Články / Recenze

Prechod do serióznej roviny (Rich Brian)

Prechod do serióznej roviny (Rich Brian)

Jonáš Sudakov | Články / Recenze | 12.10.2019

Prerod z vtipnej internetovej postavy do pozície vážneho hudobníka nie je ľahký. Tyler, the Creator na to potreboval desať rokov a mnohým iným umelcom sa za takú dlhú dobu ani nepodarilo udržať publikum. Rapper Rich Brian získal popularitu v roku 2016 debutovým singlom Dat Stick. Videoklip, kde sedemnásťročný indonézsky chlapec rapuje o zabíjaní policajtov do trapového beatu a s kamarátmi máva zbraňami zaujal najmä svojim humorným vyznením. Následne sa z Rich Briana stala virálna senzácia, ale z jeho novšej tvorby a rozhovorov je zjavné, že ambície má iné. Teraz prichádza s novým albumom The Sailor, čo je zatiaľ jeho najjasnejší pokus o prechod do serióznej roviny.

Táto zmena je zjavná už pri výbere producenta. Stal sa ním Bekon, ktorý je známy najmä vďaka svojej práci na DAMN. od Kendricka Lamara. Aj do tohto projektu priniesol zmes rapovej mohutnosti s hlbokými basami a tvrdými bubnami, a popového cítenia s príjemnými melódiami. Túto popovosť Brian sekunduje spevom, ktorý nie je utopený vo vrstvách auto-tune, ale naopak aj svojím prirodzeným hlasom dokáže udržať refrén ako napríklad na Drive Safe alebo No Worries. V podobnom uvoľnenom duchu sa nesie aj óda na leto 100 Degrees.

Po zábave ale prichádza vytriezvenie, a keď sa Rich Brian snaží ukázať v zrelšej forme, nefunguje vždy všetko ako by malo. V závere úvodnej skladby The Sailor sa objavuje časť s hovoreným slovom, kde opisuje ako vyjde z obchodu, stretne malé dievča a rozpráva sa s ním. Sekcii očividne inšpirovanej Lamarovým BLOOD., avšak chýba nejaký druhý plán. Snaha vytvoriť koncept znie iba ako kopa bezvýznamných slov. Podobne nesúrodo znie aj pieseň Slow Down Turbo, ktorá skáče z nápadu na nápad a za štyri minúty nerozvinie ani jeden.

Odhliadnuc od týchto chýb možno nájsť na albume dôkazy hudobnej a textárskej vyspelosti, ku ktorej sa Brian snaží dostať. Na pilotnom single Yellow otvára otázky svojho pôvodu, relevantnosti, snahy byť úspešný a zároveň strachu, ktorý z úspechu má. Aj bez použitia klišéovitých postupov je možné z textu a prejavu pochopiť zúfalstvo a rozpoloženie, v ktorom sa nachádza. Na niektorých miestach (Drive Safe, Curious) zas zvuk obohacuje akustická gitara, ktorej motív eskaluje na záverečnej Where Does The Time Go. Vokálne harmónie od Joji-ho sa tam prepletajú s krátkymi sláčikovými úsekmi a mnohohlasými veršami o dôležitosti času.

Podľa názvu a obalu albumu sa Rich Brian považuje za námorníka s ďalekohľadom pozerajúcim pred seba. A ako taký hľadá v diaľke medzi svojou internetovou slávou a množstvom vplyvou seba a svoj zvuk. Ale nie všetky objavy stoja za to a nie každý pokus o novátorstvo je úspešný. Avšak niekde medzi tým všetkým je cesta, na ktorej konci sa môže vyskytnúť množstvo kvalitnej hudby.

Info

Rich Brian – The Sailor (88rising, 2019)
fb interpreta

foto © Peter Hoang

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Nenalezeny žádné záznamy.

Vesmír ľudskej mysle (Pandorama)

Milan Hrbek 26.01.2020

Rozbiehajúci sa label Tabačka records z Košíc priniesol na slovenskú hudobnú scénu vskutku originálne a netradičné zjavy...

Ponor do minulosti i současnosti taneční scény (808 State)

Jaroslav Myšák 12.01.2020

808 State jsou na nové desce jednoznačně jistější v dříve prozkoumaných oblastech. Skladby, které nevybočují ze zavedených postupů, mají na desce kvalitativně navrch.

Agresívnejší, prieraznejší (Flash the Readies)

Radoslav Lakoštík 04.01.2020

Duna je neskrývane druhým postrockovým albumom skupiny Flash the Readies, ktorá si prešla za svoju existenciu zaujímavým vývojom.

Nejlepší texty Full Moonu roku 2019: Tři metry nad zemí (Kult: Vlasta Třešňák)

Akana 02.01.2020

Málokdo asi bude zpochybňovat, že jeho Zeměměřič je jednou z nejoriginálnějších a nejryzejších nahrávek našeho před- i porevolučního folku. Kult, texty z tištěného Full Moonu, to nej online.

Posmutnělý, ale konstruktivní (Pan American)

Tomáš Kouřil 29.12.2019

Diskografie Pan American je někde v půli mezi kytarovými mágy Labraford a téměř čistě ambientní dvojicí Anjou, v níž Marc Nelson také působí.

Cesta do zářivé mlhy (Michal Ajvaz, Města)

Jiří Zahradnický 25.12.2019

V knize není ani běžná veteš současné prózy – psychopati, devianti, masoví vrazi, ani drogoví dealeři. Ajvaz má letitou slabost pro...

Sluníčkové koláže Ariela Pinka

Bára Jurašková 19.12.2019

Po dvou řadových deskách – Pom Pom (2014) a Dedicated to Bobby Jameson (2017), vydává Ariel Pink první trojici ze série Ariel Archives.

Peneři prastrýčka Homeboye (Debut)

Honza Nosek 17.12.2019

Vladimír 518 to nakousl v podcastu Ladislava Sinaie – v určitou chvíli se člověk přestane cítit součástí scény a přestává si s ní rozumět.

Můžete bez obav zůstat (Chromatics)

Tomáš Kouřil 16.12.2019

Retro estetika je pro ně prostředkem, výraznou, ale ne omezující kulisou pro vyjádření něčeho hlubšího, než je záliba v syntezátorovém zvuku a neonových světlech.

Mrtvá kočička? (Tove Lo)

Tomáš Kouřil 15.12.2019

Zatímco před pár lety se bolestínsky vyzpívávala z prázdnoty, na nejnovější desce Sunshine Kitty je optimističtější.