Články / Recenze

The Ruby Suns sa pohli, až zapraskali ľady

The Ruby Suns sa pohli, až zapraskali ľady

Anna Nahálková | Články / Recenze | 28.02.2013

Od roku 2010, kedy vyšiel ich posledný album Fight Softly, sú v značnom pohybe, doslova zlomoch. Od plážového hopkania na Novom Zélande, ku vážnym fjordom v Nórsku. Ryan McPhun, hlavný a viacmenej už jediný hýbateľ/konateľ tejto skupiny, sa v roku 2010 presťahoval kdesi poblíž Osla a začal žiť niečím novým. Okrem iného aj ľadovými kockami v nápojoch a ich stúpajúcim počtom.

Jeho domovský label Sub Pop uvádza, že najnovší album Christopher je poznačený nielen presťahovaním, ale tiež rozchodom s dlhoročnou priateľkou, a asi si vieme predstaviť, akým „novým novotám“ boli The Ruby Suns vystavení. Možno je to ako so žiarením, nedá sa tomu ujsť – len znášať následky a následne ich premeniť do inakosti zvuku.

Ak by som chcela porovnávať zvuk nových Ruby Suns, bolo by náročné obkresliť to všetko do jednej vety. Zatiaľ poviem len, že ide o kompletnú výmenu naturálnych slnečných bio-zvukov a primeraných experimentov za nepríliš lahodný synthpop, umelé svetlá a nepriliehavé echá, ktoré sa presúvajú po stĺpoch elektrického vedenia. Značná zmena efektov, refrénov a výsledného dojmu.

Stačí si vypočuť singel nazvaný Kingfisher Call Me. Ponúka kompletne odlišný stupeň namotania sa na melódiu, akýsi instantne syntetický produkt, ktorý je dochutený dekádou 80s. Asi bude nutné sa inak nastaviť, avšak je pravda, že pri prvom počutí by ste len ťažko uhádli, že toto sú The Ruby Suns, tí Ruby Suns s Tane Mahuta, Oh Mohave, Maasai Mara a všetkými tými záhradami, chlorofylom alebo plážami a vtáctvom z Fight Softly (2010), Sea Lion (2008) alebo The Ruby Suns (2009).

Výnimku z „alba rozchodov“ drží azda pieseň Desert of Pop, ktorá má byť oslavou McPhunovho stretnutia so speváčkou Robyn, inak sú texty poznačené vnútorným prerodom autora a následnou extrovertnosťou. V piesni Dramatikk sa McPhun skutočne a vedome dostáva do dramaticky vysokých a chytľavých vokálov. Je pravdepodobné, že ani Cyndi Lauper by sa nehanbila pobehovať medzi jeho refrénom. Jump In je síce ukážkou zjavného súperenia zvuku bicích a elektronických beatov z búrkového oblaku, ale víťaz je už dopredu známy. Starlight by sa dokonale hodila ako prechodová melódia soundtracku pre akčný béčkový film z rokov dávno minulých.

Konečný zvuk albumu má na svedomí skúsený producent Chris Coady, u ktorého strávil McPhun dva týždne v jeho newyorskom štúdiu. Coady pracoval s Beach House, Delorean, Grizzly Bear či Gang Gang Dance (a jeho vplyv pri Christopherovi je zrejmý). Album je plný explozívnych melódií a akéhosi futuristického žargónu, ktorému je miestami ťažšie rozumieť. McPhunov vokál je obalený do niekoľkých synthpopových vrstiev, z ktorých len ťažko vyťažiť tú pôvodnú verziu. Nie je jasné, či je to zámer, alebo len akýsi disco rozmar. Lo-fi zvuk je nahradený príliš veľkým počtom random zvukov z neidentifikovateľných zdrojov.

Texty možno stále svedčia o tom, že Ruby Suns sú v štádiu hľadania „skutočného sveta“, avšak, ak si môžeme dovoliť trochu hyperbolizácie, aktuálne to prebieha s flitrami a natupírovanými vlasmi v štýle 80s, s otáčajúcou sa discoguľou, ktorá u tejto formácie nastavuje smer a rýchlosť sveta.

Je zjavné, že McPhun opustil pohodlie svojej detskej izby, snívania a fosforeskných hviezd na strope. Prestal na moment priveľmi rozmýšľať a začal byť skutočným účastníkom party. Bližšia špecifikácia tejto „party“ je ale ľahko čitateľná – prehnane masívne prechody od veršov ku refrénu, mosty poskladané z umelohmotných zvukov skôr nudia, ako by mali zaujať. A mám pocit, že podobným synthpop štádiom si kapely prechádzajú omnoho skôr, nie po vydaní troch albumov.

Teda namiesto pláží, záhrad a ranného slnka prišiel sneh. A nielen obyčajný sneh, toto je POP-SNEH! A náznaky podvedomej aktivity v Heart Attack: „Sending signals in the snow/ sunset drips in the horizon/ but why can’t you look back.“ Zo všetkého spomenutého sa dá napísať len jediné: dark side Ruby Suns nesvedčí. Ani ten neustálený rozpor medzi chuťou rozjímať (Boy) a letmým nezáväzným hopkaním bez zmyslu (Starlight).

Vymeniť izolované štúdium v NY za lúku, to by pravdepodobne prospelo.

Info

The Ruby Suns - Christopher (Sub Pop, 2013)
www.subpop.com/artists/the_ruby_suns

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Trefa do černého (Punisher MAX 2: Bullseye)

3DDI3 22.02.2020

Bullseye je díl, ve kterém Aaron malinko ustoupil od akce a přidal na psychologické hutnosti. Celek připomíná střet kladiva s trhavinou.

Vesmír ľudskej mysle (Pandorama)

Milan Hrbek 26.01.2020

Rozbiehajúci sa label Tabačka records z Košíc priniesol na slovenskú hudobnú scénu vskutku originálne a netradičné zjavy...

Ponor do minulosti i současnosti taneční scény (808 State)

Jaroslav Myšák 12.01.2020

808 State jsou na nové desce jednoznačně jistější v dříve prozkoumaných oblastech. Skladby, které nevybočují ze zavedených postupů, mají na desce kvalitativně navrch.

Agresívnejší, prieraznejší (Flash the Readies)

Radoslav Lakoštík 04.01.2020

Duna je neskrývane druhým postrockovým albumom skupiny Flash the Readies, ktorá si prešla za svoju existenciu zaujímavým vývojom.

Nejlepší texty Full Moonu roku 2019: Tři metry nad zemí (Kult: Vlasta Třešňák)

Akana 02.01.2020

Málokdo asi bude zpochybňovat, že jeho Zeměměřič je jednou z nejoriginálnějších a nejryzejších nahrávek našeho před- i porevolučního folku. Kult, texty z tištěného Full Moonu, to nej online.

Posmutnělý, ale konstruktivní (Pan American)

Tomáš Kouřil 29.12.2019

Diskografie Pan American je někde v půli mezi kytarovými mágy Labraford a téměř čistě ambientní dvojicí Anjou, v níž Marc Nelson také působí.

Cesta do zářivé mlhy (Michal Ajvaz, Města)

Jiří Zahradnický 25.12.2019

V knize není ani běžná veteš současné prózy – psychopati, devianti, masoví vrazi, ani drogoví dealeři. Ajvaz má letitou slabost pro...

Sluníčkové koláže Ariela Pinka

Bára Jurašková 19.12.2019

Po dvou řadových deskách – Pom Pom (2014) a Dedicated to Bobby Jameson (2017), vydává Ariel Pink první trojici ze série Ariel Archives.

Peneři prastrýčka Homeboye (Debut)

Honza Nosek 17.12.2019

Vladimír 518 to nakousl v podcastu Ladislava Sinaie – v určitou chvíli se člověk přestane cítit součástí scény a přestává si s ní rozumět.

Můžete bez obav zůstat (Chromatics)

Tomáš Kouřil 16.12.2019

Retro estetika je pro ně prostředkem, výraznou, ale ne omezující kulisou pro vyjádření něčeho hlubšího, než je záliba v syntezátorovém zvuku a neonových světlech.