Články / Recenze

Naozaj to môže stačiť? (Elections in the Deaftown)

Naozaj to môže stačiť? (Elections in the Deaftown)

Miroslav Ondřejíček | Články / Recenze | 12.02.2016

Myslel som, že o Elections in the Deaftown vymyslím trefný úvod, ale promo obsahovalo aj túto vetu: Chalani z Považskej Bystrice a okolia hrali pri spoločných začiatkoch len zo zábavy coververzie obľúbených hitov, až postupne začali tvoriť aj vlastné skladby podľa svojho hudobného gusta. Nič nevystihuje najväčší problém debutu Elections in the Deaftown nazvaného GLUE lepšie.

V prvom rade akútny nedostatok originálnych nápadov a príliš mnoho momentov, kedy sa nedá ubrániť pocitu, že inšpirácia ostala len inšpiráciou. Navnivoč potom vychádza zvuk plný špinavých pozadí a reverbov. Je to škoda, lebo pri silných pesničkách by to zafungovalo všetko oveľa lepšie. Zo zvukovej zastretosti celku nevytŕča ani anglický spev – okrem toho, že spevákovi toho moc rozumieť nie je, čo však treba chápať ako zámer, je na mieste aj otázka. Nebol by úspech väčší so slovenčinou, alebo sa naozaj môže stať, že GLUE môže zaujať aj v pretlaku podobných kapiel na západe?

Pokiaľ ste nikdy v svojom živote nezakopli o The Cure, Joy Division, New Order, Placebo, The Strokes či Coldplay, tak je tu veľká šanca, že sa dokážete pozrieť na GLUE ako na zbierku pekných pesničiek. Jednoduchým melodickým nápadom dopomáha k presvedčivosti prítomnosť druhej gitary a klávesov rovnako ako zjavná ochota gradovať, ak to konkrétna skladba dovoľuje. Totiž to v niekoľkých prípadoch, nie náhodou tých najlepších, si Elections in the Deaftown vystačia aj s menej početným nástrojovým zložením. Mám na mysli hlavne šiestu Where My Body Sleeps, ktorá si vystačí len s gitarou a priamim beatom niekde na pozadí, a deviatu, takmer akustickú a rozhodne inštrumentálnu Veinkillers. Lenže ak vám názvy kapiel zo začiatku tohto odstavca niečo hovoria, je nevyhnutné priznať, že toto už tu bolo a vždy o dosť lepšie. V tom prípade ostáva uchopiť GLUE už len v rámci Slovenska a potom áno, debut Elections in the Deaftown by mohol mať úspech - ale je to naozaj to, čo by malo anglicky spievajúcej kapele z Považskej Bystrice stačiť?

Veľmi dobre chápem, koľko to muselo byť v lokálnych podmienkach práce a námahy, aby GLUE ako album vôbec vzniklo. V žiadnom prípade to nezhadzujem, len po ôsmich rokoch spoločného fungovania debutovať týmto spôsobom je škodlivé a rozhodne na zamyslenie, prečo to urobiť nabudúce úplne inak.

Info

Elections in the Deaftown – GLUE (self-released, 2015)
www.electionsinthedeaftown.bandcamp.com

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Prechod do serióznej roviny (Rich Brian)

redakce 12.10.2019

Z Rich Briana sa stala virálna senzácia, ale z jeho novšej tvorby a rozhovorov je zjavné, že ambície má iné.

Ahhhh, ten surf rock! (Songs from the Utopia)

redakce 11.10.2019

Na novince pojmenované extatickým (či snad bolestivým?) výkřikem Ahhhh! se vydali na západ a pomyslně zakotvili někde na Západním pobřeží.

Smutně a zároveň s největší vášní k životu (Mueran Humanos)

redakce 05.10.2019

Ačkoli zpívají takřka výhradně španělsky, rafinovaná atmosféra odstavuje znalost jazyka na vedlejší kolej.

Neurvalý punk s koulí u nohy (Victims)

redakce 28.09.2019

Victims zde sice stále sázejí na ověřené postupy žánru a přímočarost, kterou koriguje agresivní d-beat materiálu, jasně vévodí, překvapuje však produkce.

Neobyčejná pokora Dirtmusic

redakce 27.09.2019

Odvaha a elegance, s jakou se Dirtmusic dokázali vzdát obvyklých schémat, je záviděníhodná... Recenze poslední desky Dirtmusic před jejich pražských koncertem.

Emotivní žalořevy Esazlesa

redakce 18.09.2019

Azyl v jeskyni skončil. Na malé formáty už není čas. Dává to smysl?

Když prach z cesty skřípe v zubech... (Gravelroad)

redakce 17.09.2019

Crooked Nation už při pohledu na přebal postrádá psychedelickou barevnost předchozích desek, zdobí ji černobílý obraz kostlivce v obleku.

Příliš dlouhá cesta k příliš prchavé nostalgii (Deafheaven)

redakce 16.09.2019

Ordinary Corrupt Human Love je stejnou měrou tvůrčí svoboda jako okázalá vypočítavost.

Cesta do hlubin dánské duše (Søren Bebe)

redakce 13.09.2019

Bebeho skladby na albu Echoes nejsou pouhou ozvěnou, ale vlastním hlasem, který Bebeho řadí k nejslibnějším talentům nejen skandinávské hudební scény.

Nelítostná dekompozice klubového elektra (Blanck Mass)

redakce 12.09.2019

Krutá atmosféra nelítostně tepající do posluchačových spánků je jasným testamentem doby. Reflexe environmentálního žalu, deprese, dekontrukce a kompozice naděje?