Články / Reporty

Vo svetle Jaga Jazzist

Vo svetle Jaga Jazzist

Jana Michalcová | Články / Reporty | 15.11.2015

Hypnotické pódium s rozžiarenými ledkami pripomínalo svet Alenky v krajine zázrakov. O to viac, keď naňho vybehol ensemble veľkosti malého orchestra, ktorý hneď učaroval. Dve výrazné nórske kapely, Jaga Jazzist a Shining, sa míňali presne o týždeň v pražskom Lucerna Music Bare a majú spoločné viac, akoby sa dalo z prvého počutia čakať. Ale zatiaľčo bývalý člen Jaga Jazzist a v súčasnosti frontman Shining, Jørgen Munkeby, začal miešať avantgardný metal s voľným jazzom, Jaga Jazzist to zobrali zoširoka pri experimentovaní s elektronikou, minimalistickou klasikou, či drum´n´bassom. Všetko v rámci jazzu samozrejme.

Je blbé, keď predskokan hrá pred prázdnym pódiom, prípadne keď sú všetci na bare a nevnímajú ho. Zvláštnejšie však je, keď sú ľudia pred pódiom a ohlásený predskokan tam nie je. Išlo o nedorozumenie, či predskakovali tanečné beaty z reprákov? Namiesto toho dostalo publikum dávku nu-jazz-rockovej elektroniky predstavujúcej hlavne nový album Startfire. Otváračka Shinkansen, pomalý nábeh do rytmickej komplikovanosti, ktorú usmerňuje bubeník a „hlas“ kapely Martin Horntveth.Zvyšujúcu sa intenzitu mixov, ktoré sa zdá už neoddeliteľne patria každému nástroju, strieda surový zvuk bicích, s geniálnou jednoduchosťou a citom, kedy z nich vytĺcť maximum a kedy ich skrotiť. Aj keď jazzmanov bolo plné pódium, nikto nebol „do počtu“. Nástrojmi nešetrili, bolo malou hrou vypátrať odkiaľ ktorý zvuk prichádza - hra, ktorú dokázali ukončiť až posledné trúbenia záverečnej Prague Skyline (kedysi nazývanej Oslo Skyline).

Za večer predstavili štyri skladby z čerstvo vydaného Starfire, rozpačito prijatom kritikmi, že vraj kvôli svojej nekonzistentnosti. Do plného počtu chýbala len staronová Prungen, ktorá mala svoju chvíľku pred dvoma rokmi spolu s filharmonickým orchestrom vo Veľkom sále Lucerny. Toccata! Stálica jagavých setlistov snáď odkedy vyšla.Priestor, kde sa môžu klavírne tóny prejaviť naplno v zhluku hypnotických tónov syntezátorov.

Vypočuť si Jaga Jazzist z nahrávok je zážitok. Ale počuť Jaga Jazzist v kontexte svetelných efektov s kvalitnou akustikou vyvážených myriád zvukových vrstiev sú takmer dve hodiny plnej eufórie a úprimnej radosti z hudby. Koncert bol súčasťou programu osláv dvadsiatych narodenín Lucerny a nebolo by vôbec zlé, keby sa takto oslavovalo častejšie!

Info

Jaga Jazzist
11. 11. 2015 Lucerna Music Bar, Praha

foto © Barka Fabiánová

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Ve zvukové krajině labyrintu Faunu (Faun festival)

Veronika Miksová, Kryštof Kočtář 16.04.2024

Na koncerty chodíme v Brně často, ale sklepní scénu Husy na provázku nebo Komorní sál JAMU jsem ještě nikdy neviděl tolik přeplněné jako během Faunu...

Poslední nádech (Bendik Giske)

Julia Pátá 15.04.2024

Početné publikum pražské Archy+, ve které se letos usadil promotérský kolektiv Heartnoize, kvapem obsazuje místa ve velkém sále multifunkčního prostoru...

Hřejivý folk chladne a tmavne (Tábor + Cardo & Decumanus)

Kryštof Kočtář 13.04.2024

Když jim roku 2020 vyšlo album Liebe, psal mi kamarád nadšeně: „Ty vole, čeští Natural Snow Buildings!“ Přestože jsem s jeho zjednodušením nesouhlasil, radost jsem sdílel.

Let s gripenom, nohami pevne na zemi (Dukla)

Jakub Veselý 12.04.2024

Na pripravené gitary a klávesy dopadla tma, ktorú po chvíli rozrazilo intenzívne biele svetlo prechádzajúce do stroboskopického prerušovania rozplynutého do hustej hmly.

Od tance ke smyslovému přetížení (Jednota v noci)

Dominik Polívka 08.04.2024

Večírek pod taktovku Jednoty s dystopickými kulisami štvanického Fuchsu a ještě dystopičtější produkcí vystupujících.

Laciné kostýmy, vytříbené kytary (Devil Master)

Marek Hadrbolec 08.04.2024

Paroháče vystřelují do vzduchu a nad nimi se šklebí obličeje s corpsepaintem a falešnou krví. Na pódiu povlávají černé pláště a volány rudé košile.

Strejc is not děd! (Hentai Corporation)

Kryštof Kočtář 02.04.2024

Tentokrát v pozici „strejc edž“, jak bylo nazváno jejich aktuální turné, tedy jako kapela, co nepije.

Paprsky v mlze (Bohren & der Club of Gore)

Kryštof Kočtář 31.03.2024

Zkraje byla zdrojem světla drobná baterka, s níž si Morten Gass hledal cestu k nástrojům, tedy bicí soupravě, klávesám a kytaře.

Dvě světla na konci deště (Kaleida + Viah)

Tomáš Jančík 28.03.2024

I tak, nebo právě proto vyzařuje Kaleida stále přitažlivější hřejivý komfort, ze kterého se těžko odchází.

Swag a dechberoucí sexappeal (Annet X & NobodyListen)

waghiss666 24.03.2024

Moc krásnějších ženských jsem na pódiu neviděl, a to opakovaně. A Annet X to o sobě ví, nestydí se za svůdnost a ladně tančí na hraně s podbízivostí.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace