšmi, a predstavujeme si ich všetky dokopy. Vivat koláž!

Zvuk nového albumu s názvom Lonerism sa od predošlých počinov nelíši zásadne, no i tak je zrejmý energický krok vpred. Neregistrujeme žiadne stagnácie na mieste, tzv. prešľapovanie. Nie, Tame Impala sú v pohybe, cestujú, žúrujú, koncertujú, strácajú demá a potom nahrávajú každý kúsok na inom mieste - odtiaľ tá všehochuť. Monzún, čo si všíma dobré veci života, hoci niekedy aj veľa optimizmu. Ako sa vyznáva Parker v Mind Mischief - vraj sníval príliš nahlas. No a čo! Nech len pokračuje. Nech len ďalej sleduje, ako by sa Jefferson Airplane hral s My Bloody Valentine na ihrisku za školou, ako všetky efekty so sebou súvisia. Zaliečanie sa Fresh Maggots. Lebo tak im to pristane. Austrálskym slnkom roztopená miliarda najfarebnejších voskoviek sa práve valí ako láva do vašich ušných bubienkov. Tešíte sa?

Parkerov hlas sa občas predstaví v sympatickej výšine, niekedy nám len letmo dá vedieť, že možno je trocha osamelý a že sa s ním nechcú ľudia (alebo ktoviekto) baviť, že ide dozadu, ale to sa mu ozaj len zdá. Také space prízvuky, veď si vie odskočiť z Perthu do Paríža a inde. Citeľná je dynamika, posuny, presuny cez hudobné formácie, cez svet, ale našťastie je Tame Impala ich stálou základňou. Nekomplikujú si život, refrény sú stále chytľavo jednoduché & lahodné, použiteľné ako znelka rána, obeda aj cesty domov v mhd, pretože tak to má byť, základ à la la la la okorenený brutálnym posypom efektov, ktoré vás unesú. Normálne vás vezmú a vy šťastní, idete. Precízne predpripravení.

Letmé klavírne cvičenie v post-delíriu, echo na druhú, echo na tretiu, kam až sa dá dostať. Hrajú ozvenou ako s ďalším nástrojom, fabulujú a my s nimi. Ku precitnutiu to bude trvať, až kým nepreplávame celú dĺžku tracklistu Lonerismu. Parker meni pózy, hrá sa, metamorfuje. Jednoducho sa nenudí, je úprimným vyznávačom, chytá do siete a priznajme si, vy to chcete. Súčasná psychedelikátnosť. Len málo zoskupeniam sa to podarí v zmysle nekompilácie, ale v žiadanom osobitom poňatí. Tajomstvo Tame Impala. A tie ich videoklipy! Farbičky, vodové, temperové, temperamentné.

Nečudo, že podľa NME je Lonerism album roka 2012. A vraj tomu napomohli viaceré malé ingrediencie, napríklad v ôsmom tracku Keep On Lying je vzadu počuť smejúce sa dievčiny na párty, ktoré si Kevin nahral na diktafón, k pár zvukom na Nothing That Has happened So Far Has Been Anything We Could Control pomohla Kevinova frajerka svojím hlasom a pochopiteľne veľa červeného vína a dobrej hudby ku počúvaniu (konkrétne sa zmieňujú o Led Zeppelin, Supertramp, Serge Gainsbourg). Voila! Lonerism.

Samozrejme, že úplne dokonalí nie sú, disproporcie si užívajú so značným entuziazmom a ja som za to rada. S občasným šumivo-hluchým miestom, ktoré prehliadneme poľahky, lebo... Tame Imapala! Kým nepoľavia z energičnosti, stojím za nimi. Pred nimi. Niekde okolo nich.

Všetko sa mení - ak ich môžem citovať - (hoci sa zdá, že ideme len dozadu), Tame Impala sú už teraz popredu, na turné po USA, a hoci zatiaľ v ich harmonogramoch nie je vidieť žiadnu dostatočne blízku lokalitu, dúfajme, že ich predsa len niekto odchytí do našich zemepisných šírok. Ako odplatu za to, že si oni tak veľmi odchytili nás, zrejme ku trvalému zväzku.

Info

Tame Impala – Lonerism (Modular Recordings, 2012)
www.tameimpala.com

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Poslouchejte pomalu (Sně Beaty Hlavenkové)

Jiří Vladimír Matýsek 27.02.2021

Najít v domácí hudbě posledních několika let titul, který by byl básnicky evokativnější nežli Sně Beaty Hlavenkové, je zatraceně obtížné.

Zpátky do budoucnosti (Priest)

Filip Rabenseifner 23.02.2021

Rubino nedosahuje pěveckých kvalit svého předchůdce Äsberga, který je klasicky školený operní zpěvák, což se podepsalo na zpracování vokálů.

Hlasitěji, prosím (Tindersticks)

Jiří Přivřel 22.02.2021

Nové album Distractions je plné zkoušení, hledání, osahávání a nakonec i úspěšného nalézání. Nechybí ani ohlédnutí zpět.

Ve starém baráku Hidden Orchestra (Creaks Soundtrack)

Jakub Koumar 20.02.2021

V jednom starém stavení se odehrává příběh poslední hry brněnského herního studia Amanita Design – Creaks.

Psychicky chorých nemožno ignorovať (Výnimoční)

Bibiána Hajdanyová 18.02.2021

Francúzski tvorcovia Olivier Nakache a Eric Toledano sa preslávili spoluprácou na Nedotknuteľných). Tentokrát sa ponorili do života združenia, ktoré sa zaoberá ťažkým autizmom.

Jen to nejvybranější zboží (Van Morrison)

Akana 13.02.2021

A i když Morrison později litoval, že album částečně poskládal z materiálu ne už nejčerstvějšího, skladatelsky tady opět nabízí jen to nejvybranější zboží.

Posvátný jazz v definitivní podobě

Jiří Vladimír Matýsek 12.02.2021

Missa Jazz je dynamická a strhující nahrávka, která šlape v rytmu jazzových synkop, ale zároveň nabízí dost na oko vážných, kontemplativních pasáží.

Hranice krásy a kýče (Sébastien Tellier)

Adéla Polka 04.02.2021

Tellier vkládá důležitost do banalit, a naopak vážné věci mnohdy odkrývá jakoby náhodou. Myšlenky moc nerozvádí, nechává je viset ve vzduchu.

Slastné hodiny unášení pochmurnou náladou (Corona Lantern)

Tomáš Kouřil 02.02.2021

Čeští metalisté Corona Lantern svou nahrávkou Certa Omnibus Hora dokážou, že se vám s lucernou začnou asociovat věci úplně jiné věci než pohádky.

Za hranice lidské duše (Moonspotter)

Tomáš Kouřil 26.01.2021

Sci-fi fanouškovi trvá, než se vrátí do reality. Moonspotter to udělal a dovedl přitom spojit ohromný talent pro komponování elektronické hudby s místy dosti osobní výpovědí.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace