Články / Reporty

Pestré farby neo-soulu (Jordan Mackampa)

Pestré farby neo-soulu (Jordan Mackampa)

Jonáš Sudakov | Články / Reporty | 08.12.2019

Zakladať si názor na človeku z jeho vzhľadu je neskutočne povrchné a ponižujúce pre osobu, ktorá je tvorená množstvo komplexných vlastností. Keď sa však niekto pozrel na plagát ku koncertu Jordana Mackampa v Café V Lese, tak musel zostať hlboko presvedčený, že sa jedná o bezprostredne príjemného a srdečného jednotlivca. V obyčajnom šedom svetri a s drobnou zimnou čiapkou sa podobá na Marvina Gayea nielen vizuálne, ale v jeho tvorbe je počuť aj dušu tejto legendy. Inšpirovaný hviezdami soulovej hudby je Mackampa majstrom v budovaní chytľavých a srdcervúcich piesní.

Z neveľkého počtu európskych zastávok, ktoré by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky, si Mackampa vybral aj Prahu a za jeden večer ju premaľoval pestrými farbami neo-soulu. Síce so svojou tvorbou obieha britský hudobník kluby už dva roky, ale debutový album je stále v pomerne ďalekej budúcnosti (apríl 2020). O čo sa však snaží viac, je zbavenie sa nálepky pesničkára s akustickou gitarou, ktorá sa s ním istú dobu vezie. Vo vršovickom klube tak aj staršie piesne predstavoval v energickejších a soulovejších variáciách s klasickou zostavou bubny, basa, gitara. Naproti nahratým verziám zo Spotify, ktorých produkcia sa mení pieseň od piesne, tak naživo zneli oveľa príbuznejšie a osobitejšie. Nacvičené kompozície bol nútený v štvrtine koncertu mierne pozmeniť kvôli poruche elektroakustickej gitary a pred hitom What Am I žartovne prehodil, že musí prejsť na elektrinu ako Bob Dylan. Najväčšou devízou neo-soulového muzikanta je však stále jeho jedinečný hlas. Práve ten núti k neustálym prirovnaniam k umelcom ako Bill Withers a aj v popovejších piesňach (Parachutes) zapĺňal komorné priestory hrejivým a rozcíteným prejavom. S odstupom od mikrofónu bol jeho vokálny prejav ešte pôsobivejší a duchaplné výkriky textu piesne Midnight mali omnoho väčšiu silu: „The midnight hour, it gets colder/ We're moving closer/ The closer the better.“

Keď takéto momenty dozneli a publikum zostalo nadšené čakať na pokračovanie, tak namiesto tichého úžasu prevládala v komorných priestoroch klubu skôr barová atmosféra. Občas ale ani hudba nebola zábranou pre konverzácie a zdalo sa, že pre niekoľkých návštevníkov bola kapela iba pozadím pre ich sobotňajší večer. Najviac to však mrzelo, keď sa zhasli svetlá a Mackampa sa snažil o intímnejšiu chvíľu, ale ľudí museli utišovať aj barmani. Pominúc od tohto faktu boli ostatné interakcie s fanúšikmi čarovné. Spevák s konžskými koreňmi si z poslucháčov vytvoril miniatúrny zbor, ktorý mu počas koncertu robil doplňujúce vokály. V závere piesne Yours To Keep sa tak spájal jeho soulový spev s harmóniami publika a energickými gitarami do celku, ktorý by sa mohol kľudne nahrať na album a okamžite vydať.

O zámere tohto turné povedal Jordan Mackampe pre Atwood Magazine: „Napriek tomu, že sú teraz moje koncerty o trochu väčšie, chcem, aby aj tak prebehlo to dôverné spojenie medzi jednotlivcami. Viem, že je to dosť ťažké, ale veľmi sa snažím, aby som to dosiahol.“ Počas koncertu síce tejto snahe isté aspekty prekážali, ale vychádzajúca hviezda neo-soulu zo seba aj tak vydala mnoho magických tónov. Ako predznamenanie kvalít prichádzajúceho debutu to určite stačilo.

Info

Jordan Mackampa (uk)
7. 12. 2019 Café V Lese, Praha

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Cesta Kataríny Málikové k Prophetu

Vadim Petrov 24.01.2020

Máliková se ráda oddává experimentování s vybavením a o drum machines dokáže vyprávět se zapálením jako málokdo.

Jazz dvou kontinentů (Jorge Rossy Vibes Quintet)

David Bláha 20.01.2020

Úvodní melodie připomene tvorbu Thelonia Monka, což vlastně vypovídá i o celém výrazu a zvuku, který skupina vytváří...

Sub Focus – kdo chodí na starý djs?

Vadim Petrov 19.01.2020

Sub Focus nastoupí, potřese Bifidovi rukou a vypálí Rock It v double dropu s Take You Higher od Wilkinsona, synergické double dropy padají jeden za druhým téměř bez ustání.

Povolený sentiment na Balkáně (Božo Vrećo)

Ana Fligić 31.12.2019

Typické dlouhé vlasy, dramatický make-up, plnovous, elegantní, nejčastěji vlastnoručně navržené šaty, vysoké podpatky. Sevdah v Bělehradu.

Něco mezi (J.I.D)

Daniel Nádler 23.12.2019

Nevím, jestli zrovna tahle situace mu dodala kuráž nebo co se v něm zlomilo, ale pak bylo všechno jinak.

Náboženství: Island (Árstíðir)

Aneta Kohoutová 16.12.2019

Celým večerem se nese velký důraz na kořeny a pospolitost, chvílemi se v téhle situaci cítím trochu stísněně jako na sektářském kázání, do poznámek si píšu - guru feeling.

Bert & Friends jsou SUPR

Andrea Bodnárová 14.12.2019

Bezčasá benzinka se zjevuje v neonové záři a v místnosti nad ní jsou plyšová chlupatá křesla a misky s tutti frutti žvýkačkami.

Nikdy nejste doopravdy sami (Planes Mistaken for Stars)

Lukáš Grygar 12.12.2019

Středa dopoledne, hraje mi Neil Young, deska Broken Arrow, kterou zakládající kytarista Planes Mistaken for Stars považoval za trestuhodně nedoceněnou.

Tváře povědomé i nepřítomné (PAF Olomouc)

Viktor Palák 10.12.2019

„Po pravdě – nevim,“ odvětila jedna z porotkyň Chalupeckého ceny Vjera Borozan, když se jí moderátoři zeptali, zda se opravdu baví, anebo zda to jen předstírá...

Na kusy (Cult of Luna & spol.)

Jakub Koumar 09.12.2019

The Fall. Světla žhnou a gradující hudba jako by trhala kusy sebe sama a ty padají z pódia do hlediště.