Články / Rozhovory

Od dědka k dítěti a dál (Adrian Belew)

Od dědka k dítěti a dál (Adrian Belew)

Pavol Gajdoš | Články / Rozhovory | 10.04.2017

Veci dnes musia byť rýchle, zaujímavé a s prvkom náhody, platí to aj pre hudbu. Toto si myslí šesťdesiatšesťročný Adrian Belew, a preto jeho nekonečná tvorivá energia vyústila v prelomové dielo s názvom Flux. Je to nevídaná interaktívna aplikácia, ktorá spája svet hudby, zvuku a vizuálneho umenia. Adrian nahral na všetky možné nástroje tisíce stôp, niektoré sú bližšie pesničkám, iné skôr sonickej architektúre. A to všetko s náhodou vlastnou počítaču, do ktorej môže vstúpiť aj poslucháč. Celé piesne, motívy, sóla, mixáž, inštrumentácia, texty, vokály, celý zvukový priestor, všetko je zrazu súčasť vždy inak zloženej skladačky. Nikdy sa neopakujúce plynúce umenie.

Narodil si sa ako Robert Steven Belew, kde sa vzal Adrian?
V kapele Sweetheart sme mali dvaja rovnaké meno, tak ja som sa rozhodol, že si k menu pridám Adrian. Bola to kapela, v ktorej ma objavil Frank Zappa. Nikdy sme nenahrávali, boli sme cover band a hrávali príležitostne po juhu, a aj keď sme neboli známi, boli sme dobrí.

Narodil si sa v Kentucky a teraz žiješ v Nashvillu. Dostala sa tradičná hudba z tejto oblasti do tvojho hudobného DNA?
Povedal by som, že ma skôr ovplyvnila hudba z rádia a filmov. Ale v severnom Kentucky bolo množstvo veľmi dobrých hudobníkov. Aj teraz, keď sa tam vraciam, ostanem z nich vždy očarený, aj keď okrem ľudí, čo tam žijú, ich nikto nepozná.

Nahrávanie unikátnej hudobnej aplikácie Flux trvalo vyše päť rokov. Keď tvoríš, ideš skôr po výsledku, alebo dôveruješ procesu?
Niekedy, keď chcem vytvoriť konkrétny zvuk, napísať skladbu, čo mám v hlave, idem po tom, a niekedy sa nechám len tak unášať procesom. Na Flux je nádherné to, že každý nápad sa počíta, nie je to ako pieseň, čo má mať tri slohy a dva refrény. Nie je to ten starý spôsob skladania, ale niečo, čo ma nakoplo úplne ináč a zvýšilo moju produktivitu, vyprázdnilo moje prastaré aj aktuálnejšie šuplíky. Teraz už nemusím nič nechávať ležať ľadom.

Myslíš, že to zmení aj uvažovanie iných umelcov a ovplyvní spôsob, akým robia nahrávky?
Myslím, že s časom to bude mať nejaký dopad, a myslím, že koncept Flux sa bude dať využiť aj mimo oblasti hudby. Počkáme a uvidíme, ale viem, že moji fanúšikovia to milujú a aj pre mňa je to veľmi dobrá umelecká platforma. Trvalo to päť rokov, lebo musíš mať množstvo obsahu, ale teraz, keď je všetko na mieste, môžem pridávať koľko chcem a kedy chcem, a tým pádom žije Flux vlastným životom a nikdy nie je dokončený.

Jedným z kľúčových slov by mohla byť náhodnosť...
Presne. Flux nikdy nezahrá to isté rovnako. Po čase možno človek spozná piesne a motívy, ale zážitok bude mať vždy iný. Keď stlačíš play, tak nasledujúca hodina a pol hudby a vizuálna bude stále iná. Veľmi ma baví, ako môže ľudí vždy prekvapovať.

Akú rolu hrá náhodnosť v tvojom živote?
V mojej hudbe hrala vždy kľúčovú rolu. Nechávam náhodu hrať svoju hru a snažím sa z nej ťažiť. Kľúčom je prijať tie veci a urobiť z nich niečo dobré. Je to ako v živote, niečo sa zdá najprv hrozné, no postupne sa ukáže, že to nemusí byť až také zlé.

