Aneta Martínková, Jarmo Diehl | Články / Rozhovory | 16.07.2020
Slovenské alternatívne leto navazuje na kulturní akce pořádané ještě za normalizace zakladateli klubu Bombura v Breznu. První ročník festivalu proběhl v polovině devadesátek, vystřídal několik míst, aby našel hájemství pod zříceninou hradu Reviště, kde fungoval až do roku 2008. Po desetileté odmlce se odehrál další ročník jako „nostalgická spomienka ľudí s iným názorom“. Letos se uskuteční poprvé v kempingovém areálu u jezera Počúvadlo a má to být edice přelomová. Na další náležitosti, na to, o jaké „jiné názory“ jde a kam se festival vyvinul, jsme se zeptali členů organizačního týmu, Saši Pastorkové a Maroše Pavúka.
Proč jste se přesunuli zpod zříceniny hradu Reviště k jezeru Počúvadlo? Souvisí to s koronavirovou pandemií, jste omezení, co se týče počtu lidí, které můžete na festival vpustit?
Saša: Prekvapivo v našom prípade to nebolo kvôli korona vírusu ani obmedzeniam. Proste sa nám stalo, že mesiac a pol pred festivalom sme sa náhodou dozvedeli, že majiteľ areálu ho kvôli dlhom predal a akosi nás o tom zabudol informovať. Nový majiteľ už mal s priestorom iné plány a nechcel, aby sa tam konali festivaly. Tak sme sa museli zmobilizovať a nájsť nové miesto. Nakoľko členka nášho organizačného teamu je z Banskej Štiavnice, súčasné miesto bola rýchla voľba. Tešíme sa, že návštevníci budú môcť s nami zažiť dva dni uprostred Štiavnických vrchov v kempingovom areáli.
Snažíte se představovat současnou slovenskou hudební alternativu, podle čeho volíte program?
Saša: Náš festival je už tradične výročným podujatím Nezávislého kultúrneho priestoru Bombura v Brezne, ktorý je najstarším hudobným klubom na Slovensku. Od svojho počiatku v roku 1992 je centrom pre alternatívne žánre a ponúka svojim návštevníkom hudbu a kultúru presahujúcu mainstream. V programe je výber z kapiel, ktoré počas koncertov v klube najviac zaujali. Tento rok sme sa rozhodli staviť najmä na slovenské projekty, nakoľko chceme podporiť domácu scénu, ktorá momentálne prežíva práve kvôli korona víru náročné obdobie.
V lajnapu máte i české kapely – sledujete českou scénu, jezdíte na tuzemské festivaly? Jaká vám přijde ve srovnání s vaší hudební scénou?
Saša: Pravidelne jazdíme na menšie mestské festivaly. Napríklad do Boskovic. Členovia nášho organizačného teamu navštevujú aj Czech Music Crossroads a Colours of Ostrava. Okrem toho sledujeme najmä pražskú a brnenskú alternatívnu scénu, z ktorých často pozývame kapely koncertovať do klubu Bombura. Vy Česi ste trošku priebojnejší a odvážnejší. Odráža sa to aj v tvorbe mladých hudobníkov. Neboja sa experimentovať, hrať sa so žánrami, kombinovať ich.
Jaký chystáte doprovodný program, je to dneska nutnost?
Saša: Máme skúsenosť, že práve doprovodný program dokáže prilákať aj rodiny s deťmi. Tento rok to bude workshop výtvarnej skupiny Riavy, obľúbený formát Pecha Kucha, v rámci ktorej vystúpia členovia siete pre nezávislú kultúru Anténa, a máme pripravený aj prednáškovo-diskusný stan, v ktorom plánujeme diskusie na témy ľudských práv, korupcie a aktuálnej situácie v kultúre. Samotné miesto umožňuje kúpanie v jazere Počúvadlo, výstup na najvyšší vrch Štiavnických vrchov Sitno či cyklistiku.
Vaše vizuály mají indiánskou tematiku, proč? S tím, že navazujete na kulturní akce pořádané ještě před listopadovou revolucí, a právě indiánskými motivy mi to evokuje náš trutnovský festival, kam rád jezdil Havel nebo Plastici. Ale to je asi za vlasy přitažená souvislost, že?
Maroš: Vizuál festivalu je čistá náhoda. V 90. rokoch mal plagát artgeometrický vizuál. A v 97. roku som si dal urobiť nový návrh u nezainteresovaného grafika, ktorý nemal poňatia o trutnovskom festivale. Náhodou mi navrhol vodorovne prerušovaného indiána, ktorý sa nám veľmi páčil, aj keď sme vedeli, že to bude evokovať podobnosť s trutnovským festivalom, predsalen sme sa zhodli na ňom. Za totality sme chodili často na české ilegálne festivaly, dokonca sme tam prišli v 87. roku aj so slovenskou kapelou, ktorá sa predstavila na undergroundovom meetingu pri Hradci Králové. Je pravda, že tieto festivalové prehliadky boli našou veľkou motiváciou v budúcnosti. Bolo mi tam sympatické, že neboli orientované čisto na underground, ale boli multižánrové.
Slovenské alternatívne leto mělo desetiletou pauzu, obnovili jste ho v roce 2018. Jedním z důvodů je, že „vznikla nostalgická spomienka ľudí s iným názorom“. Co myslíte tím “jiným názorem”? Má festival politické konotace? Liší se nějak současné pojetí festivalu od toho, s čím jste ho zakládali?
Maroš: Je pravda, že vznikla nostalgická spomienka. Na druhej strane nás k tomu dohnali fanúšikovia a najväčšiu motiváciu nám dal súkromný sponzor, ktorý chodil na každý ročník a želal si, aby sa festival znovu obnovil. Je pravda, že takýto typ malého festivalu na Slovensku pravdepodobne absentuje. Festival je viac menej apolitický, ale každý ročník bol venovaný a poukazoval na krivdy vo svete a na festival boli prizvaní diskutéri okolo Amnesty International, Greenpeace, občianski aktivisti za ľudské práva atď. Súčasný projekt festivalu sa od minulosti veľmi nelíši. Je stále multižánrový a vyhľadáva zaujímavé hudobné projekty na Slovensku, ale i v Európe. Takisto sa začína klásť dôraz na diskusie a besedy na rôzne spoločenské, kultúrne a občianske témy.
Jak vypadá slovenská festivalová mapa, tedy za normálních okolností? Je bohatá, nebo má slepá místa? A jak funguje klubová scéna?
Maroš: Na Slovensku je mnoho festivalov v súčasnosti, aj mamutích, ale aj stredne malých. Je dosť ťažné znovu naskočiť do festivalového vlaku. Na druhej strane cítime, že väčšina tých menších vsádza skôr na istotu a vyzerajú dosť podobne. Je pravda, že na Slovensku existujú aj festivaly, ktoré sú čisto komerčného charakteru, ktoré putujú po rôznych mestách a regionálnych centrách cestovného ruchu a sú štedro financované od rôznych komerčných sponzorov. Vstupné je na nich takmer nulové a je ťažko im konkurovať s nezávislou dramaturgiou, ktorá nie je mediálne podporovaná. Ale napriek tomu je predsa len okolo desiatich kvalitných festivalov. Klubová scéna je momentálne asi od revolúcie v najväčšej tiesni, problém je s klubovým divákom, ktorý postupne zaniká. To nie je príčinou dramaturgie klubov, ale skôr je to celospoločenský problém konzumnej spoločnosti. Treba zapracovať na klubovom divákovi, či už v spolupráci s klubmi, ale aj médiami a fondami.
Propagujete i městský hudební festival Zvuk for Modra, který se odehraje týden po vás. Co s ním máte společného?
Saša: Festival Zvuk for Modra je jedným z mojich autorských projektov. Vznikol minulý rok pod hlavičkou Spectaculum production rovnako ako Zvuk for Štiavnica, ktorý funguje v Banskej Štiavnici už siedmy rok. Hudobným srdcom oboch festivalov je jazz a našou túžbou je predstaviť ho širokému publiku. Na svoje si však tento rok prídu aj milovníci rôznych hudobných žánrov.
Slovenské alternatívne leto
17.-19. 7. 2020
kempingový areál u jezera Počúvadlo, Štiavnické Bane
fb událost
su 08.01.2021
Sochař a fotograf Richard Wentworth prohlásil, že cigaretová krabička, podpírající nohu od stolu může mít v sobě větší sílu než sochy Henryho Moorea... Rozhovor.
Michal Pařízek 08.01.2021
Její výstavu Evokativ vyhlásil britský deník The Guardian výstavou roku, většina snímků přitom vznikla před několika desítkami let. Talent a dílo Libuše Jarcovjákové v rozhovoru Michala Pařízka.
Maria Pyatkina 07.01.2021
Právě zážitky ze soudní síně, komunikace s orgány a návštěv milovaného v cele daly vzniknout projektu Aigel, který přinesl do ruského undergroundu nová ostrá témata.
Anna Mašátová 07.01.2021
Co přinesla letošní krize, co musí zvládat kapelník i jaký je stav bigbandové scény hodnotí v následujícícm rozhovoru kapelník Cotatcha Orchestra.
Lukáš Grygar 06.01.2021
"Tomáše jsem potkal v jeho pětadvaceti, teď si ke třicetinám nadělil druhou sólovou desku a navrch debut dvojice Něco něco, kterou tvoří s Alžbětou Trusinovou." Grygar zpovídá Tkáče.
Jakub Peřina 06.01.2021
"Představte si, že je vám čtyřicet sedm let a vydáváte svojí dvanáctou desku. Jaké jsou vůbec šance, že bude jedna z vašich nejlepších?" ptá se Jakub Peřina v rozhovoru s…
Golden Schwarz 18.12.2020
Iniciativa Dokořán se jmenuje sdružení, které už roky dělá Karvinou lepší. Jak se místu daří?
Libor Staněk 15.12.2020
Playlisty temných nálad několika posledních dekád, které se přívalem společenských krizí stávají čím dál úzkostnějšími? Nejen o knize dua Veselý Hroch.
Nela Bártová 14.12.2020
Měli bychom chodit do ulic více demonstrovat a nadávat. Snad brzy přijde událost, která vyvolá chybějící spontánnost, říkají Bare Escape, kteří letos chystají už druhou desku.
redakce 10.12.2020
Poslední výběr nejlepších textů za deset let Full Moonu připravil šéfredaktor Michal Pařízek.