Články / Recenze

Psychicky chorých nemožno ignorovať (Výnimoční)

Psychicky chorých nemožno ignorovať (Výnimoční)

Bibiána Hajdanyová | Články / Recenze | 18.02.2021

Francúzski tvorcovia Olivier Nakache a Eric Toledano sa preslávili spoluprácou na Nedotknuteľných (2011). Tentokrát sa na dva roky ponorili do života združenia, ktoré sa zaoberá ľuďmi trpiacimi ťažkým autizmom. Režiséri a scenáristi v jednom sa inšpirovali skutočným príbehom Stéphanea Benhamoua a Daouda Tatoua a natočili komediálnu drámu Výnimoční.

Bruno (Vincent Cassel) spolu s kamarátom Malikom (Reda Kateb) vedie organizáciu pre autistov, o ktorých sa iné zdravotnícke zariadenia nemohli dlhšie starať alebo ich nechceli prijať vôbec. Povahovo sú úplne rozdielni, dokonca vyznávajú aj inú vieru. Bruno je žid, Malik je moslim, no nijakým spôsobom sa to tu nehodnotí, ani nerozoberá. Ide im o rovnakú vec, a tým je udržať chod združenia. Svoju prácu berú ako vyššie poslanie, čo si vyžaduje medziľudskú kooperáciu, vysokú dávku trpezlivosti a množstvo obetovaného času. Opatrovateľmi sú mladí ľudia z okraja spoločnosti, pričom každému z nich je priradený jeden pacient. Vedeniu idú po krku úrady, oficiálne totiž nemajú na vykonávanie činnosti povolenie.

Zreteľná výzva smerom k spoločnosti je dotvorená viacerými apektmi. Kapacita priestorov združenia nie je dostačujúca, napriek tomu ich ustavične vyhľadávajú zdravotnícke strediská, aby si brali stále nových a nových pacientov, lebo sami nevedia, čo s nimi. Do toho všetkého ich sleduje zdravotná inšpekcia. No vedenie činnosť argumentuje tým, že systém celého zdravotníctva nie je z dlhodobého hľadiska autistom nápomocný. Nutnosť riešiť problém zdôrazňuje aj Brunov zanedbaný vzhľad, nulový súkromný život a neustále zvonenie jeho telefónu.


V kontexte tvorby Nakacheho a Toledana zosobňujú Výnimoční spojenie sveta chorých a zdravých, a zároveň apelujú na zmenšenie rozdielov medzi nimi, rovnako ako to bolo u Nedotknuteľných. Tam ale išlo o vozíčkara Philippeho ako jedinca, tu ide o mentálne ochorenie so záberom na väčšiu skupinu. V obidvoch prípadoch zdraví vytvárajú prirodzené prostredie pre chorých, pretože nechcú, aby sa cítili vynechaní z bežného života. To je vo Výnimočných zobrazené najmä na osude postihnutého Josepha (Benjamin Lesieur), ktorého sa snažia zamestnať v továrni s práčkami. Veselý podtón oboch snímkov sa tiež zhoduje, no zatiaľ čo scény v Nedotknuteľných sú humornejšie, tu je badať silnejší dramatický náboj.

Film Výnimoční sa zaoberá mentálne chorými, zároveň tvrdí, že ich nemôžeme skutočne pochopiť, no máme ich rešpektovať. Najväčšími plusmi sú herecké výkony hlavnej dvojice a scenár, ktorý neodhaľuje len princípy, na ktorom združenie funguje, ale aj osudy všetkých zainteresovaných (rodičov, zdravotníkov a ošetrovateľov). Vyjadruje silné odhodlanie, neutíchajúci optimizmus a bojovnosť za práva postihnutých, ktorí sú v drvivej väčšine vylúčení zo spoločnosti.

Info

Výničmoní
režie: Olivier Nakache a Eric Toledano, 2020
Fb filmu

foto © web filmu

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Po krvavých stopách velkého nivelizátora

prof. Neutrino 10.04.2021

Walter Scheidel kromě detailní analýzy nabízí i některé pokojnější recepty na splasknutí „bubliny nerovnosti“.

Another Michael a ďalšia oáza pokoja

Michal Mikuláš 30.03.2021

New Music and Big Pop je jeden krásny výtvor plynúci v intenciách najlepších indiepopových tradícií.

Nikdo nemládneme (The National)

Jiří Přivřel 21.03.2021

Zremasterovaný debut The National přináší syrovou jednoduchost nezatíženou očekáváním.

Společnost mrtvých básníků (a Milan Děžinský)

Valentýna Žišková 20.03.2021

Hotel po sezóně, sedmá kniha laureáta Magnesie litery za rok 2017, Milana Děžínského představuje na poli současné české poezie...

Pestrá místa podle Places

Filip Rabenseifner 19.03.2021

Působí velice přirozeně, nenuceně, energicky, místy až jako improvizace, čemuž napomáhá způsob, jakým byla nahrávka pořízena, což podtrhuje její živý feeling.

Drunk Tank Pink (Shame)

Veronika Jastrzembská 18.03.2021

Shame zpívají o světě dospělých, kde lidé poslušně zapadají do systému a kde je každý den stereotypní nuda, bez vyhlídky konce.

Více než důstojné sbohem (Janis Joplin)

Akana 13.03.2021

Stejně bych ale řekl, že ty skutečně zázračné chvilky na albu přicházejí tehdy, když se Janis v písních angažuje víc než „jen“ jako zpěvačka.

Kokakola stokar (Frayer Flexking)

Kristína Valachová 13.03.2021

Z reakcií je zjavné, že väčšina chápe ako žart nielen hudobný počin, ale i samotný Flexkingov zjav na poli odfarbených vlasov a vždyprítomnej zimnej bundy.

Živá archeologie (Vladimír Merta)

Jiří Vladimír Matýsek 06.03.2021

Téměř čtyřicítka stop nabízí dost prostoru pro široký autorský rozptyl. Jsou tu bluesově laděné kusy, reggae, country, hravé popěvky na „moravskú notečku“ i rozsáhlé skladby-příběhy.

Na co asi tančí Greta Thunberg? (The Weather Station)

Jiří Přivřel 04.03.2021

Deska Ignorance zrcadlí přetrvávající krásu rozbitého světa.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace