Články / Rozhovory

Od dědka k dítěti a dál (Adrian Belew)

Od dědka k dítěti a dál (Adrian Belew)

Pavol Gajdoš | Články / Rozhovory | 10.04.2017

Veci dnes musia byť rýchle, zaujímavé a s prvkom náhody, platí to aj pre hudbu. Toto si myslí šesťdesiatšesťročný Adrian Belew, a preto jeho nekonečná tvorivá energia vyústila v prelomové dielo s názvom Flux. Je to nevídaná interaktívna aplikácia, ktorá spája svet hudby, zvuku a vizuálneho umenia. Adrian nahral na všetky možné nástroje tisíce stôp, niektoré sú bližšie pesničkám, iné skôr sonickej architektúre. A to všetko s náhodou vlastnou počítaču, do ktorej môže vstúpiť aj poslucháč. Celé piesne, motívy, sóla, mixáž, inštrumentácia, texty, vokály, celý zvukový priestor, všetko je zrazu súčasť vždy inak zloženej skladačky. Nikdy sa neopakujúce plynúce umenie.

Narodil si sa ako Robert Steven Belew, kde sa vzal Adrian?
V kapele Sweetheart sme mali dvaja rovnaké meno, tak ja som sa rozhodol, že si k menu pridám Adrian. Bola to kapela, v ktorej ma objavil Frank Zappa. Nikdy sme nenahrávali, boli sme cover band a hrávali príležitostne po juhu, a aj keď sme neboli známi, boli sme dobrí.

Narodil si sa v Kentucky a teraz žiješ v Nashvillu. Dostala sa tradičná hudba z tejto oblasti do tvojho hudobného DNA?
Povedal by som, že ma skôr ovplyvnila hudba z rádia a filmov. Ale v severnom Kentucky bolo množstvo veľmi dobrých hudobníkov. Aj teraz, keď sa tam vraciam, ostanem z nich vždy očarený, aj keď okrem ľudí, čo tam žijú, ich nikto nepozná.

Nahrávanie unikátnej hudobnej aplikácie Flux trvalo vyše päť rokov. Keď tvoríš, ideš skôr po výsledku, alebo dôveruješ procesu?
Niekedy, keď chcem vytvoriť konkrétny zvuk, napísať skladbu, čo mám v hlave, idem po tom, a niekedy sa nechám len tak unášať procesom. Na Flux je nádherné to, že každý nápad sa počíta, nie je to ako pieseň, čo má mať tri slohy a dva refrény. Nie je to ten starý spôsob skladania, ale niečo, čo ma nakoplo úplne ináč a zvýšilo moju produktivitu, vyprázdnilo moje prastaré aj aktuálnejšie šuplíky. Teraz už nemusím nič nechávať ležať ľadom.

Myslíš, že to zmení aj uvažovanie iných umelcov a ovplyvní spôsob, akým robia nahrávky?
Myslím, že s časom to bude mať nejaký dopad, a myslím, že koncept Flux sa bude dať využiť aj mimo oblasti hudby. Počkáme a uvidíme, ale viem, že moji fanúšikovia to milujú a aj pre mňa je to veľmi dobrá umelecká platforma. Trvalo to päť rokov, lebo musíš mať množstvo obsahu, ale teraz, keď je všetko na mieste, môžem pridávať koľko chcem a kedy chcem, a tým pádom žije Flux vlastným životom a nikdy nie je dokončený.

Jedným z kľúčových slov by mohla byť náhodnosť...
Presne. Flux nikdy nezahrá to isté rovnako. Po čase možno človek spozná piesne a motívy, ale zážitok bude mať vždy iný. Keď stlačíš play, tak nasledujúca hodina a pol hudby a vizuálna bude stále iná. Veľmi ma baví, ako môže ľudí vždy prekvapovať.

Akú rolu hrá náhodnosť v tvojom živote?
V mojej hudbe hrala vždy kľúčovú rolu. Nechávam náhodu hrať svoju hru a snažím sa z nej ťažiť. Kľúčom je prijať tie veci a urobiť z nich niečo dobré. Je to ako v živote, niečo sa zdá najprv hrozné, no postupne sa ukáže, že to nemusí byť až také zlé.

