Články / Recenze

Spiace lomo a vytie vlčka The Maccabees

Spiace lomo a vytie vlčka The Maccabees

dana nadsena.m | Články / Recenze | 28.01.2013

Nejde ani tak o to, aký štýl vás baví, ale o to, ktorý vás nudí. V takom nejakom rozpoložení som sa cítila, keď som si pustila náhodný song z nových The Maccabees, Given to the Wild. Táto 5členná indie partička s britským srdcom ako britva navonok pôsobí tak, ako sa vyjadrujú aj v hudbe. Sympatický indie outfit a indie ospalé lomografické zábery, tak vidím biblickú* posádku The Maccabees.

*názov kapely vraj vznikol náhodným výberom slova z Biblie. Na to, že sa členovia kapely považujú za ateistov, je zaujímavé sledovať, čím sa ľudia obklopujú, hoci v to neveria a pravdepodobne to nepotrebujú, hm... len tak na zamyslenie.

Takže pri tomto pocite akejsi jarnej únavy z loma a modrofúza, som si vypočula samozrejme všetko, čo sa dalo, lebo aj nálada závisí od aktuálneho počasia, a tak som sa rozhodla, že by bolo férové rozdeliť tento divoký koláč, (rozumej: Given to the Wild) na ktorý si beriem krájací nôž s odvahou.

Po piesenkách:

  1. Pelican
    Rockabilly voice, rezavý gitarkový ríf, melodické, energické, hlas nevyčnieva nad ostatné nástroje, skôr s nimi miestami uteká preč a vy s ním, lebo vás roztancuje, nachvíľu od minúty nula osem asi na dvadsať sekúnd si oddýchne, zasníva a uteká preč, viem si predstaviť, ako by som si na to zakrepčila.

  2. Go
    Na úvod samplík rytmu podobného srdcovému tepu, ďalší je podobný zvuku zmrznutej bublajúcej krehkosti, podvodný svet, a spev a trošku sa pritvrdzuje a znova kľudík a zopárkrát sa tieto fázy striedajú, v pozadí s presnosťou bicej súpravy až k vyvrcholeniu gitarového sóla, ktoré ma fakt veľmi baví, hovorí, že sa všetko smie a všetko je dokonalé také, aké je. Scénu dopĺňa aj nie o nič menej horšia basová linka, okolo ktorej všetko stíchne a nedá sa povedať, že si razí cestu, skôr si len tak vykračuje a všetko v hlave sa jej krúti, celý set. Tak si len choď.

  3. Child
    Ako dieťa sa zobúdzam na lúke, vo vlasoch sa mi lesknú sny a nepoznám čas, najlepšie je natiahnuť sa pod slnečný lúč a usmievať sa na všetky malichernosti, ktoré spoznám už o pár rokov. Záver sa rytmikou premení na malú jarnú prehánku, ale takú s padajúcimi jablkami rovno do pusy, tak teda given to the wild.

  4. Feel the Follow
    Opäť prvá minúta robí svoje a začína to kypieť, ale len na chvíľu, a to je celé, čo sa mi tak viac páči, neopomenuteľná gitarka v tretej minúte je opäť lídrom v tele Felixa Whitea a pre tento song mi to stačí.

  5. Ayla
    Jedna z tých, ktoré aj napriek harmonizácii klavírnej linky znejú jednoliato a niet tam výraznejšieho prvku, ktorý by ma bavil.

  6. Glimmer
    Parádne úvodné slovo bicích, kvíliace tóny gitary, ktorá okrem toho udržiava tému celej piesenky, pekne sa to počúva, ale spevácky vás to len tak šuchne, žiadny veľký výkon, spev v spánku na nohách.

Nasleduje triptych, znesiteľný vďaka šestistrunovej elektrike: 7. Heave, 9. Went away a 13. Grew Up at Midnight - totálny záver, nežné pohladenie naruší akýsi hlasový parazit, od refrénu pobaví aspoň gitarka, ktorá je asi najzaujímavejším prvkom z celej indie partie a dáva pusu aj na konci songu.

  1. Unknown
    Aby som neukrivdila a nezabudla na žiadny nástroj, basa sa hostí začiatku, doženie ju nástup bicích, ale baska si ide svojím tempom a drží linku. Stále mi tu však chýba nejaký poriadny chlapský hlas, až zimomriavkovo pripomínajúci ženské vnady, aj keď v tomto prípade je melodický a chytľavý, nemá gule.

  2. Slowly one - taká ona je.

  3. Given to Wild (intro) - podľa intra spoznáš album?

  4. Forever I´Ve Known
    Perkusie, baska, zvieracia vytie gitary v pozadí, padam tudu dam, dramatické sa dostaví až v tretej minúte, pocit nezastaviteľného voľného pádu z minimálne 30teho poschodia s mäkkým dotykom so zemou, kým nezistíte, že je to len ďalšia strecha budovy, z ktorej jednoducho musíte skočiť, a pre mňa je tento song aj bodkou v impresii.

Možno skôr ako návrat do divočiny je to meditatívny prístup k mlčiacim. Chýba mi tam šťava z mlčiaceho pomaranča, úder skalou do kolena, poriadna snehová víchrica, niečo, čo vás vytiahne z apatie, do ktorej ma tento album vtiahol. Ale ako hovorím, nálada je ako počasie a vo mne možno sneží.

Info

The Maccabees- Given to the wild (Fiction records,2012)
www.themaccabees.co.uk

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Plamen jako testament (Leonard Cohen)

Jiří Vladimír Matýsek 12.10.2021

Než v roce 2016 ve dvaaosmdesáti letech zemřel, stačil dokončit poslední album You Want It Darker a připravit základ svého básnického testamentu.

Naděje je zpátky ve hře (Low)

Jiří Přivřel 07.10.2021

Na třinácté řadovce Hey What od Low mezi písněmi probíjí vysoké napětí. A pak že prý manželství po letech ztrácí jiskru...

Pohled přes negativ Deafheaven

Jiří Procházka 05.10.2021

Kromě poetických textů zahalených v oparu neotřelých metafor zůstal rukopis Deafheaven patrný i v líbivě sladkobolných melodiích a dynamickém vývoji skladeb.

Hiphopový blockbuster Tylera, the Creatora

Martin Šmíd 16.09.2021

Na červený koberec Grammy se Tyler Okonma ohákl do růžového obleku à la lobby boy, inspirovaného filmem Grand Budapest Hotel Wese Andersona a navrženého jeho vlastní značkou...

Hudba k láske (Vec & Švidraň)

Kristína Valachová 08.09.2021

Z albumu cítiť kreatívnu hravosť a hľadanie spoločnej tvorivej cesty. Úprimný výsledok necieli dohnať aktuálne rapové trendy.

Šílený závod šťastné melancholie (Tim Dup)

Adéla Polka 05.09.2021

Jeho síla spočívá především v rozněžnělé melancholii, skrze níž opěvuje svůj svět za doprovodu prakticky klasického klavíru.

Boj i smíření (Gojira)

Jiří Procházka 03.09.2021

Gojira rozvíjí svá obvyklá témata jako životní koloběh, osobní rozvoj a dopady lidského chování na životní prostředí a stav společnosti.

Ve skleněné kouli (Glaare)

Jiří Vladimír Matýsek 02.09.2021

Co Glaare odlišuje od masy kapel, které se k oběma směrům v jakési retro vlně hlásí, je působivý vokál, v němž najdeme smutek i dravost, často najednou.

Soustavný sonický nátlak (Part Chimp)

Dantez 25.07.2021

Britští Part Chimp se dosud věnovali noise rocku, který se inspiroval Sonic Youth i zběsilými Lightning Bolt.

Po jaké době je vhodné lidem říkat, že je milujeme? (Moontype)

David Stoklas 10.07.2021

Moontype, ačkoliv by mohli, se neohánějí technikou, ale intelektuálnímu math rocku naopak trochu srazili hrany.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace