Články / Recenze

Naozaj to môže stačiť? (Elections in the Deaftown)

Naozaj to môže stačiť? (Elections in the Deaftown)

Miroslav Ondřejíček | Články / Recenze | 12.02.2016

Myslel som, že o Elections in the Deaftown vymyslím trefný úvod, ale promo obsahovalo aj túto vetu: Chalani z Považskej Bystrice a okolia hrali pri spoločných začiatkoch len zo zábavy coververzie obľúbených hitov, až postupne začali tvoriť aj vlastné skladby podľa svojho hudobného gusta. Nič nevystihuje najväčší problém debutu Elections in the Deaftown nazvaného GLUE lepšie.

V prvom rade akútny nedostatok originálnych nápadov a príliš mnoho momentov, kedy sa nedá ubrániť pocitu, že inšpirácia ostala len inšpiráciou. Navnivoč potom vychádza zvuk plný špinavých pozadí a reverbov. Je to škoda, lebo pri silných pesničkách by to zafungovalo všetko oveľa lepšie. Zo zvukovej zastretosti celku nevytŕča ani anglický spev – okrem toho, že spevákovi toho moc rozumieť nie je, čo však treba chápať ako zámer, je na mieste aj otázka. Nebol by úspech väčší so slovenčinou, alebo sa naozaj môže stať, že GLUE môže zaujať aj v pretlaku podobných kapiel na západe?

Pokiaľ ste nikdy v svojom živote nezakopli o The Cure, Joy Division, New Order, Placebo, The Strokes či Coldplay, tak je tu veľká šanca, že sa dokážete pozrieť na GLUE ako na zbierku pekných pesničiek. Jednoduchým melodickým nápadom dopomáha k presvedčivosti prítomnosť druhej gitary a klávesov rovnako ako zjavná ochota gradovať, ak to konkrétna skladba dovoľuje. Totiž to v niekoľkých prípadoch, nie náhodou tých najlepších, si Elections in the Deaftown vystačia aj s menej početným nástrojovým zložením. Mám na mysli hlavne šiestu Where My Body Sleeps, ktorá si vystačí len s gitarou a priamim beatom niekde na pozadí, a deviatu, takmer akustickú a rozhodne inštrumentálnu Veinkillers. Lenže ak vám názvy kapiel zo začiatku tohto odstavca niečo hovoria, je nevyhnutné priznať, že toto už tu bolo a vždy o dosť lepšie. V tom prípade ostáva uchopiť GLUE už len v rámci Slovenska a potom áno, debut Elections in the Deaftown by mohol mať úspech - ale je to naozaj to, čo by malo anglicky spievajúcej kapele z Považskej Bystrice stačiť?

Veľmi dobre chápem, koľko to muselo byť v lokálnych podmienkach práce a námahy, aby GLUE ako album vôbec vzniklo. V žiadnom prípade to nezhadzujem, len po ôsmich rokoch spoločného fungovania debutovať týmto spôsobom je škodlivé a rozhodne na zamyslenie, prečo to urobiť nabudúce úplne inak.

Info

Elections in the Deaftown – GLUE (self-released, 2015)
www.electionsinthedeaftown.bandcamp.com

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Becca Stevens nabádá k tanci

Karolina Veselá 23.05.2020

Wonderbloom je soubor čtrnácti různorodých skladeb obsahující, jak už je u Stevens zvykem, neméně dobré texty se silnými příběhy.

Smutné zprávy postrádají sílu (Childish Gambino)

Štěpán Sukdol 18.05.2020

Nahrávka se snaží předávat děsivou a smutnou zprávu o současné společnosti, hudební složka jí však podráží nohy.

Full Moon 10: Hannah Gadsby - Nanette

Lukáš Grygar 13.05.2020

Smích léčí? Vystoupení australské komičky Hannah Gadsby nemá za cíl vás pobavit, i když to Gadsby dokáže stejně samozřejmě jako největší esa stand upu.

Obžerná radost (Kvelertak)

Jiří Vladimír Matýsek 13.05.2020

Melodií od starších desek přibylo, díky tomu je i Splid o něco barevnější deskou, která nemá slabých míst.

Karneval bizarností a absolutní nevázanosti (Igorrr)

Tomáš Kouřil 10.05.2020

Na minulých dvou albech jsme už sice slyšeli grindové řezanice, novinka je však v rámci tvrdé kytarové hudby čitelnější.

Ucelený monument (Recondite)

Jiří Akka Emaq 09.05.2020

Na předchozích deskách se Recondite zabýval pomalejšími tempy, ambientnějšími náladami a rozkrytými znepokojivými strukturami. Novinka Dwell je ale uceleným monumentem.

Nedbalá elegance se sarkastickým úsměvem (Container)

weru000 06.05.2020

Neortodoxní a neustále obratná rytmická smršť v každé skladbě upozorňuje na jeho vlastní verzi důmyslného hardcore či minimal techna.

Prolínání hudebních jazyků (Zuzana Mojžišová)

Akana 05.05.2020

Klíčové jsou svoboda a otevřenost, s nimiž se tu z různých žánrových přísad rodí smysluplný, barevný celek.

Drásavá atmosféra a nefiltrované emoce (Moodie Black)

Dominik Polívka 04.05.2020

Prvky mechanického electro-industriálu, obscénního dark elektra, nebo goticky laděných postrockových ploch procházejí celým albem.

„I want Sail 2.“ Já ne (Awolnation)

Jarmo Diehl 02.05.2020

Bruno ví, co chce dělat, a do jisté míry to i umí: filtrovat všechno od diskotéky až po kytarový dance rock tak, aby z toho byla šlapající, neprvoplánová popina.