Nádej na vyslobodenie emócií z masy chladného betónu (Jack the Hipper)

Sivá betónová masa panelových budov lemuje zasnežené pusté sídlisko. V šírom okolí nevidieť takmer žiadnu prítomnosť tunajších obyvateľov a jediné, čo vnáša život do tejto scény, sú oranžové svetlá z miestností zdobiace fasády obytných domov. Pravidelnosť občas osvieži gigantický výjav brutalistickej architektúry, ktorý človeka ochromuje svojou veľkolepou prítomnosťou. Všetko pôsobí tak bez emócií, akoby tomu chýbala ľudská náklonnosť a vrúcny dotyk ruky. Prostredníctvom estetiky zanechaných prefabrikovaných monumentov brnenská kapela Jack the Hipper na albume Doomer Music navodzuje atmosféru jestvovania v obdobnom urbanistickom celku.

Druhý hudobný projekt sa presúva zo slnečných prívetivých lúčov prvého shoegazového vydania (Songs for David, 2018) do mrazivejších post-punkových končín. Názov a grafika už samotné charakterizujú obsah piesní. Označenie doomer opisuje post-ironickú internetovú postavu žijúcu v stereotype mesta bývalého východného bloku, ktorú v živote sprevádza samota a frustrácia. Texty približujú emócie a pocity späté s jednotvárnym samotárskym bytím ochudobneným o akékoľvek rozptýlenie. Navodzujú atmosféru existencie v mrazivom sídliskovom bloku priemyseľného mesta Noriľsk, ktorého názov nesie tretia skladba, a zároveň zachovávajú nádej na vyslobodenie emócií z masy chladného betónu.

Zvuk sa taktiež adaptuje na pochmúrnu nôtu textov. Nahrávanie prebiehalo spoločne naživo a tak vznikol jeden hudobný celok pôsobiaci ako hutne znejúca zmes. Jednotlivé nástroje sa topia v reverb efekte, raz nesú hlavné pasáže piesní sebavedomé gitarové riffy, inokedy zájde gitara s podfarbujúcimi melódiami do úzadia a nechá vyniknúť opakujúcu sa, až hypnotizujúcu, melódiu basovej gitary. V medzihrách a refrénoch zmysly zahltí syntetizátor doplňujúci atmosféru o mrazivé prvky zimnej fujavice. Rytmus bicích diktuje ráznosť, stupňuje intenzitu, alebo zmierňuje napätie. Frázovité vokály fungujú skôr ako doplnok k inštrumentálu, častokrát sú dominantnejšie práve melódie zmienených nástrojov. Celé to čerpá inšpiráciu z post-punkovej a indie hudby deväťdesiatych rokov.

Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov. Ale jednotlivé piesne v sebe pomaly nesú teplo domova, ktoré pôsobí ako oranžové svetlá nepravidelne vyžarujúce cez okná budov a spolu vyvolávajú príjemný vrelý pocit útulnej izby a pohodlia domova.