Milan Hrbek | Články / Reporty | 14.12.2018
Koncert kapiel München Konflikt, Mireille Dark a Rakta sľuboval svojím line-upom kvalitu. Naskytol sa voľný večer a kombinácia sľubovanej psychedélie s ponurým decembrovým štvrtkom bola dobrá alternatíva k jeho stráveniu.
Malý Berlín je oficiálna inštitúcia, takže žiaden punk. Budova a aj sála pôsobí veľmi kultivovane a „tip-top“, čiže kontrastne k tomu, čo sa malo diať na pódiu. Ľudí pred prvým koncertom v publiku nebolo mnoho, na druhú stranu niekedy je aj intimita vítaná a v tomto prípade to bolo možno nakonec lepšie, než keby bola plná sála.
Prvou kapelou večera boli ostravskí München Konflikt. Na pódium vyšlo genderově vyrovnaná štvorica v dúhových farbách. Počiatočná farebnosť a slniečkovosť sa vzápätí zmenila na jeden z najnasratejších koncertov tohto roka. Civilnosť prejavu zmiešaná s minimalistickými melódiami a nedokonalým technickým, o to však úprimnejšie pôsobiacim prevedením ma odrovnali (ich bubeník si zranil zápästie). A dalo sa na to aj zatancovať. Postpunk, osemdesiatkové disco, hardcore, malo to všetko. Tu nejde o techniku, tu ide o posolstvo. A to ma teda zasiahlo.
S berlínskym objavom Mireille Dark sa po úvodnom intre končiacom slovami „I fuck everything that moves“ začala jazda kĺbiaca všemožné psychedelické prvky šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Kde tu stoner, kde tu surf rock a krautrock. Kým rytmická sekcia hrala priemerne jeden až dva motívy za skladbu, gitarista s hromadou krabičiek dostával obrovský priestor sa vyriadiť. Napriek tomu, že šlo o inštrumentálky, spev nechýbal. Kapela mala i projekciu, ktorá tvorila výraznú zložku celej prezentácie a bez ktorej, vzhľadom na priestor, by nedosiahla požadovaný efekt. Postupne boli vidieť výňatky z nemeckých expresionistických hororov, ale aj čiernobieleho soft porna. Outro – Roy Orbison a čakanie na finále.
Brazílci Rakta servírovali od začiatku nekompromisnú hypnotickú psychedéliu pripomínajúcu šamanský rituál. Dôraz bol kladený najmä na basy, ktorých tempo a monotónnosť privádzali do tranzu celé publikum. V polovici koncertu som sa musel vzdialiť z predných radov a užil si tak koncert v zadnej časti sály, kde som mohol pohodlne ležať so zavretými očami. Obyčajný štvrtkový večer sa zmenil na zasnené rozjímanie.
Mireille Dark (de) + Rakta (br) + München Konflikt
5. 12. 2018 Malý Berlín, Trnava
Veronika Miksová, Kryštof Kočtář 16.04.2024
Na koncerty chodíme v Brně často, ale sklepní scénu Husy na provázku nebo Komorní sál JAMU jsem ještě nikdy neviděl tolik přeplněné jako během Faunu...
Julia Pátá 15.04.2024
Početné publikum pražské Archy+, ve které se letos usadil promotérský kolektiv Heartnoize, kvapem obsazuje místa ve velkém sále multifunkčního prostoru...
Kryštof Kočtář 13.04.2024
Když jim roku 2020 vyšlo album Liebe, psal mi kamarád nadšeně: „Ty vole, čeští Natural Snow Buildings!“ Přestože jsem s jeho zjednodušením nesouhlasil, radost jsem sdílel.
Jakub Veselý 12.04.2024
Na pripravené gitary a klávesy dopadla tma, ktorú po chvíli rozrazilo intenzívne biele svetlo prechádzajúce do stroboskopického prerušovania rozplynutého do hustej hmly.
Dominik Polívka 08.04.2024
Večírek pod taktovku Jednoty s dystopickými kulisami štvanického Fuchsu a ještě dystopičtější produkcí vystupujících.
Marek Hadrbolec 08.04.2024
Paroháče vystřelují do vzduchu a nad nimi se šklebí obličeje s corpsepaintem a falešnou krví. Na pódiu povlávají černé pláště a volány rudé košile.
Kryštof Kočtář 02.04.2024
Tentokrát v pozici „strejc edž“, jak bylo nazváno jejich aktuální turné, tedy jako kapela, co nepije.
Kryštof Kočtář 31.03.2024
Zkraje byla zdrojem světla drobná baterka, s níž si Morten Gass hledal cestu k nástrojům, tedy bicí soupravě, klávesám a kytaře.
Tomáš Jančík 28.03.2024
I tak, nebo právě proto vyzařuje Kaleida stále přitažlivější hřejivý komfort, ze kterého se těžko odchází.
waghiss666 24.03.2024
Moc krásnějších ženských jsem na pódiu neviděl, a to opakovaně. A Annet X to o sobě ví, nestydí se za svůdnost a ladně tančí na hraně s podbízivostí.