Jana Michalcová | Články / Reporty | 21.11.2015
Hidden Orchestra nie je vôbec typický orchester v tom zmysle, že by prišlo do Roxy tridsať huslistov s ďalšími tridsiatimi inštrumentalistami a zabili nás svojou precíznou muzikálnosťou. Aj keď na tom druhom niečo bude. Jedny husle, dvoje bicie a Joe Acheson v úlohe dirigenta a príležitostného basgitaristu. Dokonalá ukážka toho, keď sa stretne jazz, vážna hudba a elektronika v jednom akorde.
Ambientný jazz bol ako predkrm v podobe Zabelov Group, dvojice, ktorá už raz úspešne predskočila pred Hidden Orchestra minulý rok na brnenskej Fléde. Energické groovovanie a vlniaci sa akordeón okrem minimalistického zážitku priniesli aj predzvesť zlého ozvučenia. Už dávno neplatí, že harmonika patrí do dychovky alebo do folklórneho súboru, ale tandem s bicími? Romantická paľba! Zabelov budeme vídať čoraz častejšie a hanblivosť sa z nich vytratí, to sa stáva zaujímavým kapelám.
Klub sa postupne plnil a priestor pod pódiom ostal paradoxne prázdny. Hustota sa zvyšovala až smerom ďalej, ale kto by tam chodil? Na pódiu sa začalo pracovať, aby sa publikum mohlo zahĺbiť do svojho vnútra. Reorchestrations. Nový, remixový album produkovaný Achesonom si zobral svoj podiel v stredu večer na vyše hodinovom sete. Je to tretí release od založenia, už po dvoch regulérnech štúdiovkách si projekt získal širokú škálu fanúšikov (intelektuáli sú cenení). Na nejaké veľké gestá sa nemyslí, Hidden Orchestra sú o zvuku a emócii. Pri započúvaní sa je stále ťažko uveriť, že sú to husle a nie harfa, na ktoré hrá Poppy Ackroyd, a tentokrát nebol problém vo zvuku. Pri nich však máte pocit, že za nimi stojí celý orchester, ktorý si niekde pod pultom skrývajú. Kedysi bývali úderové nástroje v úzadí a bolo im dovolené si občas buchnúť do tympanu a teraz kombinácia dvoch bicích je to, čo dodáva silu vystúpeniu a nedovoľuje mu upadnúť do monotónnosti. Dvojica Tim Lane a Jamie Graham dokáže navodiť pocit rockového feelingu a vzápätí zdvojnásobiť tempo a vyrobiť niečo ako vážnu tanečnú elektro hudbu. Na veľkú radosť nás všetkých zaznel remix Disquiet vypožičaný od Floexa, ktorý práve Achesonovi vďačí za nálepku prestížneho vydavateľstva Denovali. Ďalšou radosťou a domácou výpožičkou bol Jindra Pavliš, člen Clarinet Factory, s ktorým odohrali remix 5 Steps. Pokračovalo sa v temnejšom duchu a čoraz viac som si uvedomovala príťažlivosť ich produkcie a že to celé má zmysel.
Set sa blížil ku koncu a myšlienka, že toto nie je kapela, ktorá rozdáva prídavky na počkanie, sa rozplynula pri skladbe Thograinn Thograinn. Nakoniec bola skvelým záverom ozvláštňujúcim posledné minúty a zabezpečila, že ste nešli domov presýtení atmosféričnosti.
Hidden Orchestra (uk)
18. 11. 2015 Roxy, Praha
Veronika Miksová, Kryštof Kočtář 16.04.2024
Na koncerty chodíme v Brně často, ale sklepní scénu Husy na provázku nebo Komorní sál JAMU jsem ještě nikdy neviděl tolik přeplněné jako během Faunu...
Julia Pátá 15.04.2024
Početné publikum pražské Archy+, ve které se letos usadil promotérský kolektiv Heartnoize, kvapem obsazuje místa ve velkém sále multifunkčního prostoru...
Kryštof Kočtář 13.04.2024
Když jim roku 2020 vyšlo album Liebe, psal mi kamarád nadšeně: „Ty vole, čeští Natural Snow Buildings!“ Přestože jsem s jeho zjednodušením nesouhlasil, radost jsem sdílel.
Jakub Veselý 12.04.2024
Na pripravené gitary a klávesy dopadla tma, ktorú po chvíli rozrazilo intenzívne biele svetlo prechádzajúce do stroboskopického prerušovania rozplynutého do hustej hmly.
Dominik Polívka 08.04.2024
Večírek pod taktovku Jednoty s dystopickými kulisami štvanického Fuchsu a ještě dystopičtější produkcí vystupujících.
Marek Hadrbolec 08.04.2024
Paroháče vystřelují do vzduchu a nad nimi se šklebí obličeje s corpsepaintem a falešnou krví. Na pódiu povlávají černé pláště a volány rudé košile.
Kryštof Kočtář 02.04.2024
Tentokrát v pozici „strejc edž“, jak bylo nazváno jejich aktuální turné, tedy jako kapela, co nepije.
Kryštof Kočtář 31.03.2024
Zkraje byla zdrojem světla drobná baterka, s níž si Morten Gass hledal cestu k nástrojům, tedy bicí soupravě, klávesám a kytaře.
Tomáš Jančík 28.03.2024
I tak, nebo právě proto vyzařuje Kaleida stále přitažlivější hřejivý komfort, ze kterého se těžko odchází.
waghiss666 24.03.2024
Moc krásnějších ženských jsem na pódiu neviděl, a to opakovaně. A Annet X to o sobě ví, nestydí se za svůdnost a ladně tančí na hraně s podbízivostí.