Články / Reporty

Niečo úplne nové (Lanark Artefax)

Niečo úplne nové (Lanark Artefax)

Veronika Kubanková | Články / Reporty | 13.05.2018

Tretí ročník festivalu Sensorium mapujúci najnovšie trendy a myšlienky v prienikoch výpočtového umenia, dizajnu a performancie popri konferenciách a workshopoch lákal i menom rezonujúcim v hudobných kruhoch. Lanark Artefax si už pred troma rokmi vysekal ostrými beatmi a charakteristickými torzami skulpturálneho techna zaslúženú pozornosť na elektronickej scéne. Vychválená platňa zo stajne labelu Whities z minulého roka a s obľubou hrávané tracky v setoch Björk či Aphex Twina, vcelku úspešný status 23-ročného producenta Caluma MacRaea zo Škótska sa potvrdil i návštevníkom piatkového programu festivalu.

Úvodu večera udal rytmus beat srdca Tomáša Prištiaka. Jeho projekt Mechanical Heart Vale postavený na live mixovaní zvuku umelej chlopne doznieval v ambientej arytmii. Priestor i napäté zmysly účastníkov si následne ukoristil Lanark Artefax. Kompozícia trinástich stroboskopov, hazeru, svetelného led-panelu a ďalších optických mašiniek pohlcovala každý kúsok svetla i tmy v sále. Drtivý set započal vesmírnou sondou na bližšie neidentifikovateľný povrch.

Dystopickej atmosfére vládol led-panelový monolit v strede javiska šíriaci masívne narušené signály a obrazy. MAT-1 z Vesmírnej odysey prebleskol hlavou nejednému pozorovateľovi, v umeleckom koncepte live setu Lanark Artefax mal rovnako kľúčovú rolu. Po tom, ako nechal MacRae prejsť nasekané beaty ďalšou oceľovou masakrou sa na paneli zjavil detail na živočíšne oko, nevedno akého tvora, ktorý sa stal svetelným pulzujúcim portálom hypnotizujúcim zraky navôkol.

Izolácia a dehumanizácia dýchajúca zo začiatku setu je preniknutá občasnou ozvenou zabudnutých chorálových hlasov. Subatómy beatov sa začínajú zrážať do čoraz väčších zhlukov a vytvárajú tanečne podnetné nájazdy. Monolit s iniciálami LA dáva príkaz na pohyb a ľudská rasa v obecenstve reaguje. V tme sa zjavuje červená svetelná línia, bežiaci pás, po ktorom sa posúva záver setu do kozmickej roviny zvuku i obrazu.

Podstatné je, že po celý čas, kedy sa ocitáme v strede Lanarkovho vesmíru, nám dá zreteľne pocítiť svoju fascináciu z osamotenej existencie v tomto i inom svete. Či už kráčame po neznámej planéte alebo letíme časopriestorom, ťažiskom ostáva premyslený koncept umelca, ktorý inklinuje k myšlienkam novej matérie a nebojí sa tvrdiť, že tvorí niečo úplne nové.

Info

Sensorium A/V: Lanark Artefax (uk) + Tomáš Prištiak
4. 5. 2018 A4 – priestor súčasnej kultúry, Bratislava

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

V kuchyni pod stolem, v atomovém krytu Simony Blahutové

prof. Neutrino 07.07.2020

Průvodcem výstavy je figurka legendární multifunkční hračky - Igráčka, jež neodmyslitelně patřila k povinné výbavě socialistické mládeže.

Full Moon 10: Buď promotérkou VI

apx, Jiří Šurák 02.07.2020

"Když jsme s klukama ze Scrape Sound čekali v příletové hale na Swans, koupila jsem si u Kosty dvě kafe, aby se mi přestaly klepat kolena, a dělala jakože nic,"…

Ani ne tak třaskavá jako ironická směs Františka Skály

Adéla Polka 29.06.2020

Být náhodný kolemjdoucí, řeknu si, že pánové obstojně hrají staré vály od táboráků a že se tomu u mikrofonu daří s jistou dávkou sebeironie napodobovat Elvise.

Banksy v Praze aneb jak znásilnit uměleckého teroristu

Ondra Helar 24.06.2020

Ta chvíle, kdy jsem Banksyho viděl poprvé. Palestina, zaprášená silnice vedoucí východně od Betléma, před více jak deseti lety...

Full Moon 10: Pokora je dar. Wovenhand (us) 1. 6. 2010 Bush Hall, Londýn, UK

Pavel Vulterýn 01.04.2020

Všechny tváře Grazu: Poznámky z Elevate 2020

Václav Adam, Jan Starý 11.03.2020

Rakouský festival nepatří k těm největším, ale sestavu nabídl prvotřídní a zejména skvěle využil možnosti města.

Zasnená ženská melanchólia (Agnes Obel)

Lucia Banáková 10.03.2020

Štyri dámy na pódiu a jemná dávka škandinávskej melanchólie nasvietená modro ružovými farbami.

„Energy crew, kde ste?!“ (Stormzy)

Jonáš Sudakov 05.03.2020

Lúč svetla neustále sledoval Stormzyho po pódiu, a keď zostal osamotený v tme, na chvíľu z neho šiel dojem, ktorý miestami rezonoval aj na albume Heavy Is The Head.

Vájb devadesátek je zpátky! (Pushteek Fest)

waghiss666 29.02.2020

Z koncertů se čím dál více vytrácí jakýsi aspekt vzrušujícího nebezpečí. Budu nadosmrti vzpomínat na všechny barvy, riffy, rytmy, tváře a pocity z tohohle večera.

Jen začátek nečeho velkého (Algiers)

waghiss666 24.02.2020

Půldruhé hodiny večírku u konce světa? Prý kdyby se o slovo nehlásila tradiční páteční diskotéka, hráli by ještě dýl. A mi by ani to nestačilo.