Veľké miesto v tvojom umení má aj vizuálna tvorba, nakoľko u teba vnemy jedného zmyslu dokážu aktivovať iné zmysly?
Mám to poprepájané rôznymi spôsobmi. Vieš, ja aj maľujem, nie profesionálne a nie pre druhých, ale len tak pre seba. A som trochu spisovateľ, som performer, hrám pred ľuďmi a som skladateľ a toto všetko je vizuálne prepojené, lebo zrak je najsilnejší zmysel. Vždy, keď hudbu píšem, si ju aj predstavujem vizuálne, takže moja hudba je často veľmi kinematografická.

S aplikáciou Flux si priblížil hudbu k budúcnosti. Kam dnes hudba smeruje?
Ťažko povedať. Ja veľmi nesledujem súčasnú hudbu, nemám veľa času. Viem, že pre mňa je budúcnosť Flux, aj keď tiež viem, že nie pre každého. Všetky druhy a prístupy k hudbe sú pre mňa stále otvorené. Celkovo to vyzerá, že sa hudba mení veľmi rýchlo a asi bude prepojená so svetom internetu. Na druhej strane sa zas ukazuje, že musíš ísť von a hrať hudbu pre skutočných ľudí, čo sa teraz javí dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.

Pokračování hledejte v magazínu Full Moon #57.

Info

Live: Adrian Belew Power Trio (us)
21. 4. 2017 19:30
Lucerna Music Bar, Praha
www.musicbar.cz/program/adrian-belew-power-trio-us

foto © Elina Richter

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Nejlepší texty Full Moonu 2020. Julie Hrnčířová: Ráda vymýšlím příběhy

su 08.01.2021

Sochař a fotograf Richard Wentworth prohlásil, že cigaretová krabička, podpírající nohu od stolu může mít v sobě větší sílu než sochy Henryho Moorea... Rozhovor.

Nejlepší texty Full Moonu 2020. Libuše Jarcovjáková: Sednu na náměstí a čekám, co přijde

Michal Pařízek 08.01.2021

Její výstavu Evokativ vyhlásil britský deník The Guardian výstavou roku, většina snímků přitom vznikla před několika desítkami let. Talent a dílo Libuše Jarcovjákové v rozhovoru Michala Pařízka.

Nejlepší texty Full Moonu 2020: K uzdravení potřebujeme jen mír (Aigel)

Maria Pyatkina 07.01.2021

Právě zážitky ze soudní síně, komunikace s orgány a návštěv milovaného v cele daly vzniknout projektu Aigel, který přinesl do ruského undergroundu nová ostrá témata.

Jiří Kotača (Cotatcha Orchestra): Bigbandová scéna zažívá renesanci

Anna Mašátová 07.01.2021

Co přinesla letošní krize, co musí zvládat kapelník i jaký je stav bigbandové scény hodnotí v následujícícm rozhovoru kapelník Cotatcha Orchestra.

Nejlepší texty Full Moonu 2020: Tomáš Tkáč: Akordů máš sedm - a dva jsou na píču

Lukáš Grygar 06.01.2021

"Tomáše jsem potkal v jeho pětadvaceti, teď si ke třicetinám nadělil druhou sólovou desku a navrch debut dvojice Něco něco, kterou tvoří s Alžbětou Trusinovou." Grygar zpovídá Tkáče.

Nejlepší texty Full Moonu 2020: Dan Bejar (Destroyer): V tu chvíli to poznáš

Jakub Peřina 06.01.2021

"Představte si, že je vám čtyřicet sedm let a vydáváte svojí dvanáctou desku. Jaké jsou vůbec šance, že bude jedna z vašich nejlepších?" ptá se Jakub Peřina v rozhovoru s…

Lukáš Heczko (Lodičky Dokořán): Válčíme s předsudky vůči Karviné

Golden Schwarz 18.12.2020

Iniciativa Dokořán se jmenuje sdružení, které už roky dělá Karvinou lepší. Jak se místu daří?

Miloš Hroch, Karel Veselý: Nechceme ghetto, kde se bavíme pořád ve stejné sestavě

Libor Staněk 15.12.2020

Playlisty temných nálad několika posledních dekád, které se přívalem společenských krizí stávají čím dál úzkostnějšími? Nejen o knize dua Veselý Hroch.

Bare Escape: Měli bychom chodit do ulic nadávat

Nela Bártová 14.12.2020

Měli bychom chodit do ulic více demonstrovat a nadávat. Snad brzy přijde událost, která vyvolá chybějící spontánnost, říkají Bare Escape, kteří letos chystají už druhou desku.

Full Moon 10: Šéfredaktorské tipy Michala Pařízka

redakce 10.12.2020

Poslední výběr nejlepších textů za deset let Full Moonu připravil šéfredaktor Michal Pařízek.