Články / Recenze

Smashing Pumpkins v tieni – Monuments to an Elegy

Smashing Pumpkins v tieni – Monuments to an Elegy

Peter Forgáč | Články / Recenze | 22.01.2015

OHODNOŤTE DESKU

Posledných pár rokov bolo, hlavne v rockovej hudbe, znamením niekoľkých veľkých návratov kapiel, ktoré v minulosti niečo znamenali. Niektoré z týchto comebackov boli úspešnejšie než iné, no viacmenej každý z nich sa pokúša aspoň o nejakú zmenu. Do tejto kategórie spadajú dnes už kultový Smashing Pumpkins, ktorí na konci roka prišli s doskou Monuments to an Elegy.

Potom, čo Billy Corgan od kapely odohnal postupne všetkých, ktorí mu pomohli ju presláviť, zostalo z nej už len meno. A keďže Corgan bral seba aj svoju hudbu vždy (príliš) vážne, tak aj jeho produkcia z posledných rokov je prinajmenšom „megalomanská“. Nový materiál je súčasťou projektu Teargarden by Kaleidyskop, ktorý začal v roku 2010 vydaním 10 skladieb po dvoch častiach (Vol. 1: The Songs for a Sailor, Vol. 2: The Solstice Bare) a pred dvomi rokmi vydaním „albumu v albume“ Oceania. Monuments to an Elegy je pokračovaním a jeho štvrtou časťou. Hudobne je spojením toho, čo sa dá nazvať alt-rockom s prvkami elektroniky.

Otváracou skladbou je Tiberius. Solídny začiatok, s ťažkými gitarami a melodickými zvratmi, podobné charakteristiky majú One and All, Monuments alebo posledná Anti Hero. Tie pripomenú lepšie časy Pumpkins, bohužiaľ ostatné songy, v ktorých už viac počuť elektronické prvky, pôsobia nevýrazne a fádne. Anaise!, Run2Me ani Dorian ničím nezaujmú a neprekvapia, mohli by sa nachádzať na ktoromkoľvek synthpopovom release. Svetlým momentom je ešte Drum + Fife, naopak sklamaním sú povrchné texty.

Monuments to an Elegy je stále gitarovým albumom, no Corgan gitarový zvuk využíva skôr ako doplnok. Chybajú výraznejšie riffy, celé to pôsobí, akoby sa snažil ísť čo najbezpečnejšou cestou bez rizika. Neprekvapí a aj lepšie skladby zapadajú do priemeru. Jedným z hlavných dôvodov bude fakt, že album je čisto Corganovým dielom, aj keď mu na bicích asistoval, trochu bizarne, Tommy Lee z Motley Crue. Monuments postráda energiu celej kapely, ktorá sa napríklad nedala uprieť platni Oceania.

V novom roku sa môžeme pripraviť na ďalšiu časť série v podobe releasu Day for Night. Corgan sa už stihol vyjadriť, že pôvodný plán na artový kus sa zmenil a nová doska má byť viac rocková. V to sa dá len dúfať, keďže na Monuments to an Elegy zostali Smashing Pumkins vo svojom tieni.

Info

Smashing Pumpkins - Monuments to an Elegy (BMG, 2014)
www.smashingpumpkinsnexus.com

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Po každé noci přijde nový den (Iro Aka)

obraz 23.10.2020

Sami autoři již názvem alba odkazují na japonský výraz „ukiyo“, který byl dříve v buddhistické tradici překládán jako „svět bídy“.

Malá zvuková evoluce (Pontiac Streator)

Jakub Koumar 21.10.2020

Pontiac Streator je i spousta experimentování, odkazů na současnou taneční scénu, a především přirozené přelétávání mezi různými styly.

Černá hudba v éře postnihilismu (Porenut)

Tomáš Kouřil 19.10.2020

Porenut se po textové a vizuální stránce naplno oprostili ode všech blackmetalových klišé a zároveň hudebně dozráli.

Hodnota rezonancie (White Place)

Matej Kráľ 17.10.2020

Čo znamená zaplniť biele miesto? Album Room od White Place je kompozičné nadýchaný slovenský projekt.

Alebo sú to len stromy (Jeseň)

Matej Kráľ 07.10.2020

Jeseň je najdivnejši slovenský pop. Prvoplánovou optikou môže človeku prísť dokonalé práve to, že svojím pôvodom napĺňa podstatu žánru bedroom pop.

Divé vtáky so slzami na výšivkách (Edúv syn)

Kristína Valachová 28.09.2020

Po lyrickom úvode sa ťaživá atmosféra piesne Nekonečný príbeh stáva až morbídnou... Po tohtoročnom EP I. vzniklo v júni ďalšie s názvom Plakala.

Jízda kolem slunného pobřeží (Disheveled Cuss)

Ondřej Rudel 25.09.2020

Kytarista a pedálový kouzelník ze skupiny Tera Melos Nick Reinhart vyměnil složité a někdy až chaoticky znějící rytmy math rocku za grunge a power pop.

Snový trip Coals

Vojtěch Rakouš 22.09.2020

Docusoap imponuje atmosférou srovnatelnou s Beach House, ale progresivnější produkcí dělá z Coals osobité představitele současné indiepopové scény.

Sofistikovaný meditačný mood (Owen Pallett)

Matej Kráľ 18.09.2020

Ostrov je pre Palletta samota aj prázdnota, na ktorú vôbec netreba nahliadať výhradne negatívne. Objavujú sa v nej totiž obligátne úlomky svetla.

Omamnými bylinkami vyvoněná potní chýše (Fadex)

Vadim Petrov 16.09.2020

Fadex se dlouho utápěl v různých podobách dubstepu – pomalém, rychlém, smutném, veselém, sám poznal, že už stačilo.