Jana Michalcová | Články / Reporty | 15.06.2014
Od vydania debutového albumu Megalithic Symphony v marci 2011 si kalifornská kapela neoddýchla. Od Kanady, USA až po Anglicko, kde vypredávajú jeden koncert za druhým, pätica muzikantov si našla svoje miesto na scéne okamžite. A inak tomu nebolo ani na ich pražskom koncerte v Lucerna Music Bare.
Čas je neúprosný. V rámci jedného večera vystúpili v stredu večer Nine Inch Nails a Awolnation, a aj keď sa to nedá prirovnávať k Sofiinej voľbe, rozhodovanie nemuselo byť ľahké. Rozhodli ste sa správne? Ak ste šli do Lucerny, tak určite áno. Táto relatívne mladá kapela žne úspech všade, kam príde, a štýlovo má každému čo ponúknuť. Zmeska elektroniky, punku, trip-hopu, tak trochu staromódneho rocku dostala v ten večer každého, a to nie len hitom Sail (tí, čo tam prišli len kvôli tejto skladbe, boli pravdepodobne prekvapení, kde majú speváčku).
Mozog celej formácie, Aaron Bruno, sa asi vďaka teplote parnej sauny, ktorá bola v klube, rozhodol prísť v nedbalom outfite a la stratená generácia, no každého by potešil závan klímy. Koncert začal titulnou skladbou Megalithic Symphony: A-W-O-L-N-A-T-I-O-N, oznámil robotický hlas a bol predzvesťou veľkolepého zážitku. Napriek energickému potenciálu, ktorým kapela vyžaruje, bolo v určitých momentoch vidieť, že chodiť z festivalu na koncert a zasa naopak zmôže aj tých najsilnejších. Guilty Filthy Soul je skvelý štart, ktorý z útržkovitého textu nesmelej pesničky dokázal roztlieskať celý klub (o čo sa mimochodom veľmi neúspešne snažila predkapela Evelynne). Rýchlotempová gitarová Not Your Fault, kde sa ukázal prvýkrát Brunov chraplák známy zo Sail, zahriala aj trochu rozpačitú kapelu, ktorá predviedla svoje tanečné kreácie a moonwalking naplno.
Zatiaľ len koncertná novinka Kooks Everywhere si „napráva“ popíkovú povesť kapely a odštartovala tvrdšiu časť koncertu. Vyzerá to, že aj kapela sa nevie dočkať nového sľubného albumu, ktorý ich predstaví v o niečom inom svetle a oslobodí ich z koncertnej rutiny, keď sa z neznámej kapely vďaka jednému songu stali hviezdy svetového formátu. Soul Wars, jeden z mojich top songov. Hybrid punku a elektroniky s naspeedovanými bicími, výraznými syntezátorovými riffmi a drsnými vokálmi, ktoré menia svoju podobu niekoľkokrát počas večera. Bruno má svoj vlastný štýl - od prenikavých výšok cez drsný rockový spev po sladký high school popík.
Po obligátnej Sail sa koncert končil v akustickej atmosfére vďaka skladbe Knights of Shame, kde všetci vyberali z vrecka smartfóny (upgrade zapalovačov) a nechali sa zhypnotizovať atmosférou umocnenou videoprojekciou - veľké AN sa zmenilo na biele holubice. Dance baby, dance, coz the concert is ending...
AWOLNATION robí dokonalú koncertnú show a nástupom na scénu si nasadili latku poriadne vysoko. Ak aj ostanú na rovnakej úrovni po vydaní druhej platne, rada ich uvidím znova a znova a znova...
Awolnation (uk) + Evelynne
11.6.2014, Lucerna Music Bar, Praha
foto © Andrea Geletová, Monstermusic.cz
Veronika Miksová, Kryštof Kočtář 16.04.2024
Na koncerty chodíme v Brně často, ale sklepní scénu Husy na provázku nebo Komorní sál JAMU jsem ještě nikdy neviděl tolik přeplněné jako během Faunu...
Julia Pátá 15.04.2024
Početné publikum pražské Archy+, ve které se letos usadil promotérský kolektiv Heartnoize, kvapem obsazuje místa ve velkém sále multifunkčního prostoru...
Kryštof Kočtář 13.04.2024
Když jim roku 2020 vyšlo album Liebe, psal mi kamarád nadšeně: „Ty vole, čeští Natural Snow Buildings!“ Přestože jsem s jeho zjednodušením nesouhlasil, radost jsem sdílel.
Jakub Veselý 12.04.2024
Na pripravené gitary a klávesy dopadla tma, ktorú po chvíli rozrazilo intenzívne biele svetlo prechádzajúce do stroboskopického prerušovania rozplynutého do hustej hmly.
Dominik Polívka 08.04.2024
Večírek pod taktovku Jednoty s dystopickými kulisami štvanického Fuchsu a ještě dystopičtější produkcí vystupujících.
Marek Hadrbolec 08.04.2024
Paroháče vystřelují do vzduchu a nad nimi se šklebí obličeje s corpsepaintem a falešnou krví. Na pódiu povlávají černé pláště a volány rudé košile.
Kryštof Kočtář 02.04.2024
Tentokrát v pozici „strejc edž“, jak bylo nazváno jejich aktuální turné, tedy jako kapela, co nepije.
Kryštof Kočtář 31.03.2024
Zkraje byla zdrojem světla drobná baterka, s níž si Morten Gass hledal cestu k nástrojům, tedy bicí soupravě, klávesám a kytaře.
Tomáš Jančík 28.03.2024
I tak, nebo právě proto vyzařuje Kaleida stále přitažlivější hřejivý komfort, ze kterého se těžko odchází.
waghiss666 24.03.2024
Moc krásnějších ženských jsem na pódiu neviděl, a to opakovaně. A Annet X to o sobě ví, nestydí se za svůdnost a ladně tančí na hraně s podbízivostí.