Články / Rozhovory

Queer Jane: Ideálne jeden album za rok

Queer Jane: Ideálne jeden album za rok

Miroslav Ondřejíček | Články / Rozhovory | 08.02.2017

Trojica Adam Jánoš (bicie), Lukáš Valter (basa) a výhradný autor všetkých skladieb Vlado Nosáľ (spev, gitara) tvoria kapelu Queer Jane už od roku 2012. Po priamočiaro príťažlivom debute Flowerville (2015) prišli na konci minulého roka s komplikovanejšou novinkou Home, ktorá mohla pokojne skončiť ako Vladov sólový album, ale on to tak nechcel. Pýtal požehnanie a dostal ho. Akoby to však dopadlo, keby ho nedostal?

Čítal som si nejaké vaše rozhovory a odpovede boli málokedy dlhšie ako otázky. Nedávate radi rozhovory?
Rozhovory dávame práveže radi, ale tie otázky sú mnokrát také, že sa k nim nedá moc povedať. Sú akoby moc uzavreté a dá sa na ne väčšinou odpovedať len áno, alebo nie. Môžme len slúbiť, že sa budeme do budúcna viac snažiť.

Čo by sa stalo s materiálom z nového albumu Home, keby Adam a Lukáš neodobria jeho vydanie pod hlavičkou Queer Jane?
Nevieme, ako by to dopadlo, ale asi by nebolo vydané vôbec. Druhá možnosť bola taká, že by sme to celé na novo nahrali ako kapela, ale to by rozhodne trvalo dosť dlho. Nechcelo sa nám to vydať ani pod nejakým novým projektom. Koniec koncov niektoré skladby z Home sme už predtým hrávali aj naživo a tie, čo sme doteraz nehrávali, sme chceli hrávať, a tak samozrejme prišlo na rozhodnutie, že to vydáme.

Kde bol album nahrávaný?
Väčšina skladieb v britskom meste Falmouth počas výmenného študenstkého pobytu, ktorý tam Vlado absolvoval. Bol tam prístup k zariadeniam, ku ktorým sa možno už nikdy nedostaneme. Štúdio fungovalo v rámci školy a bolo určené pre študentov. V podstate možno povedať, že Home vznikol vďaka Európskej únii. (smiech) Tých niekoľko detailov bolo potom dokončených u Vlada doma.

Väčšinou to býva tak, že kapely najskôr hrajú zložitejšie počúvateľné veci a s pribúdajúcimi albumami sa ich tvorba akoby zjednodušuje pre poslucháča. Vy to máte presne naopak, bol to zámer?
Zámer v tom nebol, proste to tak vyšlo, ale koniec koncov je dobré. Primárnym cieľom bolo, aby Home nebol rovnaký album ako Flowerville. Vydať Flowerville 2 by bolo chybou a je jasné, že tretí album bude zas iný.

Home mi vychádza ako osobnejší album...
Nie sme si úplne istí, či je Home osobnejší, lebo aj Flowerville obsahoval dosť osobných vecí. Skôr možno konštatovať, že Home je prvoplánovo osobnejší, a je to preto z neho viac cítiť. Každý abum je hrozne ťažké spraviť. Je ťažké napísať jednu skladbu a nie to ešte dvadsať. Nie je problém technicky napísať pesničku, ale je ťažke vybrať tie správne, pri ktorých sme si istí, že sú to tie najlepšie. Mnohokrát sa stane skôr to, že si v polovici proste povieš, že veď to je nezmysel, a zahodíš to celé. Čo je v princípe zlé, lebo veci by sa mali dokončovať. Ak by sme všetko zahodili, tak by sme sa nikam nedostali.


Po období, kedy ste hrávali len v Bratislave, ste zrazu začali hrávať aj inde. Stačí teda hrávať koncerty a organizátori si vás potom už nájdu aj sami a oslovia vás, alebo si stále všetko musíte sami vybavovať?
Už to trvá približne rok, kedy si sami nemusíme organizovať v podstate nič. Okrem krstu nás všade niekto zavolal. Pokiaľ sa na to človek nesústredí, tak mu to tak ani nepríde, ale faktom je, že teraz už len reagujeme na ponuky.

Kedy sa zlomilo to, že vás Rádio_FM zrazu začalo hrávať? Je to dôležitý moment k spopularizovaniu kapely na Slovensku?
Začali nás hrávať už po vydaní prvej EP Loveshy, čiže v roku 2013, a v podstate doteraz hrávajú hlavne When You Walk Into My Room, ktorá bola súčasťou EPčky. Sme samozrejem radi za akúkoľvek našu skladbu, ktorú zahrajú, ale nefunguje tam žiadny systém v zmysle, že by oni s nami riešili, ktorú vec od nás budú hrávať. Prosto si sami niečo vyberú. Okrem toho, že nás hrávajú, nás začali aj volať na nimi organizované akcie. Na začiatku nám tvrdili, že nás hrávať nebudú, lebo sme moc retro, ale potom sa tam vymenili nejakí ľudia a zrazu sa ich prístup zmenil. Ide to ruka v ruke, spoznali nás, zapáčili sme sa im a teraz už sami čakajú, s čím prídeme novým.

Takže budete čoskoro hrať už aj na Pohode?
Bolo by to krásne, lebo na Slovensku je to proste vrchol toho, kde môže kapela hrať. Zatiaľ sme hrali aspoň na Szigete. (smiech)

Boli na vaše vystúpenie na Szigete nejaké reakcie v podobe pozvánok na daľšie hranie mimo Slovenska?
V podstate ani nie. Istá agentúra nás dala do svojho listu kapiel, ale neviem, či to považovať za niečo prelomové pre nás. Sme skrátka v zozname kapiel z tohoto regiónu a je možné, že to do budúcna niečo prinesie. Možno použitie našej hudby do filmov, alebo reklám.

