Články / Reporty

Rozmanité uhly digitálnej doby (Plnka 2018)

Rozmanité uhly digitálnej doby (Plnka 2018)

Veronika Kubanková | Články / Reporty | 20.01.2019

Séria klubových nocí Plnka celoročne prinášala projekty z okrajových žánrov elektroniky a experimentálnej hudby. V bratislavskej Fuge sa v dvadsiatich dvoch eventoch na jednom pódiu stretávali overené mená inštrumentálnej improvizácie s postklubovými experimentátormi. Konfrontačná dramaturgia sledovala odvážny cieľ vyhnať ľudí rôznych hudobných komunít z ich ulít rovno do oka tornáda elektronických žánrov súčasnosti. Mnoho setov drolilo podlahu v strede týždňa a zopár piatkom namiesto bezbrehej rytmickej dikcie vládol ambient či kontemplatívna nálada. Nie je všetko techno, čo má beat, a hoci sa popisky k jednotlivým koncertom snažili priblížiť s vtipom a nadhľadom inovatívne prístupy k hudbe, vždy sa dalo spoľahnúť na istú nepredvídateľnosť live setov a koncertov.

Prvej polke roka vládli mená so silnejším cvengom (Lea Bertucci, MESH, Lydia Lunch, Greg Fox a i.), zatiaľ čo druhá priniesla i panázijské vychádzajúce hviezdy (Meuko! Meuko!, Tomoko Sauvage) a soundartové projekty (Genot Centre, Jeff Witcher). Netradičné spájanie umelcov pomocou jednotiacich východiskových bodov ich tvorby spĺňalo aktuálnosť rozmanitých scén na maximum. Výber troch klubových nocí v troch rozličných polohách zvukových a žánrových experimentov môže slúžiť aj ako odpoveď na to, prečo chodiť v stredu do klubu na metalový speed core a v piatok na meditáciu nad miskami s vodou.

Príkladom vynášania okrajových žánrov súčasnosti do centra diania bol stredajší októbrový večer, ktorý otvorili Mango Object a Pacific Real Estate zdanlivo náhodnou google maps prechádzkou divnokrajinou Genot Centre. Pretože jeden svet nestačí. Ponad zrekonštruované beaty sa vznášal posthumanistický duch A/V setu Ondřeja Lasáka (Pacific Real Estate), zatiaľ čo Wim Dehaen (Mango Objects) predstavil nespútané zvukové výpary sci- fi rakety, pulzujúce mäkkýše a sound pripomínajúci zabudnutý zapnutý mikrofón vo vrecku. Headliner Æthereal Arthropod hrozil démonom zovretou päsťou, speed coreom a growlovým hlasom. To, čo sa môže javiť ako úsmevná metalová pózička, bol v skutočnosti extrémne rýchly a nekompromisný rez noiseom, glitchom a ambientom, mechanické zvliekanie hada z oceľovej kože a ohýbanie hraničných žánrov spolu s chrbticou umelca.


Novembrovým Plnkám vládla Tomoko Sauvage a jej hydrofónická čarovná hra na vodu. Slabšiu návštevnosť počas pracovných dní valcujú piatky - ako prísľub rozpustenia životného napätia v rytme, tanci a iných substanciách prilákajú i náhodných návštevníkoch aj v neskorých hodinách. Piatok s Tomoko bol, okrem preplnenej Fugy, vybočením smerom k inému vnímaniu hudby, ktorá celý klub ponorila do hypnotického stretnutia náhody s kvapkami vody jaskyne a močiarnej temnoty. Performance však zazrelo len minimum ľudí, pretože umelkyňa so svojimi miskami a inými inštrumentmi sedela v tureckom sede len na mierne vyvýšenom pódiu. Možno si mali sadnúť i poslucháči, no davom táto myšlienka ďalej, žiaľ, neprešla. Rozjímavým večerom pokračoval Pan American rozpustením gitarových útržkov v ambientných plochách s perfekcionalistickým zachytením bolestivej každodennosti. Vystriedalo ho príjemné prekvapenie v podobe vizuálneho umelca Borisa Vitázka a jeho djský set kovových elastických rytmov navrstvených s umom a energetickou silou. S pribúdaním beatov sa i tvár Fugy menila na klubovú veselicu.

V decembri Plnka predstavila v rámci Urban Marketu (Winter Edition) Floriana Meyera aka Don’t DJ. Nemecký producent suverénne narušil lineárnosť piatkového večera a svojím live setom ukázal, ako by to v ideálnych prípadoch v takýchto prípadoch malo vyzerať.

