Pavol Gajdoš | Články / Recenze | 29.08.2016
Paul Gilbert sa už na začiatku kariéry pred dobrými tridsiatimi rokmi pridal na stranu pozitívnej hudby, prístupnej pre každého a v poslednej dobe si túto pozíciu ešte upevňuje. Či už to bolo so šialencami Racer X, svojho názvu hodnými Mr. Big, na nespočetných hosťovačkách alebo na skvelých sólových albumoch, Paul Gilbert predstavuje virtuozitu s prirodzene vycibreným vkusom a nadhľadom.
I Can Destroy je od začiatku do konca plná emócií, dýcha, šľape, nebojí sa progresu a čo je dôležité u človeka v minulosti vypredávajúceho svetové arény, neklame. Gilbert vie stále písať sebavedomé piesne a jeho cit pre detail hlavne čo sa týka gitarovej hry tu naozaj vyniká. Pre všetkých fanúšikov šiestich strún môže album predstavovať až meditačnú hudbu s najzdravšími hráčskymi nuansami slúžiacimi zvukovému liečeniu, aké skôr poznáme z analógovej éry veľkých gitarových mágov. Album stojí na silných piesňach, citlivom no neprvoplánovom skladaní a vyrovnanej atmosfére zloženej z veľmi sofistikovaného pnutia medzi radostnou ambicióznosťou a ľahkosťou vyrovnaného človeka v strednom veku.
Z dosky sa na nás valí classic rock, heavy metal, nadupaný rock’n’roll, elektrické blues, (power) pop, všetko rovnako vášnivé ako pohodové. Neskrývajú sa za moderné steny hluku a vesmírne efekty, ale jednoducho sú medzi rukami hráčov a ušami poslucháčov. V textoch Gilbert stavia na vlastných skúsenostiach z osobného, muzikantského, imaginárneho a po novom otcovského sveta, vo výbere slov je priateľský a na päťdesiatnika dostatočne adresný. Radosť z hudby srší z každého tónu, z presných groovov bubeníka Thomasa Langa, Gilbertovho civilne znejúceho vokálu či z precíznych výkonov kapely. Paul Gilbert nie je vizionár, ale skôr akýsi kronikár elektrickej gitary, ktorý sa vyjadruje cez jej starý známy jazyk, no jeho vety a v nich obsiahnuté myšlienky sú naozaj jeho.
Paul Gilbert - I Can Destroy (EARmusic, 2016)
www.paulgilbert.com
Viktor Hanačík 17.04.2024
Je to deska designovaná spíš pro klubové soundsystémy a podzemní parkety, ale obstojí i pro introspektivní poslech.
Martin Šinkovský 14.04.2024
I když autoři textu opakovaně tvrdí, jak složitě se jejich práce vysvětluje a obhajuje, skutečností je, že základní pravidla a kompetence jsou jednoduché a logicky vyvoditelné.
Matej Žofčín 09.04.2024
Od konceptu zdanlivo upustil, upustil aj od unikátného frázovania, ostali len spievavé refrény a téma lásky, ktorá je však omnoho plytkejšia ako na debute.
Tereza Bartusková 01.04.2024
Deska vypráví nejen o lásce, ale i o smutku nebo touze po nedosažitelném, vděčnosti, a především o minulosti, nad kterou čas od času lpíme všichni.
Veronika Vagačová 29.03.2024
Dvaja interpreti známi zo svojich vlastných projektov v rámci alternatívnej scény sa nedávno spojili pri albume Decision Paralysis.
Filip Peloušek 25.03.2024
Jejich pojetí rocku s prvky gothic punku nedává moc prostoru pro jednoduchou zaměnitelnost.
Jiří V. Matýsek 10.03.2024
Hudba tu plyne s fantastickou lehkostí, při pozornějším poslechu ale jasně vyplývá komplexnost, s níž se musel opavský kytarista vyrovnat.
Dan Sywala 19.02.2024
Ke slunné Makarské se blíží nevyzpytatelná tma. To je výjev, který bych přál cestovatelům, kteří se spokojí s prvoplánovým strávením letní dovolené.
Jiří V. Matýsek 16.02.2024
Leaving of Liverpool nebo na Dylanovu Maggie’s Farm odkazující skladba Maggie’s Ship jsou příjemným oťukáváním nových teritorií.
Dušan Šuster 12.02.2024
Left field je defenzívna bejzbalová pozícia a hráč, ktorý ju zastáva, býva vraj najosamelejším na ihrisku.