Veľké miesto v tvojom umení má aj vizuálna tvorba, nakoľko u teba vnemy jedného zmyslu dokážu aktivovať iné zmysly?
Mám to poprepájané rôznymi spôsobmi. Vieš, ja aj maľujem, nie profesionálne a nie pre druhých, ale len tak pre seba. A som trochu spisovateľ, som performer, hrám pred ľuďmi a som skladateľ a toto všetko je vizuálne prepojené, lebo zrak je najsilnejší zmysel. Vždy, keď hudbu píšem, si ju aj predstavujem vizuálne, takže moja hudba je často veľmi kinematografická.

S aplikáciou Flux si priblížil hudbu k budúcnosti. Kam dnes hudba smeruje?
Ťažko povedať. Ja veľmi nesledujem súčasnú hudbu, nemám veľa času. Viem, že pre mňa je budúcnosť Flux, aj keď tiež viem, že nie pre každého. Všetky druhy a prístupy k hudbe sú pre mňa stále otvorené. Celkovo to vyzerá, že sa hudba mení veľmi rýchlo a asi bude prepojená so svetom internetu. Na druhej strane sa zas ukazuje, že musíš ísť von a hrať hudbu pre skutočných ľudí, čo sa teraz javí dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.

Pokračování hledejte v magazínu Full Moon #57.

Info

Live: Adrian Belew Power Trio (us)
21. 4. 2017 19:30
Lucerna Music Bar, Praha
www.musicbar.cz/program/adrian-belew-power-trio-us

foto © Elina Richter

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Anketa: Vinyla publicistická

redakce 27.11.2020

Jsou podmínky ocenění Jany „Apačky“ Grygarové nastaveny správně? A jak je na tom domácí hudební žurnalistika? Ptáme se zástupců hudebních médií.

Petr Ostrouchov (Animal Music): Ježišmarjá, doufám, že to máš nahraný!

Michal Pařízek 26.11.2020

S Petrem Ostrouchovem o Arše Dagmar Voňkové, nutném odstupu i nenahraditelnosti živých koncertů.

Aneta Jochim, Petra Kašparová (Místo pro pět): Náš vzor jsou Tiny Desk koncerty

Jarmo Diehl 23.11.2020

Místo pro pět je koncertní série, kterou inspirovala tíha izolace během první vlny pandemie a pět retro židlí ze starého kinosálu. Co zakladatelky chystají?

Martin Zavadil (Dramox): Chceme, aby lidé mohli trávit více času s divadlem

su 18.11.2020

V době omezeného přístupu ke kultuře odstartovala digitální platforma Dramox, která na svém webu nabízí ke shlédnutí představení od desítek českých divadel.

Market: Sami za sebe

Michal Pařízek 13.11.2020

Pět chlápků, pět tracků a spousta odboček. O vlastním tempu, různosti představ a spolupracích na bázi přítelství, bez ohledu na příslušnost ke “scéně”.

Anna Mašátová (Nouvelle Prague): Měli bychom rozšířit své aktivity

Jarmo Diehl 11.11.2020

Anna Mašátová nově šéfuje i jedinému českému showcase festivalu Nouvelle Prague. Jaké to bylo, ale i jaké to bude do budoucna, s jakou nadějí se dívá do dalšího roku?

Lukáš Linhart (Life for Mires): Nespoutaná příroda je zdrojem inspirace

Aneta Martínková 10.11.2020

Tým projektu Life for Mires se snaží na území národního parku Šumava obnovit a chránit vysychající mokřady. I s Lenkou Dusilovou.

Vstupní prohlídka: Nichi Mlebom

redakce 08.11.2020

Rakouský hudebník se přestěhoval do Brna a rychle se stal součástí tamníalternativní scény.

George Cremaschi: Žít v Česku je fantastické

Anna Baštýřová 04.11.2020

PIO je spolek, který George vede spolu s Petrem Vrbou, je volným sdružením vynikajících hudebníků. Z jejich dílny vycházejí nesmírně zajímavé projekty.

Marek Hovorka (Mezinárodní festival dokumentárních filmů Ji.hlava): Otevřít netušené obzory

Aneta Martínková 27.10.2020

Mezinárodní festival dokumentárních filmů Ji.hlava letos proběhne online. Jak si udělat festival v obýváku? Řekl nám to jeho ředitel Marek Hovorka.