Články / Reporty

Polyrytmická vážnosť Hidden Orchestra

Polyrytmická vážnosť Hidden Orchestra

Jana Michalcová | Články / Reporty | 21.11.2015

Hidden Orchestra nie je vôbec typický orchester v tom zmysle, že by prišlo do Roxy tridsať huslistov s ďalšími tridsiatimi inštrumentalistami a zabili nás svojou precíznou muzikálnosťou. Aj keď na tom druhom niečo bude. Jedny husle, dvoje bicie a Joe Acheson v úlohe dirigenta a príležitostného basgitaristu. Dokonalá ukážka toho, keď sa stretne jazz, vážna hudba a elektronika v jednom akorde.

Ambientný jazz bol ako predkrm v podobe Zabelov Group, dvojice, ktorá už raz úspešne predskočila pred Hidden Orchestra minulý rok na brnenskej Fléde. Energické groovovanie a vlniaci sa akordeón okrem minimalistického zážitku priniesli aj predzvesť zlého ozvučenia. Už dávno neplatí, že harmonika patrí do dychovky alebo do folklórneho súboru, ale tandem s bicími? Romantická paľba! Zabelov budeme vídať čoraz častejšie a hanblivosť sa z nich vytratí, to sa stáva zaujímavým kapelám.

Klub sa postupne plnil a priestor pod pódiom ostal paradoxne prázdny. Hustota sa zvyšovala až smerom ďalej, ale kto by tam chodil? Na pódiu sa začalo pracovať, aby sa publikum mohlo zahĺbiť do svojho vnútra. Reorchestrations. Nový, remixový album produkovaný Achesonom si zobral svoj podiel v stredu večer na vyše hodinovom sete. Je to tretí release od založenia, už po dvoch regulérnech štúdiovkách si projekt získal širokú škálu fanúšikov (intelektuáli sú cenení). Na nejaké veľké gestá sa nemyslí, Hidden Orchestra sú o zvuku a emócii. Pri započúvaní sa je stále ťažko uveriť, že sú to husle a nie harfa, na ktoré hrá Poppy Ackroyd, a tentokrát nebol problém vo zvuku. Pri nich však máte pocit, že za nimi stojí celý orchester, ktorý si niekde pod pultom skrývajú. Kedysi bývali úderové nástroje v úzadí a bolo im dovolené si občas buchnúť do tympanu a teraz kombinácia dvoch bicích je to, čo dodáva silu vystúpeniu a nedovoľuje mu upadnúť do monotónnosti. Dvojica Tim Lane a Jamie Graham dokáže navodiť pocit rockového feelingu a vzápätí zdvojnásobiť tempo a vyrobiť niečo ako vážnu tanečnú elektro hudbu. Na veľkú radosť nás všetkých zaznel remix Disquiet vypožičaný od Floexa, ktorý práve Achesonovi vďačí za nálepku prestížneho vydavateľstva Denovali. Ďalšou radosťou a domácou výpožičkou bol Jindra Pavliš, člen Clarinet Factory, s ktorým odohrali remix 5 Steps. Pokračovalo sa v temnejšom duchu a čoraz viac som si uvedomovala príťažlivosť ich produkcie a že to celé má zmysel.

Set sa blížil ku koncu a myšlienka, že toto nie je kapela, ktorá rozdáva prídavky na počkanie, sa rozplynula pri skladbe Thograinn Thograinn. Nakoniec bola skvelým záverom ozvláštňujúcim posledné minúty a zabezpečila, že ste nešli domov presýtení atmosféričnosti.

Info

Hidden Orchestra (uk)
18. 11. 2015 Roxy, Praha

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Full Moon 10: Pokora je dar. Wovenhand (us) 1. 6. 2010 Bush Hall, Londýn, UK

Pavel Vulterýn 01.04.2020

Všechny tváře Grazu: Poznámky z Elevate 2020

Václav Adam, Jan Starý 11.03.2020

Rakouský festival nepatří k těm největším, ale sestavu nabídl prvotřídní a zejména skvěle využil možnosti města.

Zasnená ženská melanchólia (Agnes Obel)

Lucia Banáková 10.03.2020

Štyri dámy na pódiu a jemná dávka škandinávskej melanchólie nasvietená modro ružovými farbami.

„Energy crew, kde ste?!“ (Stormzy)

Jonáš Sudakov 05.03.2020

Lúč svetla neustále sledoval Stormzyho po pódiu, a keď zostal osamotený v tme, na chvíľu z neho šiel dojem, ktorý miestami rezonoval aj na albume Heavy Is The Head.

Vájb devadesátek je zpátky! (Pushteek Fest)

waghiss666 29.02.2020

Z koncertů se čím dál více vytrácí jakýsi aspekt vzrušujícího nebezpečí. Budu nadosmrti vzpomínat na všechny barvy, riffy, rytmy, tváře a pocity z tohohle večera.

Jen začátek nečeho velkého (Algiers)

waghiss666 24.02.2020

Půldruhé hodiny večírku u konce světa? Prý kdyby se o slovo nehlásila tradiční páteční diskotéka, hráli by ještě dýl. A mi by ani to nestačilo.

Vyprodaná Akropole? John Wolfhooker se hlásí o slovo.

Kateřina Ondráčková 24.02.2020

V dnešní době se žánrová vyhraněnost už moc nenosí, u John Wolfhooker se dlouhodobě osvědčila fúze screama, čistých vokálů, djentu a nově i elektro samplů.

Ho99o9 uspořádali obskurní hlukový dýchánek

Vojtěch Podjukl 24.02.2020

Frustrace je v hudbě silně znát a poskytuje zdroj energie, kterou jsou schopni na jevišti přetavit v dramatickou a absurdní podívanou.

Soundtrack do nového města (Black Marble & Panther Modern)

Sabina Coufalová 20.02.2020

Černá vládla všem. Snad nezavlaje i nad Kasárnami, hovory o budoucnosti karlínského prostoru se vynořovaly celý večer.

Efterklang v euforii. Archa též.

Veronika Mrázková 18.02.2020

Tak čistou a elektrizující radost není možné zažít často, byť se vám vystoupení líbí sebevíc... Stalo se v Divadle Archa.