Články / Reporty

Rozmanité uhly digitálnej doby (Plnka 2018)

Rozmanité uhly digitálnej doby (Plnka 2018)

Veronika Kubanková | Články / Reporty | 20.01.2019

Séria klubových nocí Plnka celoročne prinášala projekty z okrajových žánrov elektroniky a experimentálnej hudby. V bratislavskej Fuge sa v dvadsiatich dvoch eventoch na jednom pódiu stretávali overené mená inštrumentálnej improvizácie s postklubovými experimentátormi. Konfrontačná dramaturgia sledovala odvážny cieľ vyhnať ľudí rôznych hudobných komunít z ich ulít rovno do oka tornáda elektronických žánrov súčasnosti. Mnoho setov drolilo podlahu v strede týždňa a zopár piatkom namiesto bezbrehej rytmickej dikcie vládol ambient či kontemplatívna nálada. Nie je všetko techno, čo má beat, a hoci sa popisky k jednotlivým koncertom snažili priblížiť s vtipom a nadhľadom inovatívne prístupy k hudbe, vždy sa dalo spoľahnúť na istú nepredvídateľnosť live setov a koncertov.

Prvej polke roka vládli mená so silnejším cvengom (Lea Bertucci, MESH, Lydia Lunch, Greg Fox a i.), zatiaľ čo druhá priniesla i panázijské vychádzajúce hviezdy (Meuko! Meuko!, Tomoko Sauvage) a soundartové projekty (Genot Centre, Jeff Witcher). Netradičné spájanie umelcov pomocou jednotiacich východiskových bodov ich tvorby spĺňalo aktuálnosť rozmanitých scén na maximum. Výber troch klubových nocí v troch rozličných polohách zvukových a žánrových experimentov môže slúžiť aj ako odpoveď na to, prečo chodiť v stredu do klubu na metalový speed core a v piatok na meditáciu nad miskami s vodou.

Príkladom vynášania okrajových žánrov súčasnosti do centra diania bol stredajší októbrový večer, ktorý otvorili Mango Object a Pacific Real Estate zdanlivo náhodnou google maps prechádzkou divnokrajinou Genot Centre. Pretože jeden svet nestačí. Ponad zrekonštruované beaty sa vznášal posthumanistický duch A/V setu Ondřeja Lasáka (Pacific Real Estate), zatiaľ čo Wim Dehaen (Mango Objects) predstavil nespútané zvukové výpary sci- fi rakety, pulzujúce mäkkýše a sound pripomínajúci zabudnutý zapnutý mikrofón vo vrecku. Headliner Æthereal Arthropod hrozil démonom zovretou päsťou, speed coreom a growlovým hlasom. To, čo sa môže javiť ako úsmevná metalová pózička, bol v skutočnosti extrémne rýchly a nekompromisný rez noiseom, glitchom a ambientom, mechanické zvliekanie hada z oceľovej kože a ohýbanie hraničných žánrov spolu s chrbticou umelca.


Novembrovým Plnkám vládla Tomoko Sauvage a jej hydrofónická čarovná hra na vodu. Slabšiu návštevnosť počas pracovných dní valcujú piatky - ako prísľub rozpustenia životného napätia v rytme, tanci a iných substanciách prilákajú i náhodných návštevníkoch aj v neskorých hodinách. Piatok s Tomoko bol, okrem preplnenej Fugy, vybočením smerom k inému vnímaniu hudby, ktorá celý klub ponorila do hypnotického stretnutia náhody s kvapkami vody jaskyne a močiarnej temnoty. Performance však zazrelo len minimum ľudí, pretože umelkyňa so svojimi miskami a inými inštrumentmi sedela v tureckom sede len na mierne vyvýšenom pódiu. Možno si mali sadnúť i poslucháči, no davom táto myšlienka ďalej, žiaľ, neprešla. Rozjímavým večerom pokračoval Pan American rozpustením gitarových útržkov v ambientných plochách s perfekcionalistickým zachytením bolestivej každodennosti. Vystriedalo ho príjemné prekvapenie v podobe vizuálneho umelca Borisa Vitázka a jeho djský set kovových elastických rytmov navrstvených s umom a energetickou silou. S pribúdaním beatov sa i tvár Fugy menila na klubovú veselicu.

V decembri Plnka predstavila v rámci Urban Marketu (Winter Edition) Floriana Meyera aka Don’t DJ. Nemecký producent suverénne narušil lineárnosť piatkového večera a svojím live setom ukázal, ako by to v ideálnych prípadoch v takýchto prípadoch malo vyzerať.