Aké sú vzťahy medzi kapelami na Slovensku?
Ej, bulvárna otázka. (smiech) Vzťahy sú dobré a táto téma sa démonizuje. Náš piesoček je taký malý, že by sme si mali skôr pomáhať a nie si hádzať polená pod nohy. Sú tu samozrejme kapely, ktoré sa nám páčia, ale aj tie, ktoré sa nám páčia menej, no a potom aj také, ktoré sa nám nepáčia vôbec. My si radi zahráme s hocikým, teda okrem Krátkeho procesu. Je smiešne, ak sa toto rieši, lebo máme pocit, že aktuálne sa na slovenskej hudobnej scéne toho deje dosť. Posledných približne päť rokov je väčšina zaujímavého práve z alternatívneho prostredia, v mainstreme nič výrazne nebolo. Veľké hviezdy majú stále svoje široké publikum, ale tam to končí.

Prečo si vaše albumy vydávate úplne sami?
Sme radi, že si to môžme vydávat sami. Keby nám dá niekto zaujímavú ponuku, nebránili by sme sa tomu, ale na stole sme nič také nemali. Chceme si vydať album, tak si ho proste vydáme sami, lebo to vieme viac menej bez problémov celé zrealizovať. Je to hlavne dobrý pocit, že máme nad tým celým absolútnu kontrolu. Vydávať si veci sám je lepšie, ako byť pod zlým vydavateľstvom. Všetku našu hudbu vlastníme a môžme si ju strčiť, kam chceme. Ak do budúcna príde ponuka, isto jú zvážime, lebo by to mohlo byť istou formou odbremenenia.

Máte už nejakú predstavu o budúcnosti a prípadnom treťom albume?
Daľší album bude, keď naň budú napísané pesničky, a základnou podmienkou je, že by mal byť zas trochu iný ako dva predošlé. Ideálne by bolo, keby vieme každý rok vydať aspoň jeden album. Je nám skrátka sympatické, že napríklad Jeff Tweedy z Wilco vydáva každý rok nejaký album, alebo že The Brian Jonestown Massacre vydajú jeden normálny a jeden dvojalbum. V šesdesiatich rokoch mali kapely ako Beatles, Kinks alebo Rolling Stones úplne bežne aj dva albumy za rok. V dnešnej dobe vydá kapela album raz za päť rokov a ešte aj ten je slabý.

Info

Queer Jane (sk)
www.facebook.com/queerjane
www.queerjane.bandcamp.com

foto © Soňa Maletz

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Michal Kočan (Underdogs'): Chci donutit lidi přemýšlet

Jarmo Diehl, su, ScreamJay 26.05.2020

Víte, že Underdogs' zdaleka není jen klub? Je to komunita i promotérský kolektiv, který organizuje Fluff Fest. S Michalem Kočanem o plánech do budoucna i vzniku jedinečného kolektivu.

Vstupní prohlídka: Raptor Koch

redakce 25.05.2020

Hudební škatulky pro něj nejsou hluboké ani dost vysunuté, freakpopovou písničku rádiového charakteru střídá lo-fi ambient. Je to blázen, nebo ne?

Douška vydavatelská: XION

redakce 21.05.2020

XION se pokouší překlenout žánrové škatulky, chce představovat zajímavou hudbu z různých koutů vesmíru, hudbu jako eklektické místo s vášní a entuziasmem.

Alexandr Smutný (#zazivouhudbu): Vytváříme kulatý stůl pro všechny

Michal Pařízek 20.05.2020

K výzvě Za živou hudbu se přihlásilo téměř 3 000 lidí, vyšly desítky různých článků a objevilo se také několik disputací. Co si o ní myslet celkově? Rozhovor.

Vstupní prohlídka: Liem

redakce 20.05.2020

Vladimír Jaške je na klubové scéně známý především jako energický kytarista s neopakovatelným rukopisem, z projektů Munroe nebo 2Cold.

Full Moon 10: Editorské tipy Viktora Paláka

redakce 13.05.2020

"Vždycky jsem rád pozoroval, jak celá řada autorů roste," říká Viktor Palák o tom, co je na práci editora nejlepší. Ke kterým textům ze své kariéry ve Full Moonu doporučuje…

Full Moon 10: O smutném méďovi. Rozhovor John Congleton (us)

waghiss666 13.05.2020

Aby bylo jasno: nikdo není takový mílius jako práve John Congleton. Prý že je v L.A. se svou prítelkyní, je tam teplo a má se fajn. "Tenhle týden nepracuju, beru…

Full Moon 10: Řekni mi to ještě jednou - a ještě, a ještě! Rozhovor Abel Ferrara (us)

Jakub Peřina 13.05.2020

S režisérem Abelem Ferrarou o nutkání nespokojit se jen tak s něčím, touze jít do extrému, rokenrolových deziluzích a chuti žít. A ještě!

Vstupní prohlídka: Fields of Grain

redakce 12.05.2020

Pražská alternativní skupina Fields of Grain vznikla v roce 2017 a svou první nahrávku se chystá vydat ve spolupráci s Aid Kidem. Co o nich víme?

Douška vydavatelská: Krmelec Recordings

redakce 11.05.2020

Krmelec Recordings patří k předním tuzemským vydavatelským hráčům na poli taneční scény a experimentující elektroniky. Co chystají?