Pohoda 2017. Deň druhý. Dáša Fon Fľaša, Thurston Moore.

Ako povedali Slaves: "It´s first night of the festival, don´t ruin it for yourself." Niektorým sa to podarilo viac, iným menej. Je mi ľúto chlapca od vedľa, ktorému zdrhla holka zo stanu, lebo bol nepohodlný. Podstatne viac ma mrzí, že o tom informoval široké okolie. Pohoda sa prebudila do daždivého druhého dňa. Festivalové masy sa presunuli do stanov, ale atmosféra sa nemení. Prvé ranné rozhodnutie spočíva v raňajkách. Palacinky, alebo burito?

Deň sa rozbieha pomaly. Nasávame atmosféru a čakáme na Dášu Fon Fľašu. O tretej už rúbe akustické punkovice a balady v Cafe Kušnierik, ktoré je plné, a ja si ho vychutnávam v netradičnom prostredí. Aby sme neboli len ako burani, ideme do Týždňa na diskusiu, lebo aj o tom je Pohoda. Ďalšia kapela až o ôsmej, takže sa túlam a objavujem. Som dotiahnutý na Birdy a rovno do predného radu. A nakoniec si to užijem. Len osmnásťročná Birdy s kapelou predvádza inteligentný, melancholický pop, miestami skĺzne k rýchlejšiemu tempu. Sebavedomo na klavír prechádza celým setom, sem tam úsmev a poďakovanie. Rozhodne jej nemožno uprieť charizmu.

fotogalerie z festivalu tady a zde

Thurston Moore. Po včerajších Slowdive sa zasa teším na masívne steny zvuku, hluku a šumu. V jeho podaní všetko dáva zmysel, aj keď vám hučí v ušiach. Kapela zrýchľuje, spomaľuje, skladby sa naťahuju aj na desať minút. Tribúny sú síce viac menej zaplnené, pred pódiom už menej. Moore by si zaslúžil väčšie publikum. Odchádzam, začína znova pršať.

Párty nevyhasína. Ocitám sa na bizarnej elektronike, v Garáži hrá do rána metal. Posledný, rovnako nabitý deň je už skoro pred nami.