Najprv naznačil obrysy rytmov v neustálom pohybe s africkým nádychom a postupne budoval cinkajúcu mozaiku, ktorá svojím charakterom jungle but gentle rozpúšťala steny oveľa efektívnejšie ako ich rúca tradičné piatkové techno. S ľahkosťou sa jazzové postupy striedali s klubovými a z live setu sa pozvoľna stávalo stále viac fluorescentné klbko gamelanu, mutant techna a vlastných umelcových postupov s ľahkým humorom a ťažkým profesionalizmom. Domáci djs mávajú na Plnkách vždy svoje miesto a pre tú poslednú decembrovú boli pb, Detlef Dakar a BBK frenetickým prístavom tanečných krokov.

Plnka, za ktorou stojí neúnavná dramaturgia, organizácia i PR Juraja Hoppana a Mira Hargaša a Fond na podporu umenia, bola a naďalej ostáva jediným pravidelným a pomerne frekventovaným prísunom okrajových projektov, vybočením z priamky žánrov a úmyselným svedkom ich zrážok v Bratislave a okolí. Ohrozuje ju nezáujem mladších ročníkov či globálny problém uprednostňovania víkendových žúrov, ale aj nevyspytateľná premenlivá tvár súčasnej produkcie a požiadaviek účastníkov. Napriek občasnej slabej účasti a malým organizačným priestupkom učí publikum hudbu vnímať viac ako skúsenosť.

Fuga je pre mnohých domovským priestorom, od ktorého sa očakáva otvorenie brán do nových, neprebádaných vôd, ale i bezpečné útočište solitérskeho počúvania. Pri častom výskyte na tom istom mieste bezpodmienečne prebieha Lockardov princíp výmeny - človek nemôže prísť a odísť z nejakého miesta, aby niečo zo seba nepriniesol a nezanechal to tam, a bez toho, aby si nezobral niečo, čo predtým bolo na danom mieste. Odpoveď na to, prečo na takéto koncerty chodiť je jednoduchá: pretože zrkadlia v rozmanitých uhloch súčasnú digitálnu dobu, ktorej chaos nám aspoň na chvíľu môže dávať zmysel.

Info

web Fugy

foto © Jonáš Gruska, Boris Vitázek

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Suverenita a zároveň zraniteľnosť (Lingua Ignota)

redakce 12.10.2019

Neviem, či ma niekedy prestane fascinovať tá úprimnosť, drásavá krása, monumentálnosť a zároveň intimita...

Jazz Goes To Town: Vládci chaosu (se saxofonem)

redakce 12.10.2019

Festival neskromný v line-upu. Nemá tendenci vozit vyložené jazzové superhvězdy, staví na kvalitě a neotřelých spojeních.

Krátká i dlouhá půlhodina ve finské sauně (Lunchmeat Festival 2019)

redakce 08.10.2019

Představení Cateriny Barbieri nabídlo zasněné arpeggio plochy, ale i pulzující basy v kombinaci s environmentálně laděnou projekcí. Ale bylo toho mnohem víc: detroit techno, gabba, dekonstrukce i hlavolamy.

Lunchmeat 2019, letos s koninou

redakce 08.10.2019

Bludiště zvuků a světel, paprsky a plochy křižující prostor, pohled do neznáma a fascinace nalezeným. Objevování, kreativita, posouvání toho, co chápeme pod taneční hudbou.

Nadrobno nasekaní Black Midi

redakce 07.10.2019

Hulváti, ani nepozdraví, nepoděkují, ubezpečení, že jsme to nejlepší publikum na světě, se od nich nedočkáme, nanejvýš utrousí nějaké to gesto...

Co nevadí u Hm…

redakce 06.10.2019

„Všechna slast musí být spotřebována, takový je zákon…,“ znělo ve čtvrtek večer přeplněnou Akropolí.

Když kouzlo pomine (Stereo Total)

redakce 05.10.2019

... ale tohle nezní jako moji milovaní Stereo Total?

Sen plný nostalgie (New Order)

redakce 04.10.2019

Vzpomínám na obrazy z Karlína, na Bernarda Sumnera, který si při kytarových partech poodstoupil od mikrofonu a dal hlavu na stranu, přesně jako v záznamech Joy Division.

Ekosystémy (Lunchmeat, Escher Fucker, Elías Merino & Tadej Droljc)

redakce 03.10.2019

Roztrieštená existencia večne meniacich sa objektov bola oklieštená objemom kvádrov a tento vzťah odrážala aj prítomnosť strohej architektúry CAMPu.

Krása nevolnosti. A naopak. (Dasha Rush vs. Alex Guevara)

redakce 02.10.2019

Kopule, na níž projekce probíhala, tak mohla být vnímána jako zvětšená lidská hlava, něco jako „nadhlava“ všech zúčastněných.