Najprv naznačil obrysy rytmov v neustálom pohybe s africkým nádychom a postupne budoval cinkajúcu mozaiku, ktorá svojím charakterom jungle but gentle rozpúšťala steny oveľa efektívnejšie ako ich rúca tradičné piatkové techno. S ľahkosťou sa jazzové postupy striedali s klubovými a z live setu sa pozvoľna stávalo stále viac fluorescentné klbko gamelanu, mutant techna a vlastných umelcových postupov s ľahkým humorom a ťažkým profesionalizmom. Domáci djs mávajú na Plnkách vždy svoje miesto a pre tú poslednú decembrovú boli pb, Detlef Dakar a BBK frenetickým prístavom tanečných krokov.

Plnka, za ktorou stojí neúnavná dramaturgia, organizácia i PR Juraja Hoppana a Mira Hargaša a Fond na podporu umenia, bola a naďalej ostáva jediným pravidelným a pomerne frekventovaným prísunom okrajových projektov, vybočením z priamky žánrov a úmyselným svedkom ich zrážok v Bratislave a okolí. Ohrozuje ju nezáujem mladších ročníkov či globálny problém uprednostňovania víkendových žúrov, ale aj nevyspytateľná premenlivá tvár súčasnej produkcie a požiadaviek účastníkov. Napriek občasnej slabej účasti a malým organizačným priestupkom učí publikum hudbu vnímať viac ako skúsenosť.

Fuga je pre mnohých domovským priestorom, od ktorého sa očakáva otvorenie brán do nových, neprebádaných vôd, ale i bezpečné útočište solitérskeho počúvania. Pri častom výskyte na tom istom mieste bezpodmienečne prebieha Lockardov princíp výmeny - človek nemôže prísť a odísť z nejakého miesta, aby niečo zo seba nepriniesol a nezanechal to tam, a bez toho, aby si nezobral niečo, čo predtým bolo na danom mieste. Odpoveď na to, prečo na takéto koncerty chodiť je jednoduchá: pretože zrkadlia v rozmanitých uhloch súčasnú digitálnu dobu, ktorej chaos nám aspoň na chvíľu môže dávať zmysel.

Info

web Fugy

foto © Jonáš Gruska, Boris Vitázek

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

House (není) pro starý? (Ross from Friends)

redakce 18.05.2019

Outsider house plný drobných glitchů a neuhlazených samplů držel pevné tempo, zaťatý groove a hra s intenzitou ve skladbě Project Cybersyn...

Vražedné tempo (Anifilm 2019)

redakce 15.05.2019

Kino Světozor má pořád stejně specifické aroma, květnové počasí v Třeboni je pořád stejně matoucí a řada u asijského okýnka je pořád stejně dlouhá?

Donaufestival 2019: Co bylo nejvíc

redakce 09.05.2019

Donaufestival je pravidelně sázkou na kvalitní dramaturgii zasazenou do kulis historického rakouského městečka Kremže. Co bylo letos tím nejlepším? Nejen koncerty...

Tradice a progres, ruku v ruce (GoGo Penguin)

redakce 02.05.2019

Mrštné pianové kudrlinky v hravém songu Window přehazovaly otěže z jednoho nástroje na druhý, až se rozeběhly každý jinou cestou, stále však dokonale sehrané.

Pryč s hranicemi (Coilguns, Wrong, Or)

redakce 28.04.2019

Vlasatí řízci, těžkotonážní riffy a skučivá sóla, Wrong vrátili koncert do zajetých kolejí headbangingu a poga s jasným rozdělením pozic.

Pastelové barvy krve Goblin

redakce 17.04.2019

Pastelové barvy, jemná klišé, ostré nože, cákance krve a béčkové, rudomodré mysteriózno. Claudio Simonetti a jeho Goblin.

Trápení kokainové kočičky (Tess Parks)

redakce 15.04.2019

Koncert Tess Parks nenabídl zrovna moc argumentů, proč tuhle slečnu raději neposlouchat doma. Nabídl ale jednu neodbytnou otázku. Jenom jednu?

Moravské lidovky? Jedině s americkým přízvukem. (Dálava)

redakce 12.04.2019

Zcela zásadní byly nápadité instrumentace charakterizované elektrickou či akustickou kytarou Arama Bajakiana (John Zorn, Lou Reed, Diana Krall). Staré melodie, nová podání. Dálava.

Nejen na vlně italského diska (CPH:DOX)

redakce 04.04.2019

Tentokrát mezi Munchovým výkřikem a přiléhavými blyštivými oblečky. CPH:DOX naposledy.

Charismatický introvert (Night Lovell)

redakce 02.04.2019

Night Lovellův hluboký a místy až strašidelný hlas v člověku obvykle dokáže rozpohybovat samotné vnitřní orgány.