Články / Recenze

Uncle Acid and the Deadbeats a trampoty strýčka kyselinku

Uncle Acid and the Deadbeats a trampoty strýčka kyselinku

Filip Švantner | Články / Recenze | 16.09.2013

„...Mind Control is a fictional story about a cult leader who comes down from the mountain and brainwashes his desert disciples through drugs, love, violence, and intimidation.“
(K.R. Starrs aka Uncle Acid)

Klasická hardrocková hudba má v Anglicku tradíciu ako nikde inde vo svete. Možno aj preto sa práve z Británie začiatkom nového tisícročia začala prvýkrát valiť vlna kapiel hlásiacich sa k odkazu prastarých albumov, ktoré v podstate definovali „heavy“ štýl, tak ako ho s menšími obmenami poznáme v súčasnosti. Medzi najzaujímavejšie domáce mená tohto „retro“ žánru sa v súčasnosti radia najmä takmer sludgeoví Electric Wizard, Blood Ceremony a Conan, ale aj zahraniční, omnoho hravejší a povedzme pesničkovejší Sabbath Assembly, okultne ladení Hexvessel a hypeom postihnutí Ghost.

Uncle Acid and the Deadbeats možno bez mihnutia oka začleniť práve do tejto vetvy „vintage“ kapiel, pričom v podstate spĺňajú všetky nároky kladené na interpretov hrajúcich takzvaný tradicionalistický doom metal. Od rozkošného „trippy“ názvu evokujúceho spolky zo sedemdesiatych rokov, cez dizajn albumov, imidž psychedelických černokňažníkov až k hororovo-romantickej textovej stránke plnej pátosu.

Posluch kvetinového doomu Mind Control je ako prehrabávanie sa polozabudnutými zaprášenými platňami. Na tomto albume nájdete v podstate všetko, čo máte na tradičnom staromilskom metale radi. Ťažké a mohutné riffy, malátne sa plaziace vpred, ale najmä čarokrásne melódie podporené jednoduchou, ale údernou rytmikou. Tomu všetkému tróni éterický a mierne zastretý hlas Strýčka Kyselinku, ktorý sa nesie v tej najlepšej tradícii britských klasikov, od Ozzyho Osbourna až k Jusovi Obornovi. Uncle Acid umne zvečnil tri generácie „zadoomaného“ metalu na jednej pestrofarebnej doske.

Temným hippies Deadbeats ale nejde o nejaké komplikované rockové epopeje. Svojou produkciou sa v podstate zaradili medzi kvantá ďalších obdobne znejúcich trendových kapiel (pre zoznam sa vráťte na úvod článku), čiže nejakú hudobnú prevratnosť, hľadačstvo alebo originalitu u nich vôbec nehľadajte. Týmto vás však vôbec nechcem bezočivo odradiť, práve naopak! DEADBEATS sa v prvom rade snažia písať chytľavé pesničky plné zapamätateľných motívov a úderných nápevov. Mind Control to je najmä čierny hodváb pokrytý jednoduchou, ale pestrofarebnou batikovou výzdobou.

Pôvab tohto kvarteta tkvie predovšetkým v schopnosti skladať vskutku sofistikované hity, ktoré sa už po letmom vypočutí vpíjajú do podvedomia ako poriadne napustený papierik LSD. Skladby Poison Apple a Evil Love nech sú vám príkladom toho, že „retro hevík“ ešte zďaleka nepovedal svoje posledné slovo. Plesnivým dinosaurom kovového Olympu síce Mind Control nesiaha ani po vybíjaný opasok, ale je chvályhodné, že takéto albumy stále vznikajú. Miestami sa síce cítite ako zvrhlý voyer, ktorý sa vyžíva v postupnom umieraní jedného fenoménu... ak však má tento tradičný hudobný smer niečo vyslobodiť z nevkusného sebaparodovania, nech sú to práve kapely ako Uncle Acid and the Deadbeats.

Info

Uncle Acid and the Deadbeats – Mind Control (Rise Above, 2013)
www.acidcoven.com

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Po každé noci přijde nový den (Iro Aka)

obraz 23.10.2020

Sami autoři již názvem alba odkazují na japonský výraz „ukiyo“, který byl dříve v buddhistické tradici překládán jako „svět bídy“.

Malá zvuková evoluce (Pontiac Streator)

Jakub Koumar 21.10.2020

Pontiac Streator je i spousta experimentování, odkazů na současnou taneční scénu, a především přirozené přelétávání mezi různými styly.

Černá hudba v éře postnihilismu (Porenut)

Tomáš Kouřil 19.10.2020

Porenut se po textové a vizuální stránce naplno oprostili ode všech blackmetalových klišé a zároveň hudebně dozráli.

Hodnota rezonancie (White Place)

Matej Kráľ 17.10.2020

Čo znamená zaplniť biele miesto? Album Room od White Place je kompozičné nadýchaný slovenský projekt.

Alebo sú to len stromy (Jeseň)

Matej Kráľ 07.10.2020

Jeseň je najdivnejši slovenský pop. Prvoplánovou optikou môže človeku prísť dokonalé práve to, že svojím pôvodom napĺňa podstatu žánru bedroom pop.

Divé vtáky so slzami na výšivkách (Edúv syn)

Kristína Valachová 28.09.2020

Po lyrickom úvode sa ťaživá atmosféra piesne Nekonečný príbeh stáva až morbídnou... Po tohtoročnom EP I. vzniklo v júni ďalšie s názvom Plakala.

Jízda kolem slunného pobřeží (Disheveled Cuss)

Ondřej Rudel 25.09.2020

Kytarista a pedálový kouzelník ze skupiny Tera Melos Nick Reinhart vyměnil složité a někdy až chaoticky znějící rytmy math rocku za grunge a power pop.

Snový trip Coals

Vojtěch Rakouš 22.09.2020

Docusoap imponuje atmosférou srovnatelnou s Beach House, ale progresivnější produkcí dělá z Coals osobité představitele současné indiepopové scény.

Sofistikovaný meditačný mood (Owen Pallett)

Matej Kráľ 18.09.2020

Ostrov je pre Palletta samota aj prázdnota, na ktorú vôbec netreba nahliadať výhradne negatívne. Objavujú sa v nej totiž obligátne úlomky svetla.

Omamnými bylinkami vyvoněná potní chýše (Fadex)

Vadim Petrov 16.09.2020

Fadex se dlouho utápěl v různých podobách dubstepu – pomalém, rychlém, smutném, veselém, sám poznal, že už stačilo.