Články / Reporty

Polyrytmická vážnosť Hidden Orchestra

Polyrytmická vážnosť Hidden Orchestra

Jana Michalcová | Články / Reporty | 21.11.2015

Hidden Orchestra nie je vôbec typický orchester v tom zmysle, že by prišlo do Roxy tridsať huslistov s ďalšími tridsiatimi inštrumentalistami a zabili nás svojou precíznou muzikálnosťou. Aj keď na tom druhom niečo bude. Jedny husle, dvoje bicie a Joe Acheson v úlohe dirigenta a príležitostného basgitaristu. Dokonalá ukážka toho, keď sa stretne jazz, vážna hudba a elektronika v jednom akorde.

Ambientný jazz bol ako predkrm v podobe Zabelov Group, dvojice, ktorá už raz úspešne predskočila pred Hidden Orchestra minulý rok na brnenskej Fléde. Energické groovovanie a vlniaci sa akordeón okrem minimalistického zážitku priniesli aj predzvesť zlého ozvučenia. Už dávno neplatí, že harmonika patrí do dychovky alebo do folklórneho súboru, ale tandem s bicími? Romantická paľba! Zabelov budeme vídať čoraz častejšie a hanblivosť sa z nich vytratí, to sa stáva zaujímavým kapelám.

Klub sa postupne plnil a priestor pod pódiom ostal paradoxne prázdny. Hustota sa zvyšovala až smerom ďalej, ale kto by tam chodil? Na pódiu sa začalo pracovať, aby sa publikum mohlo zahĺbiť do svojho vnútra. Reorchestrations. Nový, remixový album produkovaný Achesonom si zobral svoj podiel v stredu večer na vyše hodinovom sete. Je to tretí release od založenia, už po dvoch regulérnech štúdiovkách si projekt získal širokú škálu fanúšikov (intelektuáli sú cenení). Na nejaké veľké gestá sa nemyslí, Hidden Orchestra sú o zvuku a emócii. Pri započúvaní sa je stále ťažko uveriť, že sú to husle a nie harfa, na ktoré hrá Poppy Ackroyd, a tentokrát nebol problém vo zvuku. Pri nich však máte pocit, že za nimi stojí celý orchester, ktorý si niekde pod pultom skrývajú. Kedysi bývali úderové nástroje v úzadí a bolo im dovolené si občas buchnúť do tympanu a teraz kombinácia dvoch bicích je to, čo dodáva silu vystúpeniu a nedovoľuje mu upadnúť do monotónnosti. Dvojica Tim Lane a Jamie Graham dokáže navodiť pocit rockového feelingu a vzápätí zdvojnásobiť tempo a vyrobiť niečo ako vážnu tanečnú elektro hudbu. Na veľkú radosť nás všetkých zaznel remix Disquiet vypožičaný od Floexa, ktorý práve Achesonovi vďačí za nálepku prestížneho vydavateľstva Denovali. Ďalšou radosťou a domácou výpožičkou bol Jindra Pavliš, člen Clarinet Factory, s ktorým odohrali remix 5 Steps. Pokračovalo sa v temnejšom duchu a čoraz viac som si uvedomovala príťažlivosť ich produkcie a že to celé má zmysel.

Set sa blížil ku koncu a myšlienka, že toto nie je kapela, ktorá rozdáva prídavky na počkanie, sa rozplynula pri skladbe Thograinn Thograinn. Nakoniec bola skvelým záverom ozvláštňujúcim posledné minúty a zabezpečila, že ste nešli domov presýtení atmosféričnosti.

Info

Hidden Orchestra (uk)
18. 11. 2015 Roxy, Praha

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

House (není) pro starý? (Ross from Friends)

redakce 18.05.2019

Outsider house plný drobných glitchů a neuhlazených samplů držel pevné tempo, zaťatý groove a hra s intenzitou ve skladbě Project Cybersyn...

Vražedné tempo (Anifilm 2019)

redakce 15.05.2019

Kino Světozor má pořád stejně specifické aroma, květnové počasí v Třeboni je pořád stejně matoucí a řada u asijského okýnka je pořád stejně dlouhá?

Donaufestival 2019: Co bylo nejvíc

redakce 09.05.2019

Donaufestival je pravidelně sázkou na kvalitní dramaturgii zasazenou do kulis historického rakouského městečka Kremže. Co bylo letos tím nejlepším? Nejen koncerty...

Tradice a progres, ruku v ruce (GoGo Penguin)

redakce 02.05.2019

Mrštné pianové kudrlinky v hravém songu Window přehazovaly otěže z jednoho nástroje na druhý, až se rozeběhly každý jinou cestou, stále však dokonale sehrané.

Pryč s hranicemi (Coilguns, Wrong, Or)

redakce 28.04.2019

Vlasatí řízci, těžkotonážní riffy a skučivá sóla, Wrong vrátili koncert do zajetých kolejí headbangingu a poga s jasným rozdělením pozic.

Pastelové barvy krve Goblin

redakce 17.04.2019

Pastelové barvy, jemná klišé, ostré nože, cákance krve a béčkové, rudomodré mysteriózno. Claudio Simonetti a jeho Goblin.

Trápení kokainové kočičky (Tess Parks)

redakce 15.04.2019

Koncert Tess Parks nenabídl zrovna moc argumentů, proč tuhle slečnu raději neposlouchat doma. Nabídl ale jednu neodbytnou otázku. Jenom jednu?

Moravské lidovky? Jedině s americkým přízvukem. (Dálava)

redakce 12.04.2019

Zcela zásadní byly nápadité instrumentace charakterizované elektrickou či akustickou kytarou Arama Bajakiana (John Zorn, Lou Reed, Diana Krall). Staré melodie, nová podání. Dálava.

Nejen na vlně italského diska (CPH:DOX)

redakce 04.04.2019

Tentokrát mezi Munchovým výkřikem a přiléhavými blyštivými oblečky. CPH:DOX naposledy.

Charismatický introvert (Night Lovell)

redakce 02.04.2019

Night Lovellův hluboký a místy až strašidelný hlas v člověku obvykle dokáže rozpohybovat samotné vnitřní